Slovenský trh práce matkám tesne po rodičovskej dovolenke nepraje. Matka s malým dieťaťom totiž často nemôže venovať práci klasických osem hodín denne päťkrát do týždňa. Pracovných ponúk s menšou časovou náročnosťou je však menej. Pre TASR to uviedla hovorkyňa pracovného portálu Profesia.sk Nikola Richterová. Na podporu skĺbenia pracovného a rodinného života či návratu matiek na pracovný trh má štát niekoľko nástrojov a spustených viacero projektov, vysvetlila hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michaela Slivková Kirňaková.
Richterová na základe dostupných údajov upozornila, že väčšina zamestnávateľov na Slovensku hľadá ľudí na plný úväzok. „V roku 2021 je to z celkovej ponuky až 88 % pracovných inzerátov,“ vyčíslila. Oproti tomu je počet ponúk, v ktorých sú firmy ochotné poskytnúť skrátený úväzok, desaťnásobne nižší. „V roku 2021 to predstavuje necelých deväť percent,“ dodala Richterová.
V absolútnom vyjadrení to znamená, že ak si niekto hľadal tento rok prácu na plný úväzok, mal k dispozícii 190.000 pracovných ponúk. „Keď na plný úväzok robiť nevedeli, možnosti mali výrazne menšie a mohli si vyberať z 19.000 ponúk,“ dodala hovorkyňa pracovného portálu.
Z dát vyplýva, že podiel pracovných ponúk na skrátený úväzok osciluje okolo deviatich percent už dlhodobo. V roku 2016 to bolo 8,4 % (19.884 ponúk), v roku 2017 to bolo 8,7 % (22.953), v roku 2018 takisto 8,7 % (22.624), v roku 2019 to bolo 9,1 % (23.004) a vlani deväť percent ponúk (16.940).
„Keď sa pozrieme na to, v akých odvetviach vidíme najviac pracovných ponúk, ktoré spomínajú skrátené úväzky, ide najmä o obchod či cestovný ruch, gastro a hotelierstvo,“ spresnila Richterová. V prvej sedmičke odvetví, ktoré tento rok najčastejšie ponúkali prácu na skrátený úväzok, sa nachádzajú aj administratíva, doprava a logistika, pomocné práce, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a ekonomika. Čo sa týka pozícií, najčastejšie takto firmy hľadali predavačky, pokladníčky, administratívnych referentov, skladníkov, odborných predajcov, dokladačov tovaru či čašníčky.
Pri väčšine týchto ponúk stačí stredoškolské vzdelanie. „Zaujímavosťou je, že aj naše staršie analýzy nám potvrdzovali, že matky, ktoré si po materskej hľadali novú prácu na Profesii, reagovali najčastejšie na pozície, ktoré požadovali stredoškolské vzdelanie,“ dodala Richterová s tým, že jeden z faktorov, ktorý túto skutočnosť mohol ovplyvniť je, že pre matky, ktoré sa snažia vrátiť do pracovného života, je prvoradá flexibilita a možnosť skráteného úväzku. Preto vyberajú to, čo je dostupné.
Vlaňajšok však pre pandémiu nového koronavírusu priniesol aj určité zmeny na trhu práce. Firmy komunikujú, že chcú prejsť k flexibilnejším podmienkam a umožniť zamestnancom viac dní pracovať z domu. „Flexibilnejšie možnosti však vidíme aj k prístupu k pracovnému výkonu. Na trhu práce sa dnes otvorene rozpráva o tom, že firmy už prestávajú zaujímať odpracované hodiny,“ vysvetlila Richterová s tým, že väčší dôraz sa kladie na výkon. Tieto zmeny by mohli v budúcnosti pomôcť aj matkám pri návrate do pracovného života.
Čo sa týka nástrojov peňažného charakteru, ktorými sa štát snaží pomôcť matkám, súčasná legislatíva umožňuje napríklad poberať rodičovský príspevok a popritom pracovať. „Rodičovský príspevok sa vypláca do troch rokov dieťaťa, resp. do šiestich, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Výška rodičovského príspevku v tomto roku je buď 275,90 eura mesačne (ak rodič nepoberal materské), alebo 378,10 eura mesačne (ak rodič poberal materské),“ vyčíslila hovorkyňa MPSVR. Štát maximálne do 25 rokov veku vypláca aj prídavky na dieťa, v tomto roku je to 25,50 eura mesačne.
Kirňaková spomenula aj poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je určený pre pracujúcich alebo študujúcich rodičov. Vypláca sa do troch rokov veku dieťaťa, pri nepriaznivom zdravotnom stave do šiestich, a maximálna suma je 280 eur mesačne.
Zákonník práce zase upravuje právne postavenie po návrate z materskej alebo rodičovskej dovolenky. „Majú právo požadovať od zamestnávateľa zaradenie späť do pracovného procesu na pôvodnú prácu a pracovisko so zachovaním rovnakých práv, ktoré mali v čase nástupu na materskú či rodičovskú dovolenku. Zároveň žena alebo muž, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže požiadať o kratší pracovný čas alebo o jeho úpravu,“ poznamenala hovorkyňa s tým, že zamestnávateľ je zase povinný prihliadať na potreby žien a mužov, ktoré sa starajú o deti.
Legislatíva umožňuje okrem týždenného pracovného času využiť na neurčitý čas, napríklad v čase pandémie, aj atypické formy pracovného pomeru. Zamestnávateľ a zamestnanec tak majú možnosť si zvoliť optimálnu formu práce, ako je domácka práca a telepráca, či práca na kratší úväzok.
V tomto kontexte rezort práce víta aj aktuálny poslanecký návrh novely zákona o rodičovskom príspevku, ktorý je v parlamente v 2. čítaní. Po schválení umožní starým rodičom priamo poberať rodičovský príspevok, ak sa rodičia musia vrátiť do práce, no svoje dieťa nechcú či nemôžu dať do jaslí.
Na podporu zosúladenia pracovného a rodinného života tiež realizuje MPSVR viacero projektov. Do konca roka 2022 pokračuje národný projekt Príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa realizuje z eurofondov. Kirňaková vyzdvihla aj projekt Zosúladenie rodinného a pracovného života, ktorý funguje pod záštitou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Projekt sa zameriava na podporu zamestnávateľov, ktorí ponúkajú možnosti návratu na trh práce formou zamestnania. Úrady poskytujú v tomto projekte príspevky zamestnávateľom. „Očakáva sa zamestnanie minimálne 1000 osôb s rodičovskými povinnosťami, čo zvýši zamestnanosť matiek s deťmi do veku šiestich rokov,“ avizovala hovorkyňa.
Rezort sa tiež chystá spustiť projekt Chyť sa svojej šance. Cieľom je zmiernenie dosahov pandémie a určený bude na vytváranie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov, medzi ktorých patria aj osamelé matky či osoby, ktoré sa starajú aspoň o jedno dieťa.
Zdroj: TASR
