Keď som minulý víkend išiel po Svätoplukovom námestí, na niekoľko okamihov som si myslel, že sa tam vysypal nákladiak s drevoodpadom. Potom som zistil, že je to len realizácia jedného zo šiestich doplnkov k oživeniu námestia. O ktorých nám v roku 2019 tvrdili, že dokopy mesto vyjdú 100 tisíc eur. Je však rok 2021 a len inštalácia drevených škatúľ na sedenie nás bude stáť 96 tisíc eur.
Navyše, pochybujem, že doplnky ako potôčik, stena obrastená brečtanom či drevené moduly budú dôvodom zvýšenej koncentrácie ľudí na námestí (poslednému doplnku sa poteší možno tak miestna poflakujúca sa omladina či „someliéri“ koncentrujúci sa práve na námestí).
Treba si totiž uvedomiť jednu vec. Svätoplukovo námestie je prázdne nie kvôli tomu, že je veľké, svahovité, betónové a neviem ešte aké. Ale z dôvodu, že plní len úlohu tranzitného koridoru medzi Mostnou ulicou a pešou zónou. Jednoducho, ľudia nemajú dôvod sa na ňom zastaviť a tráviť tu čas. A nezmení to ani potôčik, ani zelená stena, ani nakreslenie obrysov historických budov na zem.
Položte si otázku. Povie si bežný obyvateľ mesta „Idem do mesta – k potôčiku na námestí.“? Alebo: „Idem do mesta sadnúť si do dreveného modulu“? Či nebodaj: „Idem do mesta – pozerať obrysy bývalých budov na námestí“?
Ako to dopadne?
Aj keď vedenie mesta prejavuje ľútosť nad tým, že Covid (údajne) zabrzdil realizáciu avizovaných doplnkov na námestí – povedzme si otvorene – mesto nemohlo postretnúť nič lepšie ako takéto meškanie. Máme rok pred voľbami. A začína sa len s prvým doplnkom. Do decembra sa nebude realizovať už nič. Lebo rozpočet pre tento rok nepustí. Začiatkom roku a na jar takisto. Lebo počasie. A najväčší budovateľský boom začne v lete. Ideálne tak, aby sa mohli pásky prestrihávať počas kampane. A aby sa kritika predražených nákladov mohla odbiť floskulou, že je to len antikampaň zo strany súperov.
A prečo hovorím o predraženosti? Keď totiž mesto v roku 2019 predstavovalo všetky doplnky, tak tvrdilo, že to bude stáť 100 tisíc eur. Spolu. Prešli dva roky a len drevené mobiliáre nás budú stáť 96 tisíc eur. Čiže 12 tisíc eur za kus. Čo zodpovedá ročnej mzde bežného Slováka.
Za zvyšné štyri tisícky mesto spraví možno tak verejné obstarávanie na natieračov, ktorí namaľujú na zem obrysy historických budov, no určite nie potôčik, zelené steny či debarierizáciu schodiska. Účet za to bude ešte pekne mastný a efekt minimálny.
Ako by sa to dalo?
Ako som spomenul vyššie, ľudia potrebujú mať dôvod, aby na námestí zostali. Námestie sa musí stať cieľom ich cesty do mesta. Nie len miestom stretnutia či prechodu z bodu A do bodu B. Pritom by stačilo málo…
Skúste si predstaviť napríklad príjemný podnik na námestí.
Nie však sterilnú kaviareň zastrčenú v niektorej z budov, kde lokálna malomeštiacka elita popíja latté s odtučnenou šľahačkou a sójovým mliekom za dvojhodinovú mzdu zamestnanca v priemyselnom parku.
Ale sezónny podnik fungujúci od začiatku jari do konca jesene s vonkajším sedením, ktoré by bolo citlivo umiestnené do zelenej časti námestia. S možnosťou pravidelnej živej hudby.
Podnik, v ktorom by si ženy mohli poklebetiť pri káve, muži zastaviť sa na pivo a kde by rodičia deťom mohli kúpiť malinovku, prípadne niečo pod zub.
Mimochodom, v parku neďaleko fontány so žabkami takýto druh podniku funguje.
Že by to bolo pre mesto nákladné? Vôbec nie. Ak by sa mesto rozhodlo, že spustením takéhoto podniku chce nielen oživiť námestie, ale napríklad aj vytvárať pracovné príležitosti pre ťažšie uplatniteľné skupiny na trhu práce (napr. mladí absolventi do 26 rokov, ľudia po 50ke, matky po skončení materskej či zdravotne znevýhodnení), tak by malo od štátu nárok na kompenzáciu minimálne polovice mzdových nákladov na takýchto zamestnancov.
Okrem toho by mohlo využiť aj finančnú pomoc z európskych zdrojov na rozbehnutie tohto typu podniku rádovo v desiatkach tisíc eur.
To by však vyžadovalo zo strany magistrátu komplexnejší prístup k problémom Nitry a hlavne ochotu vedenia mesta realizovať projekty presahujúce jedno volebné obdobie.
Artur Bekmatov, autor je novinár a politik (Socialisti)
