Ambíciou človeka už odpradávna je mať svoje bývanie, ktoré by si upravil podľa svojich predstáv a žil tam s tými, ktorých má rád. Dnešná situácia na Slovensku však novému bývaniu, a najmä mladým ľudom, však príliš nepraje, a to napriek sľubom politikov o svetlejších zajtrajškoch.
V predvolebných sľuboch pred ostatnými parlamentnými voľbami sľuboval šéf Sme rodina Boris Kollár vystavať 25-tisíc nájomných bytov, ktorých nájomníci by platili iba 200 eur mesačne. Realita je však taká, že nič z toho sa neuskutočnilo, a tak súčasný predseda parlamentu, boriaci sa v riadnom škandále, sľubuje nájomné byty aj ďalej. Čo si o celej záležitosti myslí exprimátor Galanty Peter Paška vyjadril v statuse na sociálnej sieti. A pohľad to veru nie je vôbec pekný.
Nedostupné bývanie najmä pre mladých
„Ako vyzerá kolaudácia nájomných bytov v Galante pri Kauflande? Spýtajte sa primátora Koleka. Ako to vyzerá s nájomnými bytmi na Slovensku? Vyrieši „mama hotel“ nová vláda?“ pýta sa hneď v úvode Paška, podľa ktorého Slovensko má jeden z najvyšších počtov mladých ľudí, ktorí žijú doma s rodičmi. „Ide dokonca o niečo vyšší podiel ako v Taliansku či Španielsku. Až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli. Tínedžeri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 percentách prípadov doma,“ konštatuje galantský exprimátor a dodáva, že spolužitie viacerých generácií nemá len sociálny, ale najmä ekonomický rozmer. „Viac ako tradície a blízkosť rodiny v Taliansku či Španielsku sa u nás a v postkomunistických krajinách ukazuje, že si samostatné bývanie nemôžu všetci dovoliť. S neskorým odchodom od rodičov totiž koreluje aj priemerný vek vybavovania prvej hypotéky, ktorý je na Slovensku na úrovni 28 rokov,“ vysvetľuje Paška.
Do Hronského Beňadiku chcú prilákať mladých ľudí. Idú stavať nájomné byty
„Bývanie je na Slovensku aktuálne podľa údajov Národnej banky Slovenska najnedostupnejšie za posledných 11 rokov, najviac práve pre mladú generáciu. Ak chcete vlastné bývanie, musíte mať podľa nových pravidiel 20% z ceny nehnuteľností našetrených, respektíve to dať z vrecka bez hypotéky. Mnohí mladí tak v najbližších rokoch na svoje vlastné bývanie nedosiahnu. Podľa aktuálnych dát Európskeho štatistického úradu (Eurostat) mladí Slováci odchádzajú z domu tesne pred dovŕšením 31 rokov. Rovnaký alebo veľmi podobný výsledok Slovensko zaznamenáva už od roku 2011, čo naznačuje dlhodobý trend,“ uvádza exprimátor Galanty a pridáva, že do čela rebríčka sa v minulom roku dostali Portugalsko, kde mladí odchádzajú z domu najneskôr spomedzi krajín EÚ (v 33,6 rokoch) a Chorvátsko s vekom tesne nad 33 rokov. Na opačnej strane rebríčka kraľujú severské krajiny – Švédsko (19 rokov), Fínsko (21,2 roka) a Dánsko (21,3 roka). V priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.
Úsmev ako dar: Vláda by mala pokračovať v projektoch sociálneho bývania
Spomalenie výstavby nájomných bytov
„Ak by sme v počte nájomných bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 20-tisíc bytov. Štatistiky sú neúprosné. Dostupnosť nájomného bývania s regulovaným a trhovým nájmom je na Slovensku na veľmi nízkych úrovniach. Za posledných 10 rokov došlo k spomaleniu výstavby nových nájomných bytov. Kým v roku 2007 tvorili 18,8 % z celkového počtu bytov v krajine, aktuálne je to okolo jedného percenta. Približne tri percentá nájomných bytov sú vo vlastníctve samosprávy, tri a pol percenta je vo vlastníctve bývalých stavebných bytových družstiev, ktoré z rôznych dôvodov neboli predané do osobného vlastníctva. Zhruba tri percentá nájomných bytov tvorí súkromné nájomné bývanie, prevádzkované takmer výlučne fyzickými osobami,“ vysvetľuje Paška, podľa ktorého sektor komerčného nájomného bývania prevádzkovaný právnickými osobami vlastne neexistuje.
Mesto sa musí občas správať ako developer, hovorí Igor Kršiak o výstavbe nájomných bytov
„V Rakúsku vyše 40% obyvateľov býva v nájomnom bývaní, pričom 15% je tých, ktorí majú sociálne nájomné, ostatní majú trhové nájomné. V Nemecku je podiel nájomného takmer 50%, pričom vyše 8% Nemcov má sociálne nájomné. V Nemecku dostanú súkromní investori zvýhodnenú pôžičku či dotáciu od štátu a zaviažu sa poskytovať ubytovanie za znížené nájomné určitý čas alebo kým nesplatia pôžičku. Vo Fínsku je zhruba tretina obyvateľov v nájomných bytoch, pričom 15% má sociálne nájomné a 12% trhové nájomné. V Londýne musí byť z nových developerských projektov 35% bytov cenovo dostupných pre slabšie sociálne skupiny. V New Yorku musí byť podiel cenovo dostupných bytov v nových projektoch v rozmedzí od 10% do 25%. Nájomné je vo výške 40% až 70 % lokálneho mediánového príjmu domácností,“ pokračuje Paška v hre čísiel.
Skvelá správa pre seniorov v Novej Vsi nad Žitavou: Nové nájomné byty sú konečne realitou!
Dostupnosť nájomného bývania je dôležitá
„Viedeň vlastní cca 25% bytových jednotiek v meste (220-tisíc), ktoré ponúka za regulované ceny. Viedeň tiež ponúka súkromným developerom spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50% bytových jednotiek z takto podporeného projektu. Nájomné v bytoch regulované mestom sa pohybuje od 20 do 25% príjmu nájomcov. Dostupnosť nájomného bývania je dôležitá, pretože výdavky na bývanie nadmerne zaťažujú rozpočty mnohých slovenských domácností. Ide o vysoké nájomné, ale aj poplatky spojené s užívaním bytov, teda za elektrinu, plyn, vodné a stočné či náklady na správu a údržbu. Regulované nájomné v Bratislave vyjde v priemernom dvojizbovom byte do 100 eur, pričom komerčný nájom sa v tomto prípade môže vyšplhať aj na 600 až 700 eur mesačne,“ konštatuje ďalej galantský exprimátor.
„Za nadmernú záťaž je považovaný stav, keď celkové výdavky na bývanie domácností sú vyššie ako 40% ich disponibilných príjmov (očistených o príspevky na bývanie). Viac ako osem percent obyvateľov SR žije v domácnostiach, kde výdavky na bývanie predstavujú viac ako 40% disponibilného príjmu. Navyše na Slovensku máme problém s tým, že v preľudnenom bývaní nízkej kvality býva u nás 14% ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, kde je veľká skupina osamelých rodičov. Ponuka cenovo dostupného nájomného bývania s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v rámci EÚ. Na Slovensku v takomto bývaní žije iba jeden a pol percenta populácie, výrazne menej ako priemer únie. Vyše 30% obyvateľov EÚ býva v nájomných bytoch, v rámci toho je 11% takých, ktorí majú znížené nájomné,“ uzavrel svoj status Peter Paška.
Dodo Púchovský
