Pri Leviciach sa opakuje už notoricky známy scenár: Prichádza investor, do okresu s 3 % nezamestnanosťou, nová výrobná hala ukrojí 40 000 metrov štvorcových kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Predpokladám, že ani v tomto prípade to nedopadne inak ako x-krát pred tým: Investor bude ponúkať rumunskú mzdu a očakávať kórejskú produktivitu práce. Po čase bude mať plánovaných 300 nových pracovných miest investor problém obsadiť, a tak výpadky bude vykrývať pracovnou silou zo zahraničia.
Aká bude pridaná hodnota pre Slovensko? Možno tak dane. Ak investor nedostane daňovú úľavu.
Pôdou plytváme
Ale stojí to za to, aby sme si nechali zdecimovať ďalšie hektáre pôdy? Priemyselný park v Leviciach na začiatku v roku 2001 zaberal 49 000 metrov štvorcových. Dnes je to 69 000 a s novým prírastkom to bude 109 000 metrov štvorcových. Prírodné bohatstvo je to najcennejšie, čo vlastníme a nevyvážia to žiadne peniaze. Preto si v zahraničí chránia najmä pôdu. No my ňou ľahkovážne plytváme: „Sem dáme priemyselný park, tam zase logistické centrum, obďaleč hypermarket, zopár hektárov predáme Maďarom, ďalšie Dánom…“
Eduard Chmelár: Hlas-SD opúšťa ľavicový tábor
Vedie si štát vôbec evidenciu, koľko hektárov ornej pôdy u nás vlastní zahraničný kapitál? Zaujíma niekoho, koľko hektárov pôdy nás stála výstavba priemyselných parkov za posledných 20 rokov?
Potravinová sebestačnosť ako národnoštátny záujem
Robíme všetko naopak. Namiesto toho, aby sme investície nasmerovali do vyľudňujúcich sa okresov s dvojcifernou nezamestnanosťou a podmienkami, nevhodnými na poľnohospodárstvo, tak tancujeme tak, ako investori pískajú. Priemysel koncentrujeme na obilnici Slovenska. Prichádzame o drahocennú pôdu, strácame potravinovú sebestačnosť a myslíme si, že si všetko kúpime zo zahraničia. A z hladových dolín odchádzajú ďalší a ďalší ľudia. Teraz spúšťa prepúšťanie magnezitka v Lubeníku. Kde sa zamestnajú títo ľudia? V Leviciach? Ak áno, tak kto zostane v tom Lubeníku, Jelšave či Magnezitovciach? Chalupári a starci?
Toto treba zastaviť. Len hlupák sa zbavuje zeme, na ktorej stojí. Obnova a udržanie potravinovej sebestačnosti sa musí stať národnoštátnym záujmom SR a tomu treba podriadiť aj vzťah k roľníkom, investorom a hladovým dolinám.
Štát musí začať masívne podporovať domácich roľníkov, chrániť našu pôdu a presmerovať investície do rozvoja infraštruktúry aj v odľahlých regiónoch, aby sme práve tam mohli presmerovať nových investorov.
Artur Bekmatov, foto freepik
