Na zlato a dejiny jeho ťažby na Slovensku sa sústreďuje ďalšie pokračovanie podujatia Príroda bez hraníc, ktoré pravidelne organizuje Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici. Návštevníkom a priaznivcom prírody o tom 8. augusta o 17.00 h v Tihányiovskom kaštieli porozpráva významný odborník v oblasti rudnej mineralógie na Slovensku a popularizátor tohto vedného odboru Stanislav Jeleň. TASR o tom informovala manažérka múzea Dana Kurtíková.
„Slovenské zlato hýbalo nielen figúrkami na šachovnici Európy, ale bolo i kolískou baníctva a geológie. V 15. storočí zarezonovala ťažba drahých kovov aj na našom území. Svoju slávu zažilo slovenské baníctvo druhýkrát v 18. storočí. Tentokrát už ani tak nie veľkosťou produkcie drahých kovov, ale rozvojom banskej techniky a odborného školstva. Baníctvo bolo na vysokej úrovni a technické zariadenia patrili k najmodernejším vo svete,“ priblížil Jeleň.
Prvou technickou vysokou školou na svete bola Banská akadémia založená v roku 1762 v Banskej Štiavnici. Prvá medzinárodná konferencia banských a hutníckych odborníkov sa uskutočnila tiež na našom území, vo Vyhniach. Tieto míľniky sú podľa geológa dominanty duchovnej a materiálnej histórie Slovenska.
„V rámci prednášky budú môcť návštevníci vidieť vzorky zlata, ktoré prinesiem so sebou. Povieme si viac o jedinej aktívnej bani na Slovensku – Hodruša-Hámre. Ukážeme si zlato v polymetalickej rude, vzorky zlata zo sedimentov Hrona, nugety z Austrálie, zlato z USA – pliešky zlata z kremeňa, či zlato v kremeni z Uralu,“ dodal Jeleň.
(tasr)
