Čím skôr, tým lepšie. V hnutí Socialisti.sk tento postoj zastávame dlhodobo. Nie z dôvodu, že si želáme návrat k moci starých či staronových, ale kvôli sociálno-ekonomickým rizikám, ktoré sa v Žiari nad Hronom či na Orave stávajú krutou realitou s dopadom na životy stoviek bežných ľudí.
Hlinikárne Slovalco s.r.o totiž ohlásili hromadné prepúšťanie. O prácu teraz príde 300 zo 450 zamestnancov hlinikární a samotný závod v dohľadnej dobe pravdepodobne ukončí po 71 rokoch výrobu. Krach hlinikární však môže mať veľmi skoro dopad aj na vyše 2 500 pracovných miest u subdodávateľov. Oravské OFZ zase prepustilo 150 ľudí.
TISÍCE ĽUDÍ NA DLAŽBE PRE DETINSKÉ SPORY POLITIKOV
Častokrát sa pri sporoch koaličných politikov stretávam s reakciou ľudí, že „čím viac sa žerú, tým lepšie“. Nie je to úplne najšťastnejší postoj. Pokiaľ by si Matovič so Sulíkom len merali, kto má väčšie… ego, tak budiš.
Lenže oni (a po nich i ďalší koaliční politici) pretavujú svoje osobné a následne aj politické spory do ľahkovážneho a neodpustiteľného hazardu s hospodárstvom republiky a osudmi tisícok ľudí. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že štát mal možnosti ako prostredníctvom kompenzácie vybraných nákladov udržať žiarske hlinikárne nad vodou. Lenže tento mechanizmus závisel aj od kooperácie ministerstiev hospodárstva a financií. Čiže Matoviča a Sulíka. Vedenie hlinikární mesiace bilo na poplach až prišiel dnešok.
Ak budete v karanténe, VOLIŤ budete ŠPECIÁLNYM spôsobom. O možnosť voliť MUSÍTE POŽIADAŤ
A dovolím si dovetok, že dôsledky pádu hlinikární sa nám ešte viackrát v priebehu tohto volebného obdobia škaredo vrátia. A neodpustím si ešte jednu poznámku na margo Matoviča so Sulíkom. O ministrovi financií vieme už všetci, že je to egomaniak so všetkými príznakmi psychickej nespôsobilosti ani pre bežné denné úkony svojprávneho človeka, nieto ešte pre spravovanie štátu. Bolo by však krátkozraké v tomto spore držať stranu Richardovi Sulíkovi, ktorý „pomôcť chcel, ale… Matovič“. Koalícia a jej vláda má psiu povinnosť spravovať republiku a slúžiť jej ľuďom.
Ak má Richard Sulík pocit, že má zviazané ruky, tak nemá v takej koalícii čo robiť. Pretože každí hodina jeho podpory takejto koalícii napomáha udržaniu kliky, ktorá pre obyvateľstvo nedokáže zabezpečiť elementárne funkcie štátu (nielen) v ekonomike a hospodárstve. Tým, že podporuje túto vládu sa stáva zároveň Matovičovým spolupáchateľom.
A nakoniec – podobné excesy sú zároveň aj negatívnym signálom pre potenciálnych zahraničných investorov, ktorých súčasné vlády tak rady vábia na Slovensko. Skúste si predstaviť, že ste vo vedení Volva a dozviete sa, že obrovská domáca hlinikáreň sa mohla v pohode udržať nad vodou. Lenže minister financií a minister hospodárstva sa nemajú radi…
POMOC AKO NÁSTROJ ŠTÁTU NA VSTUP DO PODNIKOV
Ešte dodám, že si netreba súkromné Slovalco (majoritne vlastnené nórskym Norsk Hydro a minoritne Pentou) zamieňať za slávne hlinikárske Závody SNP vo vlastníctve štátu. Slovalco je súkromný podnik ako každý iný. Aj on bol sprivatizovaný zo štátneho podniku. Aj v ňom sa riešia problémy na pracoviskách. Aj v ňom sa vedú vyjednávania o kolektívnej zmluve.
Avšak takýmto podnikom je v kapitalizme štát vyslovene nútený pomôcť. Je to ako plávanie dvoch ľudí, ktorí sú navzájom zviazaní – ak to vzdá jeden, tak pod hladinu stiahne aj toho druhého. Čo by teda robili Socialisti.sk inak, ak by mali v súčasnosti vplyv na ekonomiku republiky? Určite by sme nebrzdili pomoc podnikom, ktoré tvoria chrbticu našej ekonomiky a už vôbec nie, ak by mala byť financovaná z európskych zdrojov.
Na druhej strane by sme sa však snažili v tejto situácii využiť aj prostriedky štátu (určite by sme oželeli niekoľko transportérov a ďalšej techniky, čím by sa ušetrili desiatky miliónov eur) na to, aby sme veľkým podnikom ohrozeným krízou dali férovú ponuku: štátna pomoc v krízovej dobe výmenou za spoluvlastnícky podiel v podniku. Pričom percento podielu, ktorý by pripadol štátu by zodpovedal intenzite pomoci. Takže by nebolo vylúčené ani to, že štát by časom mohol vo vybraných podnikoch získať majoritný podiel.
Zástancovia trhu z radov súkromných podnikateľov si totiž až príliš zvykli na štátne zákazky, daňové úľavy v prípade zahraničných investorov, ako aj na to, že keď je najhoršie, tak sa stačí obrátiť na štát.
Kríza, prah ktorej práve prekračujeme, ukáže, že hospodárstvo republiky nemôže stáť len na súkromných subjektoch, ktoré sú pri otrasoch trhu veľmi labilné a že treba posilňovať aj štátny pilier ekonomiky. Na začiatok…
Artur Bekmatov, predseda Socialisti.sk
