Jednou zo 45 chránených rastlín nachádzajúcich sa na území Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat, je východokarpatský endemit mliečnik Sojákov. Opatrenie na jeho zachovanie spočíva v pravidelnej kosbe biotopu, rašeliniska v niekdajšej prírodnej rezervácii (PR) Pod tŕstím. Ako pre TASR uviedol botanik Správy CHKO Vihorlat Ján Bosák, dostať sa na miesto trvá ochranárom hodinu cesty pešo strmým a náročným terénom.
„Táto lokalita je od ciest dosť vzdialená, čiže prístup je asi hodinu peši nie veľmi dobrým terénom, kosačky a všetko náradie si berieme so sebou na pleciach. Je to celodenná práca. Táto lokalita nám trom chlapom trvá celý deň,“ povedal Bosák s tým, že kosenie lokality koncom augusta, začiatkom septembra, má zabrániť náletovým drevinám, prevažne trnkám a vŕbam, aby rašeliniskovú lúku zatienili. Dôležité pre zachovanie ohrozeného mliečnika Sojákovho je tiež odstránenie biomasy, ktorá po kosbe vznikne. „Zmyslom kosenia rašelinísk je odstraňovanie biomasy tak, aby sme zabránili zazemňovaniu jám, ktoré tie rašeliniská pokrývajú,“ ozrejmil.
Podľa Bosáka sú práve rašeliniská a podmáčané lesné lúky prirodzeným biotopom mliečnika Sojákovho. „Je vzácny práve tým, že sa nachádza na biotopoch, ktorých je čoraz menej. Jeho význam je ale aj v tom, že je to východokarpatský endemit, u nás má svoje najzápadnejšie rozšírenie,“ uviedol s tým, že v rámci Slovenska sa rastlina, ktorej spoločenská hodnota je 400 eur, nachádza okrem Vihorlatu aj v Bukovských vrchoch v Poloninách a tiež v priľahlých oblastiach Poľska a Ukrajiny. Jeho najvýchodnejší výskyt je v Rumunsku. „V našej rezervácii, kde má výraznejší výskyt, by som odhadoval počet jedincov aj na desiatky kusov. Na stanovištiach, kde sa vyskytuje, je ho hojne, ale tých stanovíšť je málo,“ doplnil.
Mliečnik Sojákov nemá podľa botanika „výrazné“ charakteristické znaky. „Najcharakteristickejší znak je, že keď sa odtrhne, čo by sa nemalo robiť, má biele mlieko, od toho je odvodený aj jeho názov,“ vysvetlil s tým, že od ostatných mliečnikov sa líši najmä tým, že je mohutnejší a byle rastú v trsoch a sú vysoké 45 až 60 centimetrov. Listy sú striedavé, podlhovasto vajcovité, 20 až 35 milimetrov široké. Kvet je typu okolík, často s piatimi aj viacerými hlavnými vetvami. Kvitne nažlto v mesiacoch jún a júl v závislosti od stanovišťa, plodom rastliny je tobolka široká približne päť milimetrov.
Na jeho zachovanie bola v rámci CHKO Vihorlat vyhlásená PR Pod tŕstím, ktorá je v súčasnosti súčasťou PR Vihorlatský prales. Toto územie národného významu patrí, až na malú oblasť, zároveň do siete územia európskeho významu Morské oko. V niekdajšej PR Pod tŕstím evidujú ochranári aj výskyt ďalšej chránenej rastliny, orchidei vstavačovca májového. Veľkou vzácnosťou spomedzi ohrozených druhov na území CHKO Vihorlat je podľa Bosákových slov plavúnec zaplavovaný.
Zdroj: TASR
Foto: Archív
