Máme sa uspokojiť s tým, že mosty v Nitrianskom kraji „sú najmenej poškodené“, ako to robí súčasný župan? Určite nie. Veď v nevyhovujúcom stave je každý piaty most v kraji.
Literárny kritik a esejista Alexander Matuška si často bral na mušku neduhy slovenského národa. Neraz kritizoval naše trochárstvo, malosť a spokojnosť s priemernosťou. V poslednom období by som nenašiel lepší príklad týchto vlastností ako vyjadrenie pánov Belicu a Dvonča, ktorí v piatok médiá informovali, že Nitriansky kraj má spomedzi krajov „najmenej poškodené mosty“.
Iný pohľad
Pozrime sa na stav mostov dvomi optikami: optikou čísel a optikou ľudských osudov.
Najprv čísla: Nitriansky samosprávny kraj vlastní 526 mostov. Z toho 100 je v zlom stave, 21 má status veľmi zlý a 1 most je v havarijnom stave. Čiže každý piaty most v kraji je v nevyhovujúcom stave.
A teraz optika ľudských osudov: Poďme do obce Jur nad Hronom v okrese Levice. Miestny most cez Hron sa v roku 2018 dostal do havarijného stavu. Kraj ho uzavrel a… uzavretý je dodnes. Štyri roky táto skutočnosť strpčuje obyvateľom obce život. A nielen tým, že zakaždým musia absolvovať niekoľkokilometrovú obchádzku. Hneď za mostom sa totiž nachádza objekt miestneho poľnohospodárskeho družstva. Ich technika musí takisto absolvovať obchádzku. Cez obec. Čo znamená zvýšený hluk a zvýšené znečistenie obecných komunikácií.
Neviem, na čo kraj už štvrtý rok čaká. Či na to, že most svojpomocne a na vlastné náklady opravia obyvatelia Jura nad Hronom. Alebo na to, kým most nespadne do Hrona, lebo upratovanie sutín bude menej nákladné ako rekonštrukcia mosta?
Veľmi nepriaznivý stav
Fakt, že so stavom mostom to v Nitrianskom regióne nebude také ružové, ako sa nás snaží presvedčiť súčasné vedenie kraja, potvrdzuje aj správa, ktorú si kraj nechal vypracovať začiatkom roku, a ktorá sa prerokovávala na marcovom zastupiteľstve. Správa konštatuje, že vývoj stavu mostov je „veľmi nepriaznivý“. A potvrdzuje aj to, čo tušíme všetci, ktorí po cestách II. a III. triedy jazdíme denne. A síce, že mosty sú zanedbávané.
Napríklad v roku 2005 bolo ako veľmi zlý klasifikovaných len 6 mostov. Po 17 rokoch ich je už 21. Pri jednom z nich, ktorý sa nachádza v katastri obce Imeľ správa upozorňuje, že je „potrebné okamžité odstránenie plynového potrubia z mosta, aby sa pri strate únosnosti mosta predišlo k jeho havárii s následkom všeobecného ohrozenia!“.
Nehovoriac o tom, že nemalá časť z mostov, po ktorých jazdíme, boli vybudované pred druhou svetovou vojnou – často aj v 20-ych rokoch a raritou sú premostenia vybudované na prelome XIX. a XX. storočia (napr. most v Pukanci z roku 1880, či v obciach Prašice a Bohunice z roku 1900 – všetky tri v stave „veľmi zlý“).
Súčasný župan sa často chváli, že náš kraj je vo veľmi dobrej finančnej kondícii a má aj veľké finančné rezervy. Mne to pripomína prípad, keď si človek celý život zašíva ušetrené peniaze do vankúša a do periny. V dôchodku sa teší z toho, že disponuje veľkou hotovosťou, ale už nevidí, že v dome mu vlhnú steny, cez strechu preteká dážď a prefukujú mu okná.
Ak sa údržba mostov (a ciest) nestane pre budúce vedenie kraja absolútnou prioritou, tak skončíme veľmi zle a pomerne ľahko sa môžeme ocitnúť na konci rebríčka. Čo je však vážnejšie, zhoršujúci sa stav mostov môže vážne ohroziť aj bezpečnosť nás, ktorí po nich denne jazdíme. Pamätajme na to pri voľbách.
Artur Bekmatov
