Kauza Dráčik je podľa mňa búrkou v pohári vody. Nebudem vás vyzývať, aby ste toto hračkárstvo bojkotovali, alebo naopak podporili nákupom. Venujem mu však pár riadkov, aby som vašu pozornosť upriamil na jeden postreh.
VLASTNÍCTVO KAPITÁLU NEZNAMENÁ VLASTNÍCTVO PATENTU NA ROZUM
„Rozmohl se nam tady takový nešvar…“, podnikatelia využívajú čoraz častejšie svoj biznis, aby artikulovali svoje názory na spoločenské a politické problémy. Komunikačný kanál medzi podnikom a zákazníkom častokrát posúvajú do roviny, v ktorej je komunikátorom vlastník kapitálu a adresátom široká verejnosť, primárne zákazníci.
Prečítajte si aj : Kontroverzná kniha pre najmenších šokovala Slovákov. Korona ušatá sa stala hitom internetu
Nemyslím si, že nadobudnutie kapitálu človeka automaticky posúva do pozície spoločenskej autority, ktorá môže prispieť k posunu diskusie o nejakom probléme. Rovnako ako človeka do tejto pozície automaticky neposúva status celebrity či úspešná športová kariéra (Pročko či Tabaková sú toho najžiarivejším príkladom). Preto tejto praktike vôbec nefandím.
Navyše, viackrát to vyzeralo tak, že takýto „spoločensky angažovaný biznis“ neprispel ani tak k zvýšeniu povedomia o nejakom probléme, ako skôr k popularizácii značky samotnej (napr. reklama na Absolutku – s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote – zo žiadneho zástancu tradičného stereotypného zobrazenia folklóru nespravila zástancu etnickej pestrosti, ani naopak. Skôr vyhrotila polemiku a oba tábory len utvrdila vo svojej pravde. Zato značka tejto vodky bola skloňovaná mesiace). Čiže spoločensky citlivé záležitosti sa stavajú marketingovým nástrojom na zvyšovanie povedomia o značke. Ak si potrebujem spraviť názor na nejaký spoločensko-politický problém, tak k tomu nepotrebujem názor hokejistu, speváčky, alebo majiteľa papierní. Ak to niektorí ľudia potrebujú, tak budiš, rešpektujem to. Neprekáža mi to. Je to ich vizitka.
ŠIKANA ZA NÁZOR V PREDVEČER BOJA ZA SLOBODU A DEMOKRACIU
Sloboda jednotlivca by mala byť základnou hodnotou liberálnej demokracie. Nikto by nemal byť šikanovaný či perzekvovaný za vyslovenie názoru, s výnimkou názorov legitimizujúcich potláčanie ľudských práv a slobôd. Toto budeme najmä v kontexte 17. novembra počúvať na každom kroku.
Lenže kauza Dráčik ukazuje v plnej nahote pokrytectvo podtatranskej mutácie liberálnej demokracie. Všimnite si, že kritika Dráčika sa nekoncentruje na témy, ktoré majiteľ komentuje, ale na ním prezentované postoje k nim. Problémom nie je zbrojenie, očkovanie či agresia Ruska na Ukrajine, ale to, ako sa k nej majiteľ hračkárstva stavia. A kvôli prezentovanému názoru sú húfy fanatických zástancov liberálnej demokracie odhodlaní doslova zdecimovať niečí biznis. Len preto, lebo to nabúrava ich predstavu ideálneho sveta. Nepripomína vám to niečo?
Sloboda ovplyvňovať svojich zákazníkov aj v politickej rovine je zúžená len pre vlastníkov kapitálu so „správnym názorom“ (Martinus, Dedoles, Sedita, Absolut atď.), ktorí sú kvôli tomu navyše oslavovaní ako podnikatelia, ktorí nerezignovali na občiansku angažovanosť. A naopak, podnikatelia s iným názorom – aj keď ich zmysel pre občiansku angažovanosť nemusí byť o nič menší – sú naopak ostrakizovaní a vystavovaní útokom na svoj biznis.
Opakujem, že názory majiteľa Dráčiku mi žily netrhajú. Rovnako ako mi žily netrhali kampaň Absolutky, vyjadrenia majiteľa Sedity či pravidelné excesy Martinusu ako napríklad premenúvanie diel ruskej klasiky. Ak to potrebujú ťahať do svojho biznisu – nech sa páči… Na rozdiel od tých, ktorí v mene slobody jednotlivca túto slobodu decimujú, ja ju rešpektujem a žiadam ju pre každého rovnako. Bez ohľadu na to, či sa s jeho názormi stotožňujem, alebo nie.
Pokiaľ totiž tvrdíme, že sa spoločnosť riadi nejakými hodnotami a nastavíme v nej isté normy, tak by to malo platiť pre všetkých rovnako. Inak to bude v určitej časti spoločnosti produkovať frustráciu a pocit nespravodlivosti a ich ventilácia môže následne pre celú spoločnosť skončiť katastrofálne.
PS. Ak by sa medzi čitateľmi našiel niekto, kto sa tu s hystériou manželky pastora zo Simpsonovcov bude pýtať či niekto myslí na chúdence deti, keďže ide o hračkárstvo, tak by ma zaujímalo ako dotyčný moralista vníma invazívny aktivity posúvajúce spoločensko-politické témy medzi deti. Ako napríklad vrcholne patetickú a gýčovú rozprávku o Zuzane Čaputovej v predvolebnej kampani.
Text: Artur Bekmatov, fb
