Amfiteáter v Banskej Štiavnici sa zmenil v nedeľu 27. augusta 2023 na dejisko úžasnej akcie. Benefičný festival Osmidiv pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím už po štrnástykrát pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik.
Od rána vládol v priestoroch amfiteátra čulý ruch. Dobrovoľníci ako včielky nosili, skladali. Vešali banery. Chystali priestory šatní. Na pódium nosili techniku, pripravovali mikrofóny. Pri vstupe čakali na hostí farebné tričká. Miesto pre kreatívne dielne. Dnes sa bude tvoriť horúcim voskom, maľovať na sadrové odliatky, ale i na telo. Pripravovali pohostenie nielen pre účinkujúcich, ale pre všetkých návštevníkov. Tešiť sa mohli napr. na výborný guláš, ktorý navarili kamaráti na počesť dlhoročného podporovateľa podujatia Mária Ďuriača. Pre návštevníkov bol k dispozícii Informačný stánok Ozbrojených síl SR – brigáda spoločnej podpory, kde si mohli všetci pozrieť výstroj, či porozprávať sa o poslaní a spôsobilosti OS SR.
Priestory hľadiska sa pomaly zapĺňajú a na pódiu sa mikrofónu ujíma moderátor – zabávač Viliam Rozboril. „Rád podporujem všetky akcie, kde ide o podporu pre ľudí s akýmkoľvek zdravotným postihnutím.“ Uvádza prvého účinkujúceho – Zumba Zoli. Spolu vyzvali „inak obdarených“ do veselého Zumba tanca. „Na podujatí Osmidiv sme už tretíkrát. Sme veľmi radi, že tu môžeme byť opäť medzi vami a spolu s vami.“ Nenechávajú sa dlho prosiť. Priestor pri pódiu je v priebehu minúty plný tanečníkov. A ide sa na to. 3, 2, 1… Pustime hudbu. Chytľavé latino rytmy. Poďte, roztlieskame to na začiatku. „Idem do toho s tým, že sa idem zabaviť, že ma tu čaká veľa známych tvárí a skvelá atmosféra celkovo.“ Ruky hore. Krok vpravo. Krok vľavo. Teraz poďte vpred a vzad. Otočka a zatlieskať. Vyskočiť. A hlavne úsmev na tvárach. „Môj odkaz znie – nabudúce sa tu vidíme tiež a roztočíme to v plnej zábave!“ My sa tiež tešíme na Zoliho opäť o rok. Ako poďakovanie tanečníkom si Zoli odnáša kopec darčekov, ktoré „inak obdarení“ sami vyrobili.
Vilo Rozboril si k sebe pozýva organizátora podujatia Milana Štefánika. Nie je sám. Prichádza s ním Beátka Miškovičová. Spolu ich čaká milá povinnosť. Privítať „inak obdarených“ a odovzdať obraz s motívom tohtoročného Osmidivu Dane Katiovej z DSS Libertas Lučenec.
A už je pripravený prvý hudobný hosť. Kto to je? Na pódiu cimbal. Cigánski diabli. Priniesli zmes svojich originálnych virtuóznych skladieb s nezvyčajnými hudobnými kombináciami a riadnou dávkou temperamentu. Hoci sa môžu pochváliť dlhým zoznamom svetových koncertných sál, kde vystupovali, nikdy neodmietnu pozvanie na benefičné podujatie, kde hrajú pre úplne iné publikum – pre ľudí s postihnutím. „Takéto podujatia radi podporíme práve kvôli tomu, že tí ľudia sú absolútne bezprostrední. Vedia dať najavo svoje city, svoje pocity a je nesmierne zaujímavé pozerať do ich tvári, keď im hráme. Sú naozaj úprimní, spontánni a to sa nám páči.“ Prvé ťahy sláčikom po strunách huslí a už je cítiť miešanie etna, folklóru, cigánskej hudby. Čardáš dvoch sŕdc rozprúdil pri pódiu nefalšovaný bashavel. Oči čornije hľadeli spoza violončela. Poďte si zaspievať s nami. Pýtala sa mamička, Široká cestička. A teraz cimbal naplno. Krásne sólo. K nemu sa pomaly pridáva kontrabas. Montyho čardáš. Možno ho zaradili pre jedného z dobrovoľníkov, ktorého všetci voláme Monty. „Vždy, keď prídeme na takéto podujatie, a pozeráme sa týmto ľuďom do očí, takto blízko ako dnes, tak nás to nabíja energiou. Musím sa priznať, že domov idem úplne pozitívne naladená, cítim sa úplne perfektne,“ priznala Silvia Šarköziová. A čo by to boli za Cigánski diabli, keby nezahrali Cigáni idú do neba. Široké objatie a obdiv od Ernesta Šarközi za krásne transparenty, ktoré boli počas ich vystúpenia nad hlavami divákov. „Za najlepšie ohodnotenie považujem, keď sa všetci dobre zabavia,“ poďakoval sa za atmosféru Ernest Šarközi. Veľký aplauz a ešte viac darčekov pre kapelu.
Výmenu nástrojov na pódiu využíva Vilo Rozboril na predstavenie spoločnosti SPIG. Ak ste o nej ešte nepočuli, je to firma, ktorá pomáha s pomôckami a pomocníkmi pre „inak obdarených“.
Zmena štýlu. Nastupuje pravý nefalšovaný rock. Statní chlapi v čiernom. Gladiátor vstupuje do arény. Neuveriteľných 34 rokov už prinášajú na slovenskú hudobnú scénu dávku skvelej hudby. Rozbalili to hneď naplno. „Myslím, že je od nás interpretov správne, aby sme raz za čas podporili takúto dobrú myšlienku, aby si tieto deti a ľudia zo sociálnych zariadení mohli užiť taký istý koncert, ako všetci ostatní.“ Neviem ťa nájsť, Nemôžem dýchať. Staršie i novšie hity. Veď Dnes je skvelý deň. Krásny, slnečný. Gitarové sólo. Máme celý Život pred sebou. Transparenty nad hlavami. „Je to úplne úžasné a výnimočné, lebo na bežných koncertoch sa toto vôbec nerobieva. Keď to teraz vidíme, ako si to všetko úžasne pripravili, nalepili, nakreslili, je to pohľad, ktorý sa nám naskytá naozaj len raz za čas. O to viac si to vážime, je to úplne úžasné, perfektné.“ Publikum si už pospevuje ďalšiu pesničku. Nechcem o teba prísť. Ani my o vás. Veselá nálada lieta vzduchom. Srdcia sú naplnené radosťou. Také to je Keď sa láska podarí. Ďalšiu pieseň odpočíta gitarista paličkami. Medulienka. „Sme veľmi radi, že tu môžeme byť. Vždycky tu chodíme s pocitom, že určite pomôžeme dobrej veci. No a s ešte lepším pocitom odchádzame! Tá radosť je naozaj veľmi čistá a úprimná a veľmi dobre si to vždy spolu užijeme.“ A opäť dlhý potlesk a darčeky.
Ale darčeky teraz dostanú aj „inak obdarení“. Je čas odmeniť publikum. Za transparenty a mávadlá. Nádherné, nápadité. S nalepenými fotkami. Ale i ručne kreslené. Či trojrozmerné. Porota to bude mať ťažké vybrať šesticu naj. Milan, Vilo a Karol sa veru zapotili. Nakoniec je rozhodnuté. Hlavné ceny rozdané. Ale nemusíte smútiť. Každý, kto si pripravil transparent, alebo mávadlo, dostane malý darček.
Na pódiu sa niečo deje. Pripravené sú zvláštne hudobné nástroje. A aj hudobníci majú netradičné oblečenie. Rednex. Originálna švédska skupina. O rok oslávia 30 rokov svojej existencie. V svojej tvorbe miešajú techno, folk a bluegrass. Na podujatie Milana Štefánika prijali pozvanie už po druhýkrát a bolo sa veru na čo pozerať. „Vždy sa dotkne našich sŕdc, keď môžeme prísť zahrať na takéto podujatie.“ Nespútaná energia speváčky, ktorá mimochodom pochádza od nás, spod Tatier, vtiahla do zábavy „inak obdarených“. Zaplnil sa nimi nielen priestor pod pódiom, ale členovia skupiny si ich pritiahli aj na pódium. „Sú to samé dobré vibrácie, čistá energia. Vzájomná výmena. Je to perfektné.“ Hity ako Old pop in an oak, Racing, Spirit of the Hawk boli len zahrievacím kolom. Naplno sa zábava roztočila pri najväčšom hite. Cotton eye Joe. Klasickú folkovú pieseň prerobili na dance pieseň. A čertíci vystrčili rožky pri Devil´s on the loose. Pridáme si ešte Wild and Free. Veľa, veľa darčekov. „Je to dojímavé, čo pre nás ľudia vyrobili a pripravili. Je to taká nádherná emócia.“
No už je tu koniec. Posledné fotky. Podania rúk. Na cestu si vyzdvihnite nejaké občerstvenie. A poďakovanie. Hlavne organizátorovi Milanovi Štefánikovi. Ale nie len jemu. Ďakujem si zaslúžia všetci dobrovoľníci, účinkujúci, sponzori… Ale aj „inak obdarení“. Veď vďaka ním sa to dnes znova podarilo. Na záver možno slovami Vila Rozborila, prečo prísť na ten ďalší ročník: „Tu vidno, že na tomto podujatí je atmosféra vždy od začiatku srdečná. Je to naozaj pekné podujatie.“ Tak vás pozývame. Príďte o rok zažiť si tú atmosféru. Budeme sa na Vás tešiť.
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka, Marek Vaco a Igor Frimmel
Video: Andrej Budaj
