Zo zneužívania agentúrneho zamestnávania sa stal na Slovensku štandard, ktorým si zamestnávatelia dlhodobo znižujú finančné náklady na prácu, udržujú pracovnú silu, ktorej môžu dať zo dňa na deň zbohom a kmeňových zamestnancov pomáhajú zastrašovať.
Ako zamestnanec agentúry dočasného zamestnávania, ktorá vašu prácu prenajíma, nemáte žiadne istoty: v prípade mnohých agentúr je bežnou praxou oficiálne vyplácanie len minimálnej mzdy a zvyšku „na ruku“, či nevyplácanie rizikových príplatkov. Ďalej nemáte nárok na mnohé z benefitov ukotvených v kolektívnej zmluve, nemôžete sa angažovať v odboroch, a čo je najhoršie – zo dňa na deň vám môžu z agentúry zavolať, že vás nepotrebujú. Čo budete robiť? To ich nezaujíma. Je to váš problém. Z agentúry sa vám ozvú, keď budete zase potrební. Takto vyzerá v praxi prekarizácia.
FRANCÚZSKO na nohách. Takto sa to robí, do psej…!
Konkrétne skúsenosti
Napriek takto nastaveným podmienkam sú tisíce ľudí dotlačené, aby sa podvolili týmto pasákom práce. Niektorí z nich sa so mnou podelili o ich skúsenosti.
„Agentúra nám nepreplácala sviatky a ani dovolenky. Tak isto sme nemali ani teplú stravu tak, ako kmeňoví zamestnanci. Robila som na 3 zmeny: týždeň ráno, týždeň poobede a týždeň v noci. Víkendy boli voľné. Príplatky za nočné sme vôbec nemali. Boli sme stále platení ako keby sme robili stále ráno. Domov som sa často nedostala, lebo cesta vlakom – kým som sa dostala z Ilavy do Humenného – trvala cca 8 hodín. Takže na druhý deň som musela cestovať naspäť. Všetko som pretrpela pol roka, ale keď prišla doba, že nebolo veľa práce, tak nás agentúrnych nechávali doma. Niekedy nám povedali, že na dva alebo tri dni, ale niekedy ani sami nevedeli a pretiahlo sa to aj na týždeň a viac. Ja som predsa nešla takú diaľku pracovať, aby som sedela zadarmo na izbe,“ rozpísala mi žena, ktorá nechcela byť menovaná, svoje skúsenosti. Jediné, čo považuje za slušné bolo ubytovanie. Tu si však stanovila vopred podmienku slušného ubytovania.
Dôstojné pracovné podmienky si zaslúži každý
Pôvodný zámer bol dobrý – pomáhať zamestnávateľom prekonať obdobia, keď nárazovo potrebujú navýšiť objem pracovnej sily (napr. pri odstraňovaní veľkých škôd, alebo pri skokovom náraste zákaziek) na veľmi krátke obdobie.
Avšak dnes popri poctivých agentúrach funguje aj množstvo takých, ktoré spolu s objednávateľom obchádzajú pravidlá. Zo zneužívania agentúrneho zamestnávania sa tak stal na Slovensku štandard, ktorým si zamestnávatelia dlhodobo znižujú finančné náklady na prácu, udržujú pracovnú silu, ktorej môžu dať zo dňa na deň zbohom a kmeňových zamestnancov pomáhajú zastrašovať.
Je to využívanie zúfalého postavenia časti nezamestnaných na koncentráciu pracovnej sily, ktorá bude zamestnávateľom prenajatá za nižší objem financií, z ktorého si mnohé agentúry nadôvažok odkroja poplatok za sprostredkovanie. Agentúrne zamestnávanie je tak v mnohých prípadoch čistá, neriedená koncentrácia kapitalizmu.
Samozrejme, dlhodobé využívanie pracovnej sily, ktorá je dotlačená k tomu, aby vymenila dôstojné pracovné podmienky za možnosť vôbec pracovať, má negatívny dopad aj na kmeňových zamestnancov. Na pracovisku zrazu funguje skupina ľudí, ktorá nemá motiváciu (ani možnosti) organizovať sa na pracovisku a bojovať za dôstojné podmienky, ktorá je náchylnejšia k neudržateľnému zvyšovaniu produktivity práce (čo môže mať na kmeňových zamestnancov devastačné účinky najmä, ak sa agentúrny zamestnanec použije v procese normovania) či akceptovaniu nižších pracovných štandardov a pre zamestnávateľa sa tak stáva nástrojom na vyhrážanie sa a zastrašovanie kmeňových zamestnancov.
Aby odzvonilo pasákom práce
Od roku 2014, kedy prebehla posledná zásadnejšia úprava fungovania agentúr dočasného zamestnávania, prax ukázala potrebu ďalšej úpravy v prospech poctivých agentúr a zamestnancov tak, aby konečne odzvonilo pasákom práce, ktorí profitujú z koncentrácie prekarizovanej pracovnej sily. Ako? Napríklad novelizáciou zákona o službách zamestnanosti, ale takisto aj výrazným posilnením kompetencií zamestnancov Inšpektorátov práce.
Na túto potrebu však zákonodarcovia nereagujú. Nečudo. Majú plno dôležitejších problémov. Napríklad, od roku 2018 rôzne skupinky poslancov iniciovali zmeny v oblasti interrupcií až 19 krát. Myslím, že žiadne iné porovnanie by neilustrovalo lepšie nesúlad medzi skutočnými problémami ľudí a umelo vytváranou agendou politikov.
Artur Bekmatov
