Odštartovali sme petíciu za znovuosadenie pamätnej tabule umučeného antifašistu Eugena Gudernu v centre Nitry.
Tejto iniciatíve môžete pomôcť aj vy – ak ste z Nitry a okolia, tak mi napíšte správu (bekmatov@gmail.com) a zabezpečím, aby ste mohli podpísať náš petičný hárok, ale určite sa ozvite aj v prípade, ak ste z Nitrianskeho kraja, no z väčšej diaľky.
A áno, teraz už môžem povedať otvorene, že piatkové rozmiestnenie bannerov s podobizňou Gudernu a otázky, kam sa stratil, bola naša predohra k spusteniu tejto petície.
Čo chceme?
Našim cieľom je vyzbierať aspoň tisíc podpisov a dostať túto iniciatívu do programu krajského zastupiteľstva. Prečo krajského? Pamätná tabuľa, ktorá bola do roku 1991 na budove Gymnázia Eugena Gudernu je už 30 rokov v depozitári Ponitrianskeho múzea, ktorého zriaďovateľom je kraj. Ten zároveň v Nitre disponuje niekoľkými nehnuteľnosťami, kde by tabuľa mohla byť umiestnená. Tabuľu je preto možné osadiť bez väčších komplikácii. Je to v plnej kompetencii kraja, a preto verím, že sa nám podarí či už vedenie kraja, alebo poslancov získať pre túto myšlienku.
Bude v Nitre opäť Gudernov pamätník? Aktivisti spustili petíciu
Ja a ďalší členovia petičného výboru chceme znovuosadením pamätnej tabule Eugena Gudernu posilniť antifašistickú tradíciu v Nitre, posilniť lokálpatriotizmus Nitrančanov a v neposlednom rade aj reagovať na postupnú stratu historickej pamäti.
Prečo?
Niet lepšieho dôkazu o postupnej strate historickej pamäte našej spoločnosti ako nedávne vyznamenanie troch spolupracovníkov ľudáckeho slovákštátu prezidentkou. Takéto indivíduá udávali ľudí z protifašistického odboja. Mladých odbojárov ako Mirko Nešpor, Janko Bačík či Eugen Guderna, ktorí za takéto udania zaplatili životom. A miesto toho, aby sme mladej generácii približovali osudy takýchto hrdinov, tak rehabilitujeme ich udavačov. Stačilo.
Žiadame o stiahnutie návrhu na zákaz vešania dúhových vlajok
Predohrou k spusteniu petície bolo rozmiestnenie bannerov s podobizňou Gudernu a otázkou kam sa stratil, v uliciach Nitry. Potvrdilo sa, že kým starší si toto meno ešte dobre pamätajú, mladým nehovorí absolútne nič! Nevedia, že ich rodákom bol chalan, ktorý sa už v roku 1941 zapojil do protifašistického odboja, že v byte tlačil ilegálne noviny, že tri roky prežil zavretý v bratislavskom väzení, že cestoval v transporte do Mauthausenu s Dragutinom Šmidkem (syn predsedu povstaleckej SNR) či Štefanom Dubčekom (otcom Alexandra Dubčeka). Nevedia, že zomrel veľmi krutou a zdĺhavou smrťou, že kedysi v ich meste niesli meno tohto antifašistu ulica a gymnázium.
Ak chceme budúce generácie viesť k hrdosti na svoj rodný kraj a viesť ich k hodnotám mieru a antifašizmu, tak osobnosti ako Eugen Guderna sú na to ideálne.
Ako môžete pomôcť?
Počas nasledujúcich týždňov budeme zbierať podpisy cez členov petičného výboru aj cez hŕstku dobrovoľníkov. Budeme takisto chodiť na hromadné podujatia. Pomôcť nám môžete aj vy. Prvou možnosťou je, že napíšete mail (bekmatov@gmail.com) a v petičnom výbore zabezpečíme, aby sa k vám dostal hárok na podpis.
Remišová sa opäť strápnila. A toto nás chodí reprezentovať do sveta? (VIDEO)
Ďalej nám môžete pomôcť tak, že hárok nepodpíšete len vy, ale že oslovíte aj ľudí vo svojom okolí – rodinu, priateľov či susedov. Ak máte nejaký obchodík či prevádzku, určite pomôže, ak umiestnite zopár petičných hárkov aj v nich pre svojich zákazníkov. Prípadne, ak si myslíte, že patríte medzi známejších obyvateľov Nitry, pokojne podporte petíciu verejne.
Kam sa Guderna naozaj stratil?
Prenesme sa do búrlivého prelomu 80. a 90. rokov, ktoré zároveň znamenali aj prechod od socializmu do kapitalizmu. Pod Zoborom prebiehala intenzívna dekomunizácia – z budov mizli budovateľské heslá, z námestia odstránili sochu Lenina, zo strechy MNV (dnešného mestského úradu) nápis „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“. Menili sa názvy ulíc: z Lomonosovovej sa stala Trieda Andreja Hlinku, z Obrancov mieru sa stala Mariánska, z Gudernovej Piaristická.
Na dnešnej Piaristickej ulici sídlilo Gymnázium Eugena Gudernu a na jej priečelí bola pamätná tabuľa mladému antifašistovi z Nitry, ktorý zomrel v koncentračnom tábore Mauthausen. Problém bol, že budova, v ktorej gymnázium sídlilo bola v reštitúciách vrátená pôvodným majiteľom a tí pravdepodobne nevideli dôvod na to, aby k priečeliu ich majetku Nitrančania vzhliadli z dôvodu úcty k nacistami umučenému rodákovi. Možno z dôvodu, že bol členom ilegálnej komunistickej strany, ktorej išiel klérofašistický režim po krku. Padlo rozhodnutie, že tabuľa musí dole. Bolo leto 1991 a od vtedy je pamätná tabuľa v depozitári Ponitrianskeho múzea.
A treba dodať, že staronoví majitelia tak učinili dosť hrubým spôsobom, pretože pamätná tabuľa je dodnes mierne poškodená. Nie je to však nič vážne a vďaka prístupu zamestnancov múzea nie je táto tabuľa v horšom stave.
Tak čo, milí Nitrančania, napravíme spoločne po troch dekádach túto krivdu a vrátime nášmu mestu mladého antifašistu?
Text: Artur Bekmatov
