Bývanie. Aká samozrejmosť, však? Lenže ak máte telesné postihnutie, nebude vám vyhovovať hocijaký byt. A vôbec nejde o farbu kachličiek, či dispozičné riešenie balkóna z kuchyne. V bežných bytoch slovenských sídlisk totiž človek nemá šancu. Väčšina kúpeľní má veľkosť „práčka, skrinka, gazdiná, ale to už mosá muchy ven!“ a ak máte nohy, ako rebríky, tak potrebujete mať vynájdený dobrý grif na to, aby vám kolená pri výkone základných ľudských potrieb netrčali z tej minimiestnôstky do predsiene. A to je problém. Lebo kuchynskú linku dobrý majster prispôsobí výške sediaceho človeka, ale ako v byte zo 70. či 80. rokov minulého storočia „vyčarovať“ kúpeľňu, kde aj človek na vozíku môže urobiť niečo viac, ako len nazrieť dnu cez úzke dvere?
Našťastie za tie desaťročia sa aj v našich mestách postavilo množstvo bytov a niektoré samosprávy Nitrianskeho kraja pri výstavbe bytových domov reflektujú aj na túto potrebu.
Mesto Nitra je vlastníkom nájomných bytov postavených z verejných prostriedkov, v rámci ktorých je k dispozícii 7 bezbariérových bytov, ktoré sú pridelené žiadateľovi. Ten samozrejme musí spĺňať podmienky pre pridelenie. Ďalej mesto vlastní 2 bezbariérové byty v bytovom dome pre ťažko zdravotne postihnutých a 3 bezbariérové byty v Bytovom dome Senior.
Mesto Komárno je vlastníkom desiatich bytových domov, v ktorých je 420 bytov, z toho 2 bezbariérové byty. A v r 2022 plánuje podať žiadosť o poskytnutie finančnej podpory. Tá poslúži na rekonštrukciu dvoch bytových domov v ktorých sa ráta aj s bezbariérovými bytmi.
Vo vlastníctve mesta Nové Zámky sa nachádza jeden bezbariérový 3 – izbový byt aj s výťahom na schody od vchodu na vyvýšené prízemie po byt a jeden 1-izbový byt na prízemí. V prípade potreby existuje možnosť v konkrétnych vchodoch bytového domu upraviť bezbariérovo všetky byty. Toto je podľa mňa veľmi dobré riešenie – niečo máme a ak vyvstane potreba, sme schopní situáciu promptne riešiť.
Okrem mestských bytov v meste existujú bezbariérové byty, tieto sú však už v osobnom vlastníctve, konkrétne na prízemiach ul. J. Kráľa a S. H. Vajanského, pred ktorými sú aj nájazdové rampy od čias ich výstavby.
Ako má taký bezbariérový dom vyzerať? O parkovacom mieste najbližšie ku vchodu, ani nehovorím. Netreba sa brániť ani vyznačeniu takéhoto parkovacieho miesta, ktoré je pridelené konkrétnemu autu. Na toto mnohí obyvatelia sídlisk asi pozerajú trošku „cez prsty“ a ja úplne chápem, že žena, keď príde s nákupom domov okolo šiestej a voľné miesto je len pred samoškou na rohu, alebo „vozíčkarské“ miesto pri jej vchode, tak by to najradšej zaparkovala pred vchodom. Pár minút po nej však asistent privezie z práce suseda – vozíčkara. Odparkujú to na štandardnom parkovacom mieste pred samoobsluhou (miesto má štandardnú šírku, preto to asistent vie zapichnúť len na polovicu, šprintom vyberie vozík, pomôže vozmenovi z auta do vozíka, vozíčkara „uprace“ na chodník a to už je na sídliskovej ceste mini kolóna, lebo všetky tieto úkony chcú svoj čas), presunú sa tých 200-300 metrov domov, samozrejme po ceste, lebo chodník je na niektorých miestach aj parkovisko … Pýtate sa – „A to je problém?“ Nuž nie je. Pokiaľ asistenta vnímame ako mechanického vykonávača toho, čo mu je naprogramované.
Ak chcete uľahčiť život ľuďom so zvyškami zraku, natrite okraj (cca 20 cm šírky) prvého a posledného schodu žlto-čiernym pruhom. Pomôže to, hlavne potme, aj vidiacim, hoci si to zrejme ani neuvedomia.
Je prístup k vášmu vchodu riešený niekoľkými schodmi? Riešte ho dostatočne dlhou nájazdnou plošinou. Sklon, pri ktorom je namáhavé „vytlačiť“ kočík s dieťaťom je pre človeka na vozíku takmer životu nebezpečný, preto je dôležité, aby mala nájazdná plošina dostatočnú dĺžku.
Keď sa väčšina činžiakov stavalo, projektantom akosi nenapadlo pri mnohých, do ktorých vedú len 3-4 schody, urobiť zábradlie. A v tom čase možno ani nebolo treba – veď sa do nich sťahovali mladí ľudia. Lenže prešlo pár desaťročí a ľudia, ktorí kedysi aj na tretie vybehli ako laň, by to zábradlie dnes privítali.
Môžem vám povedať – „brano zavira samo“ je malé peklo. Ak máte doprovod, je to super. Ale ak ide vozíčkar, prípadne človek s chodítkom sám, tak „milý brano“ úraduje dosť nemilosrdne. Ja chodím aj s chodítkom a už sa stalo, že chodítko „prešlo“ a ja som ostala vonku, lebo ťažké vchodové dvere by mi hádam aj ruku zlomili.
Eka Balašková, predsedníčka ÚNSS v Komárne.
