26. apríl 2023 sa v Národnom rehabilitačnom centre Marína v Kováčovej niesol vo farbe fuchsiovej. Občianske združenie Milan Štefánik a Národné rehabilitačné centrum pripravili v poradí už 11. ročník benefičného koncertu pre osoby so zdravotným postihnutím Ruky spoja ruky. Pre klientov NRC je každoročne toto podujatie spestrením liečebného pobytu. Niektorí zažívajú tento koncert už po niekoľký krát a vždy je to pre nich nový zážitok.
Spoločenskú sálu od rána „okupovali“ dobrovoľníci. Všetko potrebné najprv nosili. Potom vykladali z krabíc. Umiestňovali na to správne miesto. Lepili plagáty a upozornenia. Chystali stoličky pre divákov. Občerstvenie. Tu bude, pri tomto stole enkaustika. Ešte hlavný baner zavesiť. A pripraviť pódium. Môžu prebehnúť zvukovky. Doladia sa šatne. Tričká pre divákov pripravené. A produkcia s Milanom Štefánikom dávajú pokyn: Môže sa púšťa.
Do sály vstupujú prvý diváci. Šikovní dobrovoľníci ich usádzajú. Na pódium spolu s nimi vstupuje Brigita Tarinová. Moderátorka. No dnes prišla hlavne ako speváčka. Sála sa zapĺňa. Dobré je v nás. V každom z nás. Diváci si pohmkávajú. Tak sme sa náhlili … pre niektorých divákov to platí 100 percentne. Ťažké úrazy po autonehodách. Aj tí sú v hľadisku. Brigita prosí publikum o spoluprácu. Ide sa spievať známa, i keď trocha upravená, Kačička divoká. Rytmická, tak si poďme aj zatlieskať. A už je pripravený darček pre Brigitu. Pripravili si ho „inak obdarení“.
Na pódium prichádza moderátorka dnešného podujatia, Iveta Malachovská. „Ja som sa veľmi tešila na Vás…“ Jej úvodné slová potešili prítomných. Na pódiu neostáva dlho sama. Pozýva si k sebe pani riaditeľku NRC Ing. Oľga Zábojníková. „Ja sa chcem hlavne poďakovať za tento charitatívny projekt , ktorý skutočne prináša našim pacientom nielen potešenie, radosť a úsmev, ale aj také pohladenie duše.“ Tesne za ňou prichádza i organizátor podujatia, Milan Štefánik. Spolu sa prihovárajú divákom. Milan má ešte jednu milú povinnosť. Obraz s motívom podujatia od maliarky Paulíny Csápaiovej Triščovej, ktorá je sama telesne postihnutou a svoje obrazy maľuje nohami, odovzdáva priamo pani riaditeľke. Ďalšie krásne dielo bude zdobiť chodby NRC. Klienti NRC sa tešili nie len na nový obraz, ale mnohí z nich i na Ivetu Malachovskú. Poznajú ju z obrazoviek a konečne ju mohli vidieť na živo. A ona ich. „Odchádzam s dobrým pocitom, že sme tu spoločne s mojimi kamarátmi, známymi a možno aj neznámymi, alebo menej známymi umelcami, odovzdali zo seba to naj a urobili sme radosť ľuďom, ktorí mali možnosť nás dnes vidieť naživo, dotknúť sa, porozprávať, fotiť sa s nami.“
Sála je už takmer plná. Na scénu vstupujú chlapi a hneď sa chopia svojich nástrojov. Polemic. Tanečným reggae krokom posledný prichádza líder skupiny, spevák Braňo Bajza vo výraznom červenom tričku. Kapela oslavuje krásnych 35 rokov na scéne. Od prvej piesne začali napĺňať svoje motto: „Najlepší na svete je smiech. Dobrá nálada je najlepší liek.“ Ska miešané s reggea. Pestrá zmes nástrojov. Sóla klávesov, saxofónu, trúbky, či basových gitár. Tancuj, Poď s nami. Niektorí v publiku sa veru i postavili a začali tancovať. „Veľmi radi ideme. A my sme vďační za to, že tu môžeme byť a sme vďační za to, že tí ľudia krásni interagujú s nami. Je to vždy príjemná akcia.“ Gangster ska. Hore ruky, treba to tu rozhýbať. A tanečné kreácie Braňa. Blázni. No dnes to pre nás nebol Trápny deň. Dáme si jednu spolu? Keď to raz príde. A teraz prišiel ten správny čas. Mnohí sa tu na liečebnom pobyte možno pýtajú Ako to prežijem. Ale veď to nie je žiadny Škandál. Ona je taká. Výrazná trúbka so saxofónom. Ja som to vedel, že tu dnes bude skvelá nálada. I keď situácia je pre mnohých klientov Komplikovaná, všetko treba brať s úsmevom. „Všetkým posielame pozdrav. Nech sú hlavne optimistickí vždycky bez ohľadu na to, čo im osud nadelil na plecia. Vždy sa dá pozerať smerom dopredu a byť optimistický. Lebo optimizmus a pozitívne myslenie je tu v hlave.“
Prestávku na výmenu nástrojov využil organizátor na vstup spoločnosti Spig. Čo by ste mali o nich vedieť? Veľmi ochotne a spoľahlivo informujú ľudí s postihnutím o kompenzačných pomôckach a možnostiach, ako si ich zabezpečiť.
Ale už je všetko pripravené pre ďalšieho hudobného hosťa. Spoza hraníc si dnes na Slovensko odskočil Vojta Nedvěd. Skromný spevák, gitarista a pesničkár. Jeho hlas Vám prenikne priamo do duše. „Vždycky, když přijedeme na takovouhle benefiční akci, tak cejtím zodpovědnost za to, aby jsme odvedli dobrou práci. Minimálně dobrou. Spíš bych řekl, že vynikající.“ S dvoma svojimi kolegami v Kováčovej predviedol a dokázal, že ku koncertu stačia 3 gitary a dobré piesne. Optimizmus začali „nalievať“ divákom prvou piesňou. Frankie dlouhán. Nad Sázavou spojila už viac spevákov. Romantická, i keď nie podľa názvu, Kohout. Hore ruky a pomaly sa vlnia. Didindam, zrýchlime tempo. Čepice. A Vojta tú svoju typickú aj dnes mal na hlave. Krásne gitarové sóla, prsty sa na strunách len tak kmitajú. Nostalgická, ale krásna spomienka na otca zaznela v piesni Maluju na nebe. Plná lásky a nehy – Skládanka. Mnohé z piesní si pamätajú všetci a preto niet divu, že Rúži z papíru si spievajú takmer všetci. Už je koniec? Ale nie. Veľký potlesk znamená, že diváci chcú prídavok. Tak teda ideme. Podvod a Stánky. To už ale poznajú všetci. Spievajú si klienti, ošetrovatelia, ale aj dobrovoľníci. Ešte jeden veľký potlesk. Veľa fotenia. Darčeky pre Vojtu. Poprosíme i pár podpisov. „Když odcházíme, tak mě strašně hladí na duši to, že vidím, že ti lidi s náma spívali. Že se bavili. A že jsme je snad aspoň trošičku na chvilku rozveselili. Že jsme jim udělali aspoň tu chvilku. Že jsme jich udělali šťastnými a prostě že jsme jim ten den zlepšili.“
Na pódiu prebieha veľká zmena. Chystá sa niečo veľké? Tak na chvíľu aspoň členky dezinfekčnej hliadky pripomenú, čo je ich úlohou. A už je všetko pripravené. Ale čo to? Nejaký hudobníci sa usádzajú pod hľadisko, k publiku? A kto bude na pódiu? PUĽS. Poddukelský umelecký ľudový súbor. Známy na celom svete. Prináša vokálno-hudobné a tanečné bohatstvo Rusínov. Do Kováčovej sa prišli ukázať všetky tri jeho zložky – tanečná, spevácka i hudobná. A bolo sa na čo pozerať a čo počúvať. Farebné kroje. Cimbal. Husle. Basa. Akordeón. Klarinet či píšťaľa. Muži v zelených kabátcoch. Svojimi plnými hlasmi by snáď aj mŕtveho prebudili k životu. Dievky krásne. Maľované. Kroje cifrované. Pri zdvíhačkách sa zdá, akoby sa vznášali. Jemné žienky. No odkiaľ sa vzali tak silné hlasy v nich, že rozozvučali sálu ako tisíc zvončekov. A teraz je ich plné pódium. A tá synchronizácia. Junáci švárni, s valaškami. Určite by ste si ich nemali nechať újsť pri najbližšom vystúpení. Za Puľsákov dojmy zhrnula Danka Hanamová. „Tí ľudia sa dokážu tak úžasne tešiť, že nás to tak nabije energiou a odchádzame s takým dobrým pocitom. Že sme pre nich aj my niečo urobili. A tak isto od nich si berieme takú spätnú väzbu. Že človek chce byť akosi tak trošku lepší asi vo všetkom. V správaní, vo vzťahoch medzi ľuďmi a tak ďalej.“ Nakoniec klaňačka. A veľký potlesk.
Záverečného slova sa ujíma Milan Štefánik. Je čas poďakovať sa. Za skvelý koncert, ktorý potešil všetkých. Za super organizáciu. Za podporu ľudí, ktorí to nemajú teraz ľahké. Veľké ďakujem patrí účinkujúcim, dobrovoľníkom, sponzorom. A názov podujatia bol splnený. Za všetkých to povedala Brigita: „Som rada, že som mohla pridať svoje ruky k ďalším rukám, aby sme spojili ruky a vytvorili niečo krásne pre nás všetkých.“
TEXT: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka, Marek Vaco, Igor Frimmel, Ján Koťo
Video: Andrej Budai
