Alojz MACHO z Nitry patrí k dlhoročným chovateľom exotických vtákov a zvierat v Nitre. Mnohí si určite ešte pamätajú jeho obchodík so zvieratami v centre mesta, ktorý radi navštevovali nielen záujemcovia o exotiku, ale aj deti, ktoré si chceli živé zvieratko pozrieť na vlastné oči. Už niekoľko rokov čelí obvineniu z prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Nielen o tom, ale aj o jeho ceste k chovateľstvu, nám prezradil v rozhovore.
Ako ste sa vlastne dostali k chovateľstvu a zvieratám?
Ani neviem ako, zvieratá som mal rád od malička. Tešil som sa, keď som vonku našiel salamandru, jašteričky a mohol som ich mať chvíľu doma, potom som ich púšťal znova von do prírody. Mama tá tým veľmi nadšená nebola (smiech). Ale zvieratá ma vedeli nadchnúť vždy. Mojim prvým zvieraťom, ktoré som dostal, bola korytnačka suchozemská, bol som z nej úplne paf. Jednoducho, lásku k zvieratám musíte mať v sebe zakorenenú. Vydržalo mi to dodnes, napriek dlhoročným problémom, ktoré ma s chovom sprevádzajú. Aj manželka mi občas povie, prečo sa na to nevykašlem, ale, nedokážem to. Viete, mohol by som predať všetko, čo doma mám a mať z toho naozaj pekný príjem, ale neurobím to. Teším sa z nich každý deň, z toho, ak sa im narodia mláďatká a cítia sa u nás dobre.
Kedy a prečo začali vaše problémy s orgánmi činnými v trestnom konaní?
Bolo to po roku 2000, keď sa prvýkrát začali meniť zákony a polícia poľovať po rôznych chovateľoch. Samozrejme, boli aj takí, čo mali zvieratá vyslovene na biznis, najmä vtáky, ale predovšetkým išlo o chovateľov s láskou k zvieratám. Ak by som však povedal, že na tom nikto nezarábal, klamal by som. Napokon, je logické, že odchované zvieratá si našli nový domov u nového majiteľa. Pozrite, všetky zvieratá pochádzajú z prírody, zákony sa menili tak, aby sa tomu zamedzilo. Neexistovala však možnosť zvieratá dovtedy chované legalizovať, ako možno v Nemecku a tak nastúpila nová zložka v polícii, nazývam ich ekoteroristi. Do módy prišlo enviro a na tom sa začalo priživovať strašne veľa ľudí, bolo to pokrytecké. Najmä to, že začali pátrať po pôvode zvierat, ktoré mali ľudia možno aj roky predtým doma.
Začalo to teda pátraním po pôvode zvierat?
Áno, to bol v tých rokoch najväčší problém. Napríklad, ľudia mali doma žakov, bolo to voľnejšie žijúce zviera, ľudia si robili chovné páry a zrazu sa povedalo, že je to vzácne zviera a zapísalo sa do Červenej knihy. U nás sa neurobila hrubá čiara pre tým, ktorí ich už doma chovali, naopak, začali z nich robiť priekupníkov a pašerákov. Začali pátrať po ich pôvode, ale čo mal človek urobiť, ak ho kúpil ešte pred zmenou zákona niekde na burze? Alebo si ho odchoval doma? Toto sa v zahraničí nerobilo, každý dostal možnosť si svoje zviera, ak bolo CITESové, dodatočne zlegalizovať a od toho momentu bolo pod kontrolou.
Na Slovensku bola síce už predtým povinnosť nahlásiť na úrade dovezené zviera, ale kto to robil? Ak si niekto doniesol v roku 1995 od mora korytnačku? Na toto doplatila istá pani, dôchodkyňa, ktorá mala doma takéto dve korytnačky, podarilo sa im spáriť a vynosiť vajcia a chcela malé predať na inzerát. Lebo, čo s nimi. Dostala za nejakých 30 eur, no polícia ju obvinila z nezákonného obchodovania so zvieratami a ten policajt Kern sa chválil, že objavili nelegálny chov. Je toto normálne? Ak by jej dali pokutu, v poriadku, mali jej vysvetliť, ako tie mladé zaregistrovať, pomôcť jej. A nie z nej robiť kriminálnika. Veď ona si tie korytnačky doniesla ešte kedysi z Juhoslávie! Nuž, takto to tu funguje.
To naozaj?
Áno, NAKA enviro potrebuje mať tabuľky, tam to majú podelené podľa oblastí… Znečistenie ovzdušia nájdu vždy, ale potrebujú aj zvieratá. A keď už nemajú koho, tak majú stále Macha (smiech).
Koľkokrát ste boli obvinený z nelegálneho chovu zvierat a ako to skončilo?
Od roku 2001 už štyrikrát. Všetky prípady sa dostali pred súd a tie som vyhral.
Lenže vám pritom pobrali vždy aj zvieratá…
Áno, a veľa ich zahynulo. Bola to obrovská strata, no štát mi nakoniec musel škodu nahradiť. Finančne. Inak, aj to bol moment, ktorý bol zaujímavý, keď mi zvieratá pobrali, vyčíslili znalci ich spoločenskú hodnotu. Tá bola poriadne vysoká. Keď mi ich však mali vrátiť, zrazu až takú hodnotu mať nemali, tí odborníci tvrdili, že pre štát má zviera inú hodnotu ako pre chovateľa… Absurdné!
Ako je možné, že keď vám polícia zobrala zvieratá a umiestnila ich do štátnej ZOO, tak tam neprežili a zahynuli?
Lebo tam sú zamestnanci, ktorí majú na všetko, vrátane kŕmenia, tabuľky. Pre nich sú to „iba“ zvieratá a práca. Majú prepísané dávky krmiva, a nesledujú, či sa zviera najedlo, či nemá hnačku, či sa cíti dobre… Tie zvieratá, a to ma nikto nepresvedčí, že to tak nie je, majú šiesty zmysel a cítia, kto sa k nim ako správa. Takto som prišiel o papagáje a opičky. Ku každému zvieraťu sa treba chovať individuálne, citlivo, nemôžeme ho len tak odložiť bokom ako mobil.
V súčasnosti opäť čelíte obžalobe z prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Prečo?
Už sa to ťahá pár rokov, v roku 2018 ku mne znova nabehli kukláči a policajti z odboru environmentálnej kriminality a urobili mi domovú prehliadku. Vraj mám doma zvieratá, ktoré nie sú čipované a prihlásené na príslušnom odbore okresného úradu. Prekvapilo ma to, pretože na všetky chované zvieratá mám doklady, niektoré som si dokonca odchoval sám. Ale podľa polície niektoré zvieratá nemali čipy a tak som začal mať znova problémy. Táto vec je stále živá, pretože práve prebieha na nitrianskom Okresnom súde pojednávanie a nechcem ho verejne ovplyvňovať. Hoci som presvedčený, že som sa žiadneho trestného činu nedopustil. V každom prípade sa v tejto veci udiali zaujímavé veci, o ktorých vám poviem neskôr. Postrácali sa dôležité dokumenty, ktoré sa zrazu objavili, no čo vám poviem, chaos. Prečo sa to deje? Nuž, chcú mať zo mňa pašeráka, napokon, jeden policajt mi to povedal do očí, že ak ma doteraz nikto nedostal, dostane ma on.
Pýtala sa Hena Ďurovová
