SASKA nedávno zverejnila výzvu vláde na odstránenie toxických skládok ohrozujúcich zdravie obyvateľov a kvalitu životného prostredia v Nitrianskom kraji. Petíciu môže podpísať každý, komu záleží na životnom prostredí. Prečo táto iniciatíva vznikla a aké ohrozenie predstavuje až 52 toxických skládok na území Nitrianskeho kraja nám v rozhovore prezradila Anna ZEMANOVÁ, tímlíderka SAS za životné prostredie.
Pani Zemanová, prekvapila ma mapa environmentálnych zaťaží v Nitrianskom kraji, ktorú SaS nedávno zverejnila. Prečo sa práve náš kraj sa stal takým bodom na mape, na ktorý ste sa v rámci problematiky rozhodli poukázať?
Nielen v Nitrianskom kraji, ale žiaľ, na celom území Slovenska je obrovské množstvo, viac ako 1000 environmentálnych záťaží. Nedá sa hovoriť len o typických skládkach, ktoré ľudia vnímajú, lebo sú na očiach, ale ďaleko väčšie riziká pre zdravie ľudí, aj životné prostredie sú environmentálne záťaže, ktoré priamo nevidíme, lebo sú zakopané v zemi, niekedy veľmi milosrdne prekryté dokonca aj zeleňou alebo nejakými záhradkami. A v podstate, čo oko nevidí, to srdce netrápi. Skládok je na našom území naozaj obrovské množstvo, mnohé sú aj skutočne rizikové a aj v Nitrianskom kraji je ich viacej ako len tie, ktoré sme znázornili na mapke.
Je potrebné s tým niečo urobiť. Ľudia sú priamo ohrození výparmi alebo používajú podzemnú vodu na nejaké úžitkové účely, možno na napájanie zvierat a polievanie zeleniny v domnienke, že je to v poriadku, a tak sme chceli poukázať na tento problém, ktorý tým, že je taký skrytý, tak nie je pre mnohých prioritou. Iba sa o tom hovorí, ale reálne sa s tým robí veľmi málo.
V poslednom čase sa v našom kraji hovorilo o veľkej skládke v Iži. Boli ste sa tam pozrieť, máte predstavu o tom, ako to v Iži vyzerá?
Fyzicky som to nebola, ale skládka v Iži bola aj predmetom rokovania Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie NRSR, kde občianska iniciatíva prostredníctvom poslancov požadovala prerokovanie a zistenie, že či je tá skládka v poriadku. Tento výbor sa konal, zúčastnil sa na ňom aj minister Vlčan, hoci jeho sa to aktuálne priamo ako ministra pôdohospodárstva netýkalo. Týkalo sa ho to ale osobne, teda v tom duchu, že predtým ako sa stal ministrom, bol jeden z konateľov firmy prevádzkujúcej spomínanú skládku. Ako vstúpil do politiky, tak sa vzdal konateľstva a zostalo to v rukách jeho rodiny.
Čo sa týka samotnej skládky, je to skládka, ktorá má integrované povolenie. Ja som si naštudovala všetky dostupné dokumenty, ktoré sú na stránke IPKZ (Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania) zverejnené. Je to štandardná skládka v štandardnom režime aj s pochybeniami, aké nájdeme prakticky na každej takejto prevádzke. Nedá sa povedať, že by bola nejaká mimoriadnosť z minulosti. Áno, boli tam problémy, ale to bolo ešte pred rokom 2016, keď ju ešte pán Vlčan nevlastnil.
V našom kraji sa okrem Iži hovorí aj o skládke Židová či Rumanová. Predstavujú aj tieto skládky environmentálnu záťaž, na ktorú upozorňujete?
Medzi skládkou, ktorá je v prevádzke a environmentálnou záťažou je podstatný rozdiel, environmentálna záťaž je niečo, čo vzniklo v minulosti, do roku 2007. Ak je dnes niečo rizikové pre životné prostredie, lebo tam hrozí ekologická havária, nevzťahuje sa na to zákon o environmentálnych záťažiach. Podstatný rozdiel je v tom, že to, čomu hovoríme environmentálna záťaž, teda aj na čo smerovala naša petícia, je pozostatok z minulosti, dokonca až z obdobia bývalého režimu a prevádzkovateľov, ktorí dnes už možno ani neexistujú. Sú to bývalé podniky, ktoré zanikli, alebo boli sprivatizované, no bez akýchkoľvek súvisiacich povinností v oblasti životného prostredia. Odstraňovať ekologické pozostatky prešli zväčša na štát, buď na Ministerstvo životného prostredia, keď nebolo možné zistiť pôvodcu znečistenia, alebo na Ministerstvo obrany, Štátne hmotné rezervy či Ministerstvo vnútra. Ak však aj bol známy prevádzkovateľ, ktorý vytvoril environmentálnu záťaž, problémom u nás je slabá vymožiteľnosť práva v oblasti životného prostredia.
Vieme aj nejako konkretizovať označené lokality na mape? Kde sa o nich dozvieme viac?
Všetky značené miesta nájdete v Registri environmentálnych záťaží – (https://envirozataze.enviroportal.sk/) , kde sú zaevidované všetky známe environmentálne záťaže. Sú zakategorizované do štyroch kategórií, pričom tá najhoršia kategória je kategória B, tzn. že ide o vážnu záťaž, ktorá ohrozuje najmä podzemné vody a zdravie ľudí. Z nich sa vyplavuje do podzemnej vody toxický mrak, znečistenie sa šíri ďalej a znečisťuje aj územia, ktoré sú od nej vzdialené aj kilometre. Tak sa dostanú do lokalít, kde pôvodne znečistenie nebolo a tým, že sa to nerieši, tak sa rozširuje negatívny dopad do širokého okolia. V registri sú evidované aj zrekultivované záťaže, najmä staré skládky komunálneho odpadu. Žiaľ sú aj také lokality, kde je podozrenie na environmentálnu záťaž, ale zatiaľ sa tam nevykonal dostatočný monitoring.
My sme sa sústredili na tie najrizikovejšie, ktorých sú desiatky. Na stránke enviroportálu si každý vie zistiť „rodný list“ skládky, presnú evidenciu rizikových komponentov. Väčšinou sa vykonáva len ich monitoring, a tam to končí.
Prekvapila ma veľmi aj označená Nitra. Čo tu také mimoriadne toxické máme?
V Nitre je viacej environmentálnych záťaží, ide o bývalé čerpacie stanice pohonných hmôt, bývalý areál podniku ACZ, potom sú tam nelegálne výpuste ropných látok pri čistiarni odpadových vôd, rušňové depo, skládka odpadu Katruša.
Kto so spomínanými envirozáťažami vie reálne niečo urobiť? Sú to okresné úrady?
Okresné úrady nie sú tie, ktoré sú za odstraňovanie environmentálnych záťaží zodpovedné, okresný úrad určuje zodpovednú osobu, ktorá by mala odstránenie realizovať. Tieto konania sú veľmi zdĺhavé a pokým sa ukončia, štát v lepšom prípade vykonáva iba monitoring a viac sa v týchto veciach nekoná.
Väčšinou je to z dôvodu toho, že okresný úrad neurčil zodpovednú osobu a kto má byť tou zodpovednou osobou?
Áno, teda buď sa nájde konkrétny vinník, no väčšinou sa ho nedopátra, lebo to je prakticky nemožné a žiaľ, keď sa privatizovali štátne podniky, tak sa privatizovala iba prevádzka, ale nie skládky a rôzne úložiska a záťaže, ktoré vznikali okolo. Keďže to bolo väčšinou za bývalého režimu, tak zodpovednosť za tieto znečistenia prechádzajú na štát.
Patríte k 50+? Aké sú vaše šance na trhu PRÁCE? Hovorí o tom kariérna mentorka Dáša POLIEVKOVÁ
Existuje reálne východisko, ako s týmto problémom naložiť a ako sa to dá riešiť?
Je to obrovský problém, ktorý naozaj tlačíme pred sebou. Každý hovorí o tom, ako je to veľmi dôležité, ale tým, čím som začínala náš rozhovor, že sú to záťaže, ktoré nevidno, tak nie sú také, ktoré by burcovali pozornosť verejnosti a dokázali by pritlačiť politikov k ich riešeniu. Dôležitá je preto aktivita aj komunálnych politikov a samospráv, tie sa dokážu mobilizovať, otvárať tieto témy a tlačiť na štát, aby niečo urobil. Bolo to, napríklad, takto v Strážskom, či pri Vrakunskej skládke v Bratislave a podobne. Nedá sa to však všade riešiť naraz, je preto dôležité si stanoviť priority a tie nastaviť na hodnotu za peniaze. Teda vyčísliť, že keď štát dá peniaze do odstraňovanie konkrétnych záťaží, čo to prinesie pre zlepšenie životného prostredia a zdravie ľudí? Našou prioritou, ktorú považujeme za kľúčovú, je vybrať ako tie envirozáťaže, ktoré ohrozujú zdroje pitnej vody. Teda znečistenia v chránených vodohospodárskych oblastiach alebo nachádzajúce sa v blízkosti vodárenských zdrojov.
Podzemná voda tvorí dynamický systém, tzn. že dnes v nej znečistenie nemáte, ale o 5 alebo 10 rokov sa vám tam môže postupne prúdením podzemných vôd znečistenie z nejakej environmentálnej záťaže dostať a znehodnotiť vodárenský zdroj. Takto sa nám postupne „odpaľujú“ vodárenské zdroje, ktoré boli vybudované a museli byť uzatvorené vzhľadom na to, že znečisťujúce parametre už neumožňovali zdroj vody využívať na pitné a dokonca ani nie na úžitkové účely.
Čo je teda cieľom vašej samotnej kampane?
Cieľom je upriamiť pozornosť na to, že to už takto ďalej nejde, a že nemôžeme zatvárať oči pred reálnou situáciou. Mnohí sa však pýtajú, čo s tým ďalej? Prečo Ministerstvo životného prostredia v tejto veci nekoná? Za týmto je jeden obrovský problém a to sú majetkoprávne vzťahy. Znečistená podzemná vody sa dostáva pod pozemky rôznych súkromných vlastníkov, ktorí možno ani nevedia, že sa im takto znehodnocuje majetok, a spôsobuje to vlastne štát svojim nekonaním.
Na sanácie sú dostupné aj finančné prostriedky z eurofondov. Len k realizácii opatrení je potrebné mať vyriešené majetkoprávne vzťahy, a to nie je jednoduché. Ak sa však znečistenie dostane do zdrojov pitnej vody, je možné vyhlásiť mimoriadnu situáciu, ktorá umožňuje rýchlejšie konanie štátu vo veci sanácie.
Nedávno bola v našom regióne petícia proti výstavbe novej spaľovni v Močenku, paradoxne, stále vznikajú divoké skládky – aj v okolí nášho mesta. Ako teda na odpad, aby sme si po sebe nezanechali environmentálnu záťaž pre ďalšie generácie?
Áno, samozrejme, aj z čiernych skládok vznikli environmentálne záťaže, najmä ak v minulosti napr. poľnohospodári vyhadzovali staré nevyužité chemikálie v sudoch, alebo ich zakopávali do zeme… Toto sú katastrofálne toxické konania, ešte rizikovejšie ako tie z priemyselných areálov, kde aspoň tušíme, že tam tá záťaž môže byť. Ale takéto zakopané čierne skládky, nie komunálneho odpadu, ale chemického, to je obrovské riziko, ktoré sa ťažko dohľadáva a dohľadá sa až vtedy, keď sa napr. zistí znečistenie v nejakej studni.
Čo sa týka komunálneho odpadu, to je samostatná problematika. Podľa štatistík produkcia komunálneho odpadu rastie, ale neznamená to, že je to zle. Zvýšením evidovaného komunálneho odpadu vieme, že ho ľudia menej vyhadzujú bokom. Správanie ľudí sa zmenilo aj potom, čo sa prijala legislatíva – sprísnenie ukladania odpadu na skládky. Skládkovné sa však zvýšilo, čo sa premietlo do ceny za odvoz a likvidáciu odpadu. Je preto dôležité, aby práve samosprávy motivovali a vychovávali svojich obyvateľov, aby komunálneho zvyškového odpadu, ktorý sa už nedá spracovať, bolo čo najmenej.
Čierne skládky vznikajú v prípadoch, kedy je, napríklad, cena v rámci samosprávy veľmi vysoká, keď samospráva nedokázala zabezpečiť spolu so zberovými spoločnosťami dôsledné triedenie odpadu, keď nepracuje s obyvateľmi, ako by mali odpad triediť, prípadne systém nie je pre nich komfortný. Potom vznikajú čierne skládky. Tie sú vizitkou aj samosprávy a je signálom, aby zlepšila komunikáciu s obyvateľmi a zacielila sa na ľudí, ktorí nedodržiavajú systém triedenia odpadu.
Župan Branislav BECÍK: Zamestnanec úradu musí pracovať v PROSPECH občanov a nie vo svoj vlastný
Ako sa to dá, podľa vášho názoru, dosiahnuť?
Stretávam sa s mnohými starostami a niektorí majú skvelé výsledky. A keď sa pýtam na to, kde je ten kľúč k triedeniu odpadu, tak vysvetľovali, že je to v evidencii odpadu od každého jedného obyvateľa, väčšinou teda rodinných domov. Týka sa to však najmä obcí, lebo na sídliskách sa to riešiť takto nedá.
Prečo je, podľa vás, teda dôležité, aby vašu petíciu ľudia podporili?
Považujeme za veľmi dôležité, aby sa téma environmentálnych záťaží stala celospoločenskou témou. Keď sa hovorí o ovzduší, ľudia sú na túto tému citliví, pretože sa boja, čo bude vypúšťané do vzduchu a čo budú dýchať, no a pri znečistení vody to už tak nevnímajú .
Štatistiky uvádzajú, že ročne zomrie v dôsledku znečisteného ovzdušia okolo 5000 ľudí. Aj to je dôvod, prečo sa treba dôslednejšie venovať environmentálnemu zdraviu. Touto petičnou akciou chceme vyvolať u ľudí environmentálny tlak na to, aby sa téma znečistenia podzemných vôd z environmentálnych záťaží stala prioritou, pretože aj my, ak budeme súčasťou budúcej vlády, musí sa táto téma stať dôležitou súčasťou budúcich opatrení.
Pýtala sa Hena Ďurovová
