Azda nikto nepochybuje o tom, že zdravotníctvo patria medzi jeden z najdôležitejších odborov. Chorý z nás už bol určite každý, takže všetci vieme, že vtedy hľadáme pomoc u lekárov, zdravotných sestier či záchranárov, len aby sa nám uľavilo. Hľadáme, no nie vždy ju dostaneme.
Je zvláštne, že pochvaly sa na prácu zdravotníkov dostanú na verejnosť iba málokedy, zato sťažnosti sa zjavujú ako huby po daždi. „Čím to je“ spieva sa v piesni skupiny No name, ale rovnakú otázku si položia mnohí, ktorí zažili od zdravotníkov iba šomranie, nedávanie či ich neošetrili vôbec. A presne takúto skúsenosť opísala v statuse Daniela Petrincová, ktorá je poriadne nahnevaná na zdravotníkov v lučeneckej nemocnici.
Tí, ktorých sa to týka, by sa mali aspoň zamyslieť
Daniela hneď v úvode priznáva, že má potrebu sa vyjadriť aj keď nevie, či to k niečomu pomôže. „Dnes sme mali veľmi nemilú skúsenosť s naším zdravotníctvom, aj keď neviem, či je na chybe zdravotníctvo, alebo charakter niektorých zdravotníkov,“ pokračuje pisateľka. „Moja 19-mesačná dcéra dnes veľmi plakala a chytala sa za ušká. Keďže bolo vidieť, že ju uško bolí a naša pani doktorka už neordinovala, a pohotovosť ešte nebola, išli sme do nemocnice na detskú kliniku, kde nás údajne mali zobrať. Tam nás sestrička otočila vo dverách s tým, že oni nevedia čo s tým a máme ísť na ušné do starej nemocnice. Podotýkam, že pani doktorka na detskom dcéru ani nevidela,“ opisuje začiatok peripetií Daniela.
Kam padá a ako skončí slovenské zdravotníctvo? TOTO sú dva hororové zážitky bežných ľudí
„Tak sme sa teda vybrali na ušné, kde na dverách svietilo že neordinujú a mame ísť na oddelenie do novej nemocnici na 6. poschodie. Tak sme sa vrátili a išli sme. Na oddelení v novej nemocnici sa na nás sestrička veľmi pekne pozrela… spýtala sa, prečo nemáme papier z detského, prečo sme nešli k našej pediatričke a s prevrátenými očami zavrela dvere. A už sme ju viac nevideli. Zlatý pán, ktorý videl, že čakáme a vracal sa z bufetu, ktorému otvorili dvere, na nich volal, že vonku čaká dieťatko a oni… no len pekne zavrite dvere. Vtom sme s malou odišli domov, pretože už čakať nechcela a plakala,“ opísala nahnevaná žena to, čo sa im v lučeneckej nemocnici dialo a opäť priznala, že sa nezvyknem takto vyjadrovať na sociálnych sieťach, ani nič komentovať, aj keď zlých zážitkov s tamojšou nemocnicou má dosť. Napokon, prečítajte si búrlivú diskusiu sa facebooku.
Dodo Púchovský
