MUDr. Adriana Smorádková je rodená Nitranka, hoci už žije a pôsobí v Bratislave. Poznáme sa odmalička, vždy bola veselá a šikovná, mala zmysel pre poriadok a disciplínu, možno aj preto, že pochádza z učiteľskej rodiny. Adriana je dnes veľmi úspešná a mimoriadne dobrá očná lekárka, s kolegyňou MUDr. Záhorcovou ako prvé slovenské lekárky vykonali v roku 2011 laserovú operáciu očí pomocou femtosekundového lasera. A hoci je očná chirurgia doménou mužov, ona to jednoducho dala!
Si rodená Nitranka, kde si vyrastala, ako si na detstvo v Nitre spomínaš?
Vyrastala som na Chrenovej s rodičmi a sestrou Katkou. Chodila na ZŠ Fatranská a potom na Gymnázium Eugena Gudernu. Mala som veľa dobrých kamarátov, spolužiakov a s viacerými z nich udržiavam priateľstvá až do dnes. Aj na ZŠ a aj na gympli sme boli super triedy a pravidelne sa stretávame.
Moje detstvo bolo krásne. Rodičia majú malú záhradku, kde sme trávili detstvo. Tiež na nitrianskom kúpalisku, na jazerách v okolí Nitry, u babičky v Mankovciach.
Nemali sme mobil, internet a tak sme vymýšľali. So spolužiakmi sme jazdili na bicykloch po Nitre a okolí, občas sme sa vybrali na túru na Zobor, Kalváriu a do okolia. Len tak na celý deň. Alebo opekať v noci do kameňolomu. Na Chrenovej sme poznali každé zákutie. Zažila som tu aj prvé lásky a rozchody.
Po gymnáziu si šla študovať na medicínu, prečo si sa nakoniec rozhodla stať sa očnou lekárkou?
Vždy som sa rada učila, nie pre známky, ale pre seba. Všetko, čo robím, robím na viac ako 100% a preto som aj medicínu doštudovala s červeným diplomom. Možno si myslíš, že s červeným diplomom máš otvorenú cestu a zamestnajú ťa pracovisku, ktoré si vyberieš. Nie je tomu tak, nikdy ani nebolo a ešte dlho nebude. Aj keď už trošku svitá na lepšie časy. Tak som začala chodiť po jednotlivých oddeleniach, klinikách, konkurzoch a hľadala si prácu v Bratislave. Skúšala som to na internom, neurológii, kožnom, rehabilitácii, na ARE a na CPO. Nedarilo sa mi niekoľko mesiacov, pretože som nemala protekciu. Pamätám si vetu jedného prednostu: Jáj moja zlatá, mne je úplne jedno, či máte červený diplom, ste žena a pre mňa ste neperspektívna, vy budete rodiť a ja radšej prijmem chlapa s modrým diplomom. Tak som strácala nádej a chystala sa nastúpiť na ministerstvo zdravotníctva, ktoré vtedy ponúkalo administratívne miesta pre neprijatých medikov. A v tom sa na mňa usmialo šťastie. Zistila som, že v Ružinovskej nemocnici bude konkurz na očné oddelenie a budú brať dvoch uchádzačov. To už bol október a takmer všetci moji spolužiaci už miesta mali. Tak som na ten konkurz šla a uspela som. A už 1. novembra som nastúpila na očné oddelenie v Ružinovskej nemocnici.
Chcela si byť hneď očná lekárka?
Moja mamina spomína, že v detstve som operovala a rozoberala bábiky, snažila som sa im pozrieť do bruška, hlavy a dokonca som jednej vylúpla očká, skúmala ich. Tak asi už tu sa rodil základ toho, že raz skončím na očnom oddelení 🙂
A vtipná story s nemenovaným prednostom z iného oddelenie, ktorý ma nechcel. Jedného dňa som ho v nemocnici stretla a on si na mňa spomenul a hovorí: Jééj pani doktorka, tak predsa ste sa dostali do tejto nemocnice. A ja: no vidíte, vy ste ma nechceli, tak som na očnom a som veľmi spokojná.
Potom sme roky spolu spolupracovali, pretože som k nim na oddelenie chodila robiť konzília a potom aj ľutoval, že ma neprijal on.
Prečo si sa nevrátila domov, do Nitry?
Vyštudovala som v Bratislave a utvorila si tam za šesť rokov nové priateľstvá. Už od začiatku štúdia som vedela, že chcem ostať v Bratislave. Potom som sa v 27 rokoch vydala a natrvalo usadila v Bratislave.
Dnes si mimoriadne úspešná lekárka – vysvetlíš nám, čo vlastne robíš a kde si dostala príležitosť pracovať?
Začínala som na Očnom oddelení v Ružinove a po ôsmich rokoch som sa rozhodla odísť. Boli to pekné roky, ale zrazu som si uvedomila, že nás ženy, nepúšťajú k operatíve.
Očná chirurgia bola u nás na oddelení výlučne mužskou doménou. Ženy, lekárky mali predurčené vykonávať len ambulantnú činnosť. Vyšetrovali sme, liečili, robili konzília a asistovali pri operáciách. Sen o mikrochirurgii sa mi však postupne rozplýval.
Tak som odišla pracovať do ambulancie v Slovnafte. A na úväzok som pracovala aj pre iné preventívne centrá.
Až prišiel rok 2010 a zavolal mi môj terajší kolega a primár, MUDr. Radovan Piovarči a pozval ma na pohovor do novovzniknutej súkromnej očnej kliniky NeoVízia.
Dostala som ponuku, ktorá sa neodmieta. V roku 2010 som sa stala členkou inovatívneho tímu mikrochirurgov súkromnej očnej kliniky NeoVízia v bratislavskej Petržalke a začala som si plniť svoj sen. Spolu s primárom, skvelým tímom kolegov a super vedením sme začali budovať očnú kliniku, ktorá dnes patrí medzi špičkové pracoviská nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Na Slovensko sme priniesli nové, dovtedy nepoužívané, chirurgické metódy zo sveta. Ako prví sme zaviedli, napríklad, bezbolestné laserové operácie na odstránenie dioptrií s použitím šetrného femtosekundového laseru, vďaka ktorému operácia nebolí počas zákroku a ani počas hojenia. Tiež ako prví sme začali vykonávať operáciu PRELEX – je to výmena vnútroočnej šošovky v období starozrakosti za umelú multifokálnu šošovku. Priniesli sme vnútroočné operácie na odstránenie extrémne vysokých mínusových dioptrií (napr. -18) a začali sa naplno venovať keratokonusu.
Nebolo náročné presadiť takéto odborné novinky?
V tom čase nás naši profesori a kolegovia, ktorí ostali verní starším metódam, sledovali s nedôverou. Bojovať s konzervativizmom bolo prvé dva roky viac než náročné. Chcelo to obrovskú trpezlivosť, štúdium, zdokonaľovanie chirurgických zručností, stovky prednášok na kongresoch doma a v zahraničí a tisíce spokojných pacientov. Sme s kolegami šťastní, že dnes nás za inovátorské postupy už nechcú viac upáliť 🙂 a metódy, ktoré sme pred jedenástimi rokmi priniesli, sa už udomácnili aj na iných klinikách.
Koho si operovala, ak to nie je tajomstvo?
Teším sa, že na našu kliniku chodia ľudia na odporúčania rodiny, známych a kamarátov. 95% našej klientely tvoria bežní ľudia. Chodia k nám však aj známejšie mená, herci, moderátori, športovci, influenzeri, politici. A tí tiež chodia na odporúčania svojich známych. Ja konkrétne som operovala futbalistu Milana Škriniara, moderátorku Lenku Vavrinčíkovú, Rasťa Holubca, speváka Mateja Vaníka z Gioia, Aničku Tasler- Onderkovú, futbalistu Patrika Le Gianga, hokejistu Michala Krištofa, ale aj mojich známych, ich deti, príbuzných.
Na našej klinike bola operovaná aj moja mama, teta, všetky ich susedy a známy z Nitry.
Na čo sa konkrétne špecializuješ ty?
Na klinike sa venujem liečbe očných ochorení a refrakčnej chirurgii. Spolu s mojou kolegyňou MUDr. Záhorcovou sme ako prvé slovenské lekárky vykonali v roku 2011 laserovú operáciu očí pomocou femtosekundového lasera. Tie operácie vykonávam dodnes. Ide o šetrnú, bezbolestnú metódu odstránenia dioptrií, kedy sa pacient už na druhý deň môže vrátiť do pracovného procesu.
Mojou hlavnou špecializáciou je však keratokonus. Ide o progresívne obojstranné ochorenie rohovky, pri ktorom dochádza k postupnému stenčovaniu rohovky v centre a následnému vyklenutiu. Podstatou ochorenia je menejcennosť kolagénnych vlákien rohovky. Ochorenie má štyri štádia, pričom prvé štádium začína v detskom veku a u niektorých pacientov má veľmi rýchlu progresiu a často už v dvadsiatke môže mať pacient až štvrté štádium. Pri tomto štádiu je vyklenutie rohovky tak rozsiahle, že vzniká vysoká krátkozrakosť, nezriedka až -18 dioptrií a vysoký astigmatizmus až do -10 dioptrií. Videnie je výrazne zhoršené, pacienti často vidia len na jeden meter. V tomto štádiu je možná už len transplantácia rohovky. Ja sa venujem liečbe prvého až tretieho štádia.
V čom spočíva takáto liečba?
Táto liečba spočíva v implantácii špeciálnych plastových segmentov (keraringov) do rohovky. Tieto rohovkové implantáty spevnia rohovku, zastavia progresiu a tiež sa pacientom zlepší videnie. Operácia prebieha v lokálnej anestézii a trvá približne 10 minút. V prvej fáze operácie vytvorí femtosekundový laser automaticky tunel pre ring podľa presne staveného operačného plánu. V druhej fáze operácie vsunie chirurg do vytvoreného tunela rohovkový prstenec. Výhodou operácie je veľmi rýchly návrat do bežného života, už na druhý deň po operácii môže pacient začať pracovať, chodiť do školy.
V rámci Slovenska a celej Európy som vyhľadávanou špecialistkou na toto ochorenie. Bola som pozvaná aj do medzinárodnej štúdie, ktorá zahŕňala sledovanie pacientov po implantácii keraringov a sledovala ich efekt po dobu 24 mesiacov. Naša medzinárodná štúdia bola publikovaná aj v karentovaných časopisoch. Prednášam doma aj v zahraničí a školím kolegov zo zahraničia implantovať keraringy.
Nedávno si získala mimoriadne ocenenie, čo to pre teba znamená?
Ocenenie som získala za najviac implantovaných keraringov v Európe. Veľmi si vážim toto ocenenie. Ani som netušila, že na tak malom Slovensku dokážem „konkurovať“ kolegom z veľkých európskych krajín. Je to pre mňa pocta a zároveň motivácia sa naďalej zlepšovať, vzdelávať a postupne odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti mladším kolegom.
Ako sa vlastne taký lekár zdokonaľuje vo svojej profesii?
Študuje a študuje. Celý život. Najskôr šesť rokov na Lekárskej fakulte a potom počas práce ďalších päť rokov do atestácie. Tým to ale vôbec nekončí. Každý odbor medicíny sa rýchlo rozvíja. Prichádzajú novinky v liečbe, nové operačné techniky, operačné a diagnostické prístroje. Vďaka internetu sú tieto informácie dostupné takmer ihneď a my môžeme nasávať informácie, aby sme mohli liečiť našich pacientov čo najlepšie. V čase pred covidom sme sa vzdelávali aj na slovenských a medzinárodných kongresoch. Na medzinárodných kongresoch prednášajú svetové kapacity a som rada, že počas môjho pôsobenia v NeoVízii mám možnosť sa týchto kongresov zúčastňovať. Vzhľadom na skúsenosti v oblasti refrakčnej chirurgie a keratokonusu na týchto kongresom prednášam aj ja, a tak odovzdávam skúsenosti mojim kolegom. Počas pandémie sme nezaháľali a kongresy a školenia sa presunuli do virtuálnej podoby.
Po roku pandémie a onlinu sme mnohí pocítili, že to veru s očami nemáme tak dobre, ako pred rokom. S čím majú tvoji pacienti najväčšie problémy?
Častejšie používanie počítačov, mobilných telefónov, tabletov, sledovanie TV počas pandémie viedlo k nárastu tzv.“ syndrómu počítačového videnia“. Pacienti prichádzajú s ťažkosťami, ako je napríklad suchosť očí, bolesť a napätie v očiach, rozmazané videnie, ale aj bolesti hlavy, krku a ramien. U pacientov sa viac zvýraznili dioptrické chyby a častejšie predpisujeme správnu okuliarovú korekciu. Pacienti majú aj výrazne suché oči, pretože pri práci s PC zabúdajú žmurkať a oko osýcha. Týmto odporúčame pravidelné kvapkanie umelých sĺz.
Čo všetko dokáže očný lekár v súvislosti s poruchou zraku vyliečiť a vylepšiť? Sú nejaké choroby, ktoré ešte prednedávnom boli „neliečiteľné“ a dnes ich dokážeme napraviť?
Medzi najčastejšie ochorenia patrí sivý zákal. Ten vieme úspešne riešiť operáciou. Pacientom odstránime zakalenú šošovku a implantujeme umelú. V minulosti sme mali k dispozícii len šošovku „monofokálnu“, pacient s ňou videl len do diaľky a do blízka používal okuliare. Dnes máme k dispozícii tzv. „trifokálne šošovky“ a tie umožňujú po operácii videnie na všetky vzdialenosti bez okuliarov. Tiež vieme laserom odstrániť dioptrické chyby oka, napríklad krátkozrakosť a astigmatizmus. Dnes používame moderné, šetrné operácie s použitím femtosekundového laseru, kedy pacient už pár hodín po operácii vidí a na druhý deň môže ísť do práce. Tiež vieme odstrániť tzv. starozrakosť, to je zhoršené videnie po 50 roku života. Operácia sa volá PRELEX a počas nej pacientovi odstránime zostarnutú vnútroočnú šošovku a implantujeme umelú trifokálnu. Vieme riešiť aj extrémne dioptrické chyby, napr. ak má niekto -18 dioptrií. V takomto prípade do očí vkladáme špeciálnu šošovku, ktorá tieto dioptrie nahradí. Vieme dokonca často napraviť aj to, čo sa v minulosti pri očných operáciách starými technikami nie úplne podarilo. Vieme úspešne kvapkami liečiť zelený zákal, špeciálnymi injekciami do oka vieme liečiť degeneratívne ochorenia žltej škvrny. Vieme úspešne liečiť keratokonus.
Toto sú všetko metódy, ktoré sa zaznamenali svoj rozmach za posledných 10 rokov.
Určite vieš poradiť, ako si máme zrak chrániť, kedy je vhodné už navštíviť lekára?
Predpis správnej okuliarovej korekcie, správne osvetlenie počas práce, pravidelné prestávky, precvičenie očných svalov, aplikácia umelých sĺz, častejšie žmurkanie, okuliare s filtrom modrého svetla, vonku kvalitné slnečné okuliare.
Lekára treba vyhľadať pri bolestiach očí, tlaku v očiach a za očami, problémoch so zaostrovaním, s vypadávaním vlasov, výpady v zornom poli, pri zábleskoch v očiach, pri pocite čiernych padajúcich sadzí v zornom poli.
Máme na Slovensku dosť očných lekárov?
Tak ako v iných odbornostiach, tak aj nám začínajú chýbať oční lekári. Časť študentov odchádza po škole rovno do zahraničia. Tí, ktorí sa zamestnajú, sú časom frustrovaní z nášho kolabujúceho štátneho zdravotníctva a tiež časť z nich odchádza. Bude trvať ešte roky, kým sa situácia v našom štátnom zdravotnom systéme zlepší. My na klinike sa snažíme vytvárať pracovné miesta aj pre mladých lekárov. Vzdelávame ich, posielame na stáže, školenia, kongresy, vytvárame im dobré pracovné podmienky. Dobrý kolektív, vedenie a možnosť odborného rastu sú pre mladých lekárov to najdôležitejšie.
Ako si strávila pandémiu?
V práci. Každý deň s respirátorom, za prísnych hygienických opatrení. Pracovali sme naplno, ako keby ani nebol covid. V januári sme sa dali na klinike všetci zaočkovať. Operovali sme, vyšetrovali, liečili. Počas víkendov som niekoľko mesiacov pomáhala v našej obci s testovaním na covid. Vzdelávali sme sa a naďalej aj vzdelávame online a snažíme sa myslieť pozitívne.
A ako tráviš voľný čas po náročných pracovných dňoch?
Pred pár rokmi som prišla po extrémne stresujúcom pracovnom dni domov úplne vyčerpaná. Búšilo mi srdce, myslela som, že skolabujem. Keď mi v predsieni padol pohľad na tenisky vtedy šestnásťročnej dcéry, ktorá len vtedy začala behať, napadlo mi, že namiesto ležania v posteli zaženiem únavu inak. Obula som si tenisky a vybehla na poľnú cestu za domom. Na prvý pokus som zvládla asi tri kilometre. Pocit eufórie, ktorý som vtedy zažila, som si potom opakovala ešte najbližších desať dní a definitívne som pochopila, že toto je ten správny pohyb. Už po dvoch mesiacoch som si trúfla na osemkilometrový vysokohorský beh v Tatrách. Bežalo nás sedemsto a hoci som už na štarte prepadla stresu, nedobehla som ani náhodou posledná 😊
Na očnej klinike, kde pracujem, som dokonca vytvorila bežecký tím – NeoVízia running team. Namotivovala som nielen kolegov ale dokonca aj pacientov. Vždy sa teším, keď vyšetrujem a operujem športovca. Preberáme množstvo športových tém, a zasvätenejšie už dokážem hovoriť aj o behu. Už chápem aj nadšenie ľudí, ktorí sa zbavia dioptrií. Neviem si predstaviť, že by som behala s okuliarmi na nose alebo so šošovkami v očiach.
Takže relaxuješ pri športe?
Kedysi som tancovala folklór, cvičila a aj precvičovala aerobik, hrala squash a rada lyžuje, no behanie má jednu veľkú výhodu. Mám dve deti a časovo náročnú prácu, takže sa mi stávalo, že sa mi nedarilo dostaviť sa na fixný čas na aerobik so skupinou. Teraz behám kedy chcem. Som slobodná a endorfíny si doplním, kedy mi to vyhovuje. V súčasnosti sa zúčastňujem aj bežeckých súťaží a teším sa z každého lepšie odbehnutého času.
Stíha tak veľmi vyťažená lekára aj svoj súkromný život?
Prirodzene, okrem práce, behu, som aj žienka domáca. Milujem upratovanie, máme vlastnú záhradu, takže si veľa vecí dopestujeme a ja všetko, čo sa dá zavarím. Cez víkendy opekáme s priateľmi, máme dvoch psíkov, yorkšíra a border kóliu. Takže sa doma nenudíme. Chodíme na prechádzky, na jazero, hráme sa s nimi v záhrade.
Pred covidom sme aj veľa cestovali. Máme s manželom dve dcéry (23 a 15) a sme taká super 4 členná partia. Spolu si vystačíme. Precestovali sme nielen celé Slovensko, ale aj časť sveta. To sú najkrajšie zážitky, ktoré Vám ostanú navždy v srdci.
Naše mamy stále hovorili, že ak chceme mať dobré oči, máme jesť mrkvu. Je to pravda? 🙂
Mrkva je zdraviu a aj našim očiam prospešná. Obsahuje množstvo betakaroténu a ten je prekurzorom vitamínu A- retinolu, ktorý je očiam skutočne prospešný.
Bez retinolu by naše bunky sietnice nedokázali rozlišovať medzi kontrastom svetla a tmy. Nedostatok tohto vitamínu môže viesť k šeroslepote. V našej časti sveta sa však šeroslepota vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Existuje mnoho potravín, ktoré sú v porovnaní s mrkvou bohatšie na vitamín A – napríklad špenát, kapusta alebo šalát.
Aký je teda záver? Pravidelná konzumácia mrkvy očiam určite prospieva, nevedie však k požadovanému zlepšeniu zraku.
Pripravila a pýtala sa Henrieta Ďurovová
foto:AM
