S bombardovaním Nitry 26. marca 1945 sme sa pod Zoborom nedokázali vyrovnať dodnes. Pokým pred rokom 1989 bola táto udalosť zatláčaná do úzadia a veľmi sa o nej nehovorilo, tak po roku 1989 sa stala vďačným prostriedkom na ventilovanie rusofóbie, antikomunizmu a bolestínske živenie tézy o šikanovanom malom národe.
26. marec 1945 je pre Nitru bezpochyby jedným z najtragickejších dní v jej dejinách. Výsledkom bombardovania mesta sovietskym letectvom, konkrétne bombardérmi 5. leteckej armády 2. ukrajinského frontu, bolo viac ako 345 mŕtvych. Väčšinou civilistov. Nemeckých vojakov bolo medzi obeťami len päť. Ďalších osem vojakov patrilo k armáde Slovenského štátu. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zasadením známych faktov do kontextu a doplnením ďalších informácií odbúrať bolestínsky mýtus o historickej krivde spôsobenej mestu. Mnohým Nitrančanom sa preto tento text nebude čítať ľahko. Vyzretosť národa sa však ukazuje aj v schopnosti nazerať na vlastné dejiny racionálne a s nadhľadom. A tento text píšem práve kvôli presvedčeniu, že takmer 34 rokov od novembrového prevratu začíname ako národ dozrievať.
Legitimita bombardovaní
Základným predpokladom, z ktorého by sme mali vychádzať, je fakt, že Slovenský štát vyhlásil vojnu ako USA, tak aj ZSSR. SNP bolo potlačené a Povstalci zatlačení do hôr. Väčšinu územia kontrolovala klérofašistická vláda v Bratislave s výraznou pomocou nemeckého wermachtu. Slovensko (ale aj územie dnešného Slovenska, ktoré v tom čase ovládalo Maďarsko) bolo pre Spojencov nepriateľským územím, na ktorom sa koncentrovala vojenská i hospodárska sila, a na ktoré sa sťahovali ustupujúce nemecké jednotky.
Nemci v Nitre boli a vydali sa k prelomeniu frontovej línie
Interpretácia bombardovania Nitry, ktorá sa roky šíri verejnosťou pod Zoborom, hovorí, že v Nitre neboli nemeckí vojaci. Že ju opustili a sovietsky nálet bol teda neopodstatnený a civilné obete zbytočné. A niektoré za vlasy pritiahnuté konšpirácie dokonca hovoria o tom, že bombardovanie malo byť odplatou Sovietov za to, že sa Nitra nepridala k SNP.
Nie je pravdou, že v Nitre neboli nemeckí vojaci. V meste bola pomerne silná koncentrácia nemeckých vojsk, ktoré sovietsky prieskum zachytil. Preto bola Nitra zaradená do zoznamu bombardovaných cieľov. Píše o tom aj amatérsky historik a člen nitrianskeho SZPB Slavomír Fijalka: „Dňa 25.marca o 22 30 hod. priletelo nad mesto sovietske prieskumné lietadlo Po-2 (Polikarpov) a pomocou „Stalinových sviec“ (bolo to zariadenie slúžiace na osvetlenie fotografovaného priestoru na zemi), urobila posádka lietadla snímky mesta na ktorých bola zistená prítomnosť dvoch veľkých vojenských nemeckých kolón, ktoré boli nafotené v meste, smerom od nitrianskych kasární hore ku kostolu a na Párovciach. Velenie po preštudovaní výsledkov tohto prieskumu rozhodlo o zničení týchto kolón o ktorých predpokladalo, že vezú zásoby nemeckým jednotkám, ktoré už v tom čase bojovali v okolí Vrábľov.“
25. marca 1945, teda deň pred útokom na Nitru, však sovietska armáda odštartovala Bratislavsko-brniansku operáciu. Na 17 kilometrovom úseku sovietske vojská prekročili rieku Hron a postupovali na západ. Oslobodená bola Kalná nad Hronom, ktorá je od Nitry vyše 30 kilometrov. V ten deň sa Červená armáda dostala až do obce Tajná a bombardované boli Vráble, kde Sovieti predtým odhalili koncentráciu tankov Tiger II.
Reakciou Nemcov na začiatok masívnej ofenzívy Červenej armády a prelomenie frontu bolo nasadenie síl z priľahlých oblastí. Preto tak, ako odišli 25. marca Tigre z Vrábel k Hronu, tak odišli aj nemecké vojská z Nitry. Rozdiel medzi odchodom Nemcov z Nitry a bombardovaním mesta bol len niekoľko hodín.
Nie je teda pravdou, že Nemci Nitru opustili a nechali ju napospas Sovietom, ale vydali sa z nej v ústrety Červenej armáde, aby toto územie udržali pod svojou kontrolou a zastavili sovietsku ofenzívu. V opačnom prípade by Sovieti vstúpili do Nitry bez boja. Lenže 30. marca prebiehali v uliciach mesta intenzívne boje, ktoré začali pod Kalváriou. V centre mesta Nemci vypálili budovy dvoch hotelov a boje prebiehali aj na území dnešného Brezového hája.
Zlyhanie domácich orgánov
Keď teda 26. marca o 7.30 hodine vzlietalo z okolia Budapešti 45 sovietskych bombardérov A-20, nemali ako disponovať informáciou, že v Nitre zostala podstatne nižšia koncentrácia nemeckých vojakov. Vyvstáva ale otázka, prečo bombardovanie malo toľko civilných obetí. Odpoveďou je pomalá a nezodpovedná reakcia miestnych orgánov. Vojenských i civilných. Protilietadlovú obranu Nitry podľa Fijalku sovietske letectvo zlikvidovalo: zhruba polhodinu pred príletom sovietskych bombardérov od Budapešti prileteli k Nitre z Troch dubov štyri sovietske stíhačky LA-5FN a zneškodnili všetky štyri stanovištia protilietadlovej obrany: na tormošských lúkach, za mlynmi, na letisku a na Čermáni. Sirény, ktoré mali upozorňovať civilné obyvateľstvo na blížiace sa nebezpečenstvo zo vzduchu zostali ticho aj počas príletu Lavočkinov, aj počas príletu bombardérov. Podľa pamätníkov bombardovania sa z nepochopiteľných dôvodov rozozvučali až niekoľko minút po začiatku náletu. Ten, podľa Kaššáka, Cibulu a Bursu, ktorí sa pri písaní publikácie Od Hrona k Morave dostali aj do ruských archívov, trval od 9.16 do 9.23 hodiny.
Pod vysoký počet civilných obetí sa však podpísal najmä fakt, že sa v meste 26. marca konal jarmok. To, že vedenie mesta nepristúpilo k jeho zrušeniu bolo zlyhaním s fatálnymi následkami. Jarmok zapríčinil vysokú koncentráciu civilného obyvateľstva v centre nielen z Nitry, ale i okolitých obcí. Usporadúvať jarmok v čase, keď boli len deň pred tým bombardované Vráble a Komjatice, oslobodené územie až po obec Tajná (čím sa frontová línia dramaticky priblížila k Nitre) bolo maximálne ľahkovážne.
Bombardovaní, akým čelila Nitra 26. marca 1945, sa počas oslobodzovania Európy udiali stovky. Nebolo to nič výnimočné. Letka, ktorá bombardovala mesto pod Zoborom sa po návrate na základňu a doplnení munície vydala na obed bombardovať maďarské mestá Komárom a Ács. Bombardovaniu v tom období čelili aj ďalšie slovenské mestá – Prešov, Brezno, Zvolen, Topoľčany, Prievidza, Handlová a iné.
Nezneužívajme obete bombardovania
Uvedomujem si, že je náročné akceptovať fakt, že jedna udalosť môže byť súčasne najtragickejšou časťou v lokálnych dejinách malého mestečka, no z hľadiska najväčšieho ozbrojeného konfliktu len jednou z mnohých kapitoliek bez zásadnejšieho vplyvu. Uvedomujem si to tým viac, ak bombardovanie bolo pre mnohých, ktorí ho prežili, možno najintenzívnejším zážitkom v živote. Chápem, že pre pozostalých obetí je takisto ťažké akceptovať, že príčinou smrti ich blízkych nebolo spiknutie na vyšších miestach sovietskeho velenia, ale len súhra niekoľkých nešťastných okolností. Skláňam sa pred každou civilnou obeťou bombardovania Nitry. A považujem ich za zbytočné obete. Nie však kvôli nelegitimite bombardovania, ale kvôli zbytočnosti vojny ako takej. No ak to s úctou obetiam bombardovania myslíme úprimne, tak by sme sa mali vyhnúť obom extrémom, ktoré sa pri interpretácii bombardovania vyskytli – tabuizovaniu tejto udalosti, ale aj jej zneužívaniu na to, aby sme ospravedlnili svoju rusofóbiu.
Priznám sa, že podnetom k napísaniu tohto textu boli aj aktivity niekoľkých jednotlivcov z nášho mesta (ktorí sa, samozrejme, k svojmu činu neprihlásili) a následné sympatie časti verejnosti. Fotografiu jednej takejto aktivity prikladám aj k tomuto článku. Robím tak práve z dôvodu, aby som demonštroval, ako sú niektorí ľudia schopní zneužiť obete bombardovania na ventilovanie svojej rusofóbie.
Všimnite si, ako sa pri téme oslobodenia Červenou armádou narába s národnostnou alternáciou. Pokiaľ sa oslobodenie spomína v pozitívnom zmysle, tak je zdôrazňované, že Červená armáda nebola tvorená len Rusmi (posledný rok je zdôrazňovaná najmä úloha ukrajinských príslušníkov Červenej armády). Pokiaľ je oslobodzovanie spomínané v negatívnom zmysle – napríklad pri bombardovaní Nitry, tak veľmi často to skĺzava k tomu, že zmienka o ostatných národoch zmizne a zostanú len Rusi… Bolo by zaujímavé jednotlivcom, ktorí takto primitivizujú históriu, položiť otázku, ako hodnotia prípadnú účasť pilotov bieloruskej, gruzínskej, či nebodaj ukrajinskej národnosti na bombardovaní nášho mesta. Faktom však zostáva, že Červenú armádu netvorili len Rusi, ale milióny príslušníkov stoviek národov a národností. Státisíce z nich sa domov už nikdy nevrátili. A tisíce z nich padli práve na území našej vlasti.
Vedomá, ale i nevedomá dezinterpretácia historických udalostí na tak prízemné ciele ako je ospravedlnenie rusofóbie či ventilovanie antikomunizmu, je nielen pošliapaním pamiatky tisícok vojakov, ktorí našu vlasť oslobodili, ale aj pošliapaním civilných obetí oslobodzovacích bojov, ktoré sú na takéto politikárčenie zneužívané.
Artur Bekmatov
Pri písaní článku boli použité nasledujúce zdroje:
Košovan, Š.: Nitra, druhé coventry?, Garmond, 2012
Kaššák, P., Cibula M., Bursa, S.: Od Hrona k Morave, Degart, 2016
Fijalka, S.: Ako to bolo s bombardovaním Nitry? in Bojovník, SZPB, 2023
