Novoobjavené mohylové pohrebisko, ktoré pochádza zo záveru 8. a začiatku 9. storočia, preskúmali archeológovia v Bojnej v okrese Topoľčany počas výskumnej sezóny v roku 2022.
Ako povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu a zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Karol Pieta, preskúmané hroby sú dôkazom fungovania tejto aglomerácie ešte pred jej vrcholným obdobím v čase Veľkomoravskej ríše. V samotnom areáli centrálneho hradiska Valy sa doteraz nepodarilo nájsť kostol ani hroby z čias jeho rozkvetu. Zdá sa však, že archeológom sa túto záhadu podarilo rozlúštiť. Je možné, že pohrebiská z tejto doby sa nachádzali mimo hradiska. K dávnejšie známym hrobom v obci Závada kúsok od Bojnej sa pridružilo pohrebisko s zhruba dvoma stovkami hrobov v neďalekej Radošinej. V roku 2022 vedci preskúmali prvé štyri hroby. V jednom z nich bol pochovaný jazdec, významný predstaviteľ vtedajšej spoločnosti. K jeho výbave patrila železná sekera, ostrohy, zatvárací nôž a okované drevené vedierko.
Hroby dávnych generácií sú dnes cenným objektom medzinárodného genetického výskumu s názvom HistoGenes, ktorý podrobne analyzuje 6 000 hrobov z piateho až deviateho storočia nášho letopočtu z oblasti Karpatskej kotliny. Archeologický ústav spolupracuje na tomto projekte Európskej výskumnej agentúry s vedeckými inštitúciami v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a v USA. Analýzy robia špičkové európske laboratóriá v Lipsku. Novými metódami sa dnes už dá sledovať genetická väzba šiestich – siedmich generácií za sebou. „Skúmame, či je na pohrebisku pochovaná jedna alebo viac rodín, v akom časovom slede, o ktorú generáciu ide. Určujú sa aj väzby medzi jednotlivými pohrebiskami a stanovujú sa aj choroby, na ktoré vtedajší ľudia umierali,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay.
KULTOVÝ objekt z mladšej doby kamennej v PODHÁJSKEJ slúžil zrejme ako kalendár (foto)
Prvé výsledky dokázali, že jednotlivé komunity si vyberali ženy z iného prostredia. „Analýzy hrobov v Maďarsku ukázali, že veľká časť žien, ktoré prišli do tejto komunity, pochádzali z úplne iného priestoru a mali iný genetický základ. Prebiehala tam doslova veľká výmena krvi. Je to niečo, čo sa predpokladalo, no doteraz na to neboli exaktné dôkazy,“ poukázal Ruttkay. Dodal, že Archeologický ústav SAV v Nitre už netrpezlivo čaká na výsledky analýzy 400 hrobov zo Slovenska, ktorá je už v záverečnej fáze. „Bolo by skutočne veľké šťastie, ak by sa potvrdilo, že pochovaní nebožtíci z Bojnej, Radošiny a Závady boli príbuzní,“ podotkol Ruttkay.
