Andrej sa vrátil z Ameriky, konkrétne zo štátu Florida. Sadla som si s ním a urobila rozhovor, pretože ma zaujímalo, čo všetko zažil, prečo sa vrátil domov a ako vníma Slovensko a Nitru s odstupom niekoľkých rokov.
Čo ťa doviedlo k rozhodnutiu opustiť Slovensko?
A: Prišlo to veľmi spontánne. Nezamestnanosť 18 percent, chcel som si zarobiť na motorku. Tak som využil v roku 1999 program pre študentov Work and Travel. Potom som sa vrátil naspäť. Dva roky na to som sa opäť pobral do zahraničia, kde som 10 mesiacov strávil v Austrálii. V tom čase boli moje víza do Ameriky zamietnuté. Dostal som sa tam až neskôr.
V štátoch si sa neskôr aj oženil.
A: Moja žena je Slovenska. Svadbu sme mali v Las Vegas a druhú na Slovensku. Naše deti sa narodili v USA, konkrétne v Hollywoode. Síce tam doteraz navštevovali školu, doma sa rozprávame len po slovensky.
Ako vnímaš ty a tvoja rodina návrat na Slovensko?
A: Moja žena by sa chcela vrátiť do štátov, ale ja už to tak necítim. Dôvody, prečo tu chcem byť, sú rodičia, rodina, Slovensko. Človek patrí tam, kde patrí. A ja cítim, že patrím sem.
Čo konkrétne ti dala Amerika, čo by si sa doma možno nenaučil?
A: Rozhľad. Od financií cez informačné zdroje. Amerika mi ukázala, že nie je všetko tak ako sa oficiálne prezentuje.
V ktorých štátoch USA si žil?
A: V Kalifornii som žil skoro 13 rokov, v Texase 6 rokov a posledný rok na Floride. Keďže som dostal zaujímavú pracovnú ponuku, zostal som ešte jeden rok navyše, no myšlienka návratu bola vo mne už dlhšie.
Ako vnímaš politické rozdiely medzi štátmi, v ktorých si pôsobil?
A: Republikánske štáty nechávajú veci na ľudí, nech sa rozhodnú a povedia, čo si myslia. No a to je pravý opak Kalifornie, čo je podľa mňa veľmi zle vedený štát od guvernéra až po mestá. Obrovské dane, špina, bezdomovci na každom kroku, proste hrúza…
Čím ťa zaujala Florida?
A: Uvediem príklad: Človek ak ide zaregistrovať auto, tak neplatí 700 dolárov, ale iba 150. Napríklad registrovanie firmy v Kalifornii stálo 800 dolárov a na Floride 200. Jednoduchší život, menšie náklady, krásne prostredie, neskutočné pláže. To je môj subjektívny názor.
Ako je to so zdravotným poistením?
A: Zdravotné poistenie je dobrovoľné pre každého. Vyberiem si plán, či chcem-nechcem. Môžem to risknúť a neplatiť nič. Ak mám rodinu, som zodpovedný a platím. Čo sa týka pôrodov, každý stál 5000 dolárov, čiže 10.000 mi behá po dome. Bez poistky by nás jeden pôrod vyšiel na 30.000 dolárov. Pôvodne som za zdravotné poistenie platil mesačne nejakých 600 dolárov. Potom nastúpil prezident Obama, ktorému som sa veľmi tešil, no odrazu mi zdravotné poistenie skočilo na 800 a už to ani neskákalo každý rok, ale každého polroka. Skončili sme na 1700 s tým, že som mal doplatky prvých 3000 dolárov, v rámci svojho deductible plánu. Keď mi doplatky skočili na 6000, uvedomil som si, že to si aj bez poistky môžem platiť všetko cash. Koľko krát v živote si človek zlomí nohu? V tomto som expert, lebo sa mi 2 razy po sebe podarilo zlomiť tú istú nohu. V tom čase som ešte nemal poistku, bol som tam iba 6 mesiacov, čiže keď som si zlomil nohu prvýkrát, tak to bola jedna noc v nemocnici za 13.000 dolárov. Vtedy som nezarábal a neplatil som dane, tak sa so mnou na finančnom oddelení dohodli a doplácal som iba 80 dolárov. Druhá zlomenina bola už menšia a postaral som sa o ňu sám. Išiel som do lekárne, kúpil som si špeciálnu čižmu a barle. Doktor mi urobil rentgen a 4 týždne som nosil tú čižmu. Čiže som ušetril nejakých 13-15 tisíc za diagnostiku a liečenie.
Poznáš ľudí, ktorí sú v USA kvôli nejakým výhodám?
A: Poznal som ľudí, ktorí využili systém. Požiadali si o kreditné karty na základe umelo vytvoreného kreditu. Chalani si za pár stovák vytvorili perfektné kredity, vybúchali z nich 30, 40, 50 tisíc a zmizli. Najväčšie rozdiely medzi štátmi sú v poplatkoch a daniach.
Ovplyvnila pandémia tvoj život?
A: Iba mi predĺžila môj pobyt v USA. Na Floridu sme sa presunuli počas tzv. vrcholu pandémie. Reštaurácie boli otvorené na 40 percent. Ľudia v obchodoch nosili rúška, všetci sme chodili do práce a necítil som prehnaný tlak. Akonáhle sa začalo očkovať, už rúška nikto nenosil. Problém na Floride bol ten, že obyvatelia iných štátov ako Michigan, New York, utekali na Floridu. Florida vraj teraz zažíva nejakú ďalšiu vlnu pandémie.
Na Floride je celý rok teplo, čiže tam nepoznajú jarné a jesenné chrípkové obdobie typické pre naše podnebie. Stalo sa, že si napriek tomu ochorel?
A: Ja osobne som v Amerike bol chorý iba raz, kedy som sa priotrávil jedlom v mexickom meste Tihuana. Otec mi vtedy poradil dať si slivovicu a tá veľmi dobre zabrala. Okrem toho som bol možno 3-krát prechladnutý. Korene mám z Liptova, moja imunita je silná a som vďačný za pevné zdravie.
Čo si si po príchode do Nitry ako prvé všimol? Čo ťa prekvapilo?
A: Ako prvé som si všimol, že tu máme neskutočné množstvo dopravných značiek. Je tu všetko prehnane naznačené. Napríklad prechod pre chodcov je označený z každej strany. Alebo prídeš na 6 miestne parkovisko a na každej strane je značka parkovisko a ešte aj značka pre invalidov. Biznis s dopravnými značkami je tu určite veľmi výnosný.
Čo ťa v meste zarmútilo?
A: Zarmútila ma pešia zóna. Všetko prázdne, na prenájom, bez zelene, okrem Kupeckej ulice. Všetko ostatné je vyprahnuté. Divadlo A. Bagara s fontánou nekomentujem. A tie diery na cestách sú neskutočné, cesty polepené, nepekné… V USA to bolo možno prehnane udržiavané, ale tu kdekoľvek v strede chodníka rastie burina. A to hneď udrie do oka. Našťastie sme vypadli na Liptov, ktorý sme si užili a bolo tam krásne. Ale tie ceny… Keď si predstavím 5-dňový pobyt v Bešeňovej, tak bežná rodina nemá šancu to zaplatiť. Už tu nie je veľa miest pre bežného človeka, návšteva mnohých sa stáva akousi prestížou.
Predsa len je niečo, čo ťa vždy poteší.
A: Pohľad na Zobor ma vždy poteší. Krásna scenéria, aj z diaľky. Všetci kamoši v Amerike žasli, keď som im ukazoval fotky Nitry. No keby sa prešli popri postriekaných budovách a uvideli by tie otrasné cesty a chodníky, tak by sa už na to pozerali inak…
Pýtala sa Brigita.
