Ešte pod vedením exministra školstva a podpredsedu SaS Branislava Gröhlinga navrhovalo ministerstvo riešiť túto oblasť cez systém podporných opatrení. Zahŕňal prevenciu pred extrémizmom, radikalizáciou násilím či šikanou, ako aj spôsoby, ako pomôcť žiakom so zdravotným znevýhodnením či s nadaním. Na jeho presadenie je však potrebná aj personálna podpora škôl.
„Vo svetle uplynulých udalostí je dôležité v školstve posilniť aktivity na predchádzanie extrémizmu a radikalizácie. Okrem rodiny a rovesníkov má na dieťa veľký vplyv aj škola a nemali by sme to podceňovať. Škola dokáže žiaka naučiť hodnotám a rešpektu k ostatným,“ hovorí Branislav Gröhling.
Na prevenciu extrémizmu sa zameriaval aj „Katalóg podporných opatrení,“ ktorý pripravilo ministerstvo ešte pod vedením Branislava Gröhlinga. Podporu pre žiakov rozdeľoval na všeobecnú, cielenú a špecifickú. V rámci všeobecnej pomoci, ktorú má dostávať každý žiak, sú súčasťou aj povinné preventívne aktivity zamerané na predchádzanie extrémizmu, násilia a šikany.
„Na presadenie takejto systémovej podpory žiakov však školy potrebujú aj personál. A to najmä v podobe asistentov, či školských psychológov, s čím ale rozpočet pre školstvo nepočíta,“ uviedol Gröhling.
Branislav Gröhling hovorí, že ministerstvo môže spraviť aj okamžité kroky na zlepšenie situácie v reakcii na spoločenské dianie a tragédie posledných týždňov. „Prečo ministerstvo ešte neurobilo v tejto veci nič?“ pýta sa Gröhling.
„Školy mohli dostať kompletný zoznam poradní a združení, ktoré robia vzdelávacie aktivity na prevenciu radikalizácie, násilia, šikany a rizikového správania. Zároveň je možné zozbierať príklady dobrej praxe zo samotných škôl: pravidlá fungovania, nastavenie školskej kultúry, vzdelávacie aktivity, ktoré je možné robiť na bežných hodinách a ktoré predchádzajú radikalizácii mládeže.“
(ts)
