Uplynulú sobotu ste na železničnej stanici v Komárne mohli zaregistrovať zvýšený pohyb osôb s bielymi palicami, či so sprievodom. „Na svedomí“ to má naša Základná organizácia ÚNSS, ktorá pre členov z Nitrianskeho kraja zorganizovala nevšednú vyhliadkovú plavbu po Váhu a Dunaji.
Koncom júla sme okrem špekáčikov a slaniny v jazdiarni „upiekli“ aj myšlienku – absolvovať cestu po sútoku Váhu a Dunaja netradičným spôsobom – po vode. Veď peši na toto miesto Komárňania chodia veľmi radi, popri pevnosti a nábrežím Váhu je to veľmi príjemná prechádzka. Nie každý „bežný smrteľník“ mal v živote tú šancu ocitnúť sa v lodi priamo v sútoku týchto dvoch vodných ciest. Veď po Váhu sa drevo po celé stáročia splavovalo až z Oravy a o Dunaji ani nehovorím… Nuž a prečo k tomuto zážitku neprizvať aj členov zo susedných, či vzdialenejších Základných organizácií? Nám sa naplní kapacita lode (lebo vyplatiť jazdu loďou len pre pár našich členov by bolo nehospodárne) a po dlhodobej, únavnej jarnej izolácii sme všetci ešte tak trošku hladní po sociálnych kontaktoch.
Novo zvolený trojčlenný výbor našej Základnej organizácie veru mal čo robiť, lebo účastníkov bolo 40 – minimálne polovica z nich takmer, alebo úplne nevidiaca (preto tie biele palice v názve článku). Pri preprave účastníkov pomohla miestna taxislužba a na kotvisku lode si ich už vyzdvihoval ďalší člen výboru s partnerkou. Lebo ono to je vždy tak – keď dobrovoľníči v rodine jeden, „vtiahne“ do toho aj ostatných členov rodiny. Nie tak intenzívne, ale – odmietnete sestre priviezť napríklad pečivo z pekárne na akciu? Odmietnete dcéru s jej kamarátmi odviezť niekam „Pánu Bohu do humien“, kde majú nejaký pobyt? A neodmietnete ani otcovi kúpiť ja neviem čo na najbližšie podujatie. Takže – ako sa hovorí v Nitre – sťeš-nesťeš, mosíš. A aby si všetci prišli na svoje, na našich akciách sú vítaní aj rodinní príslušníci. Aj na tejto akcii boli „deti Únie“ – to sú decká, ktoré sa do ÚNSS dostali spôsobom – mama pomáha, otec pomáha, idem, prenudím sa aj ja, ale nakoniec tam bolo celkom fajn. Vedia o tom rozprávať v mnohých ZO ÚNSS.
Účastníci všetkých vekových kategórií (najmladší mal 5, najstaršia okolo 75 rokov) sa previezli loďou popod snáď všetky komárňanské mosty a po hodinovej plavbe sa presunuli do neďalekej čárdy, kde pri dobrom obede a v skvelej nálade debatovali do podvečerných hodín. Ja som odchádzala okolo 17tej a niektorí si to namierili do neďalekého ZOO parku.
Mapa krajiny sa nám „vďaka“ covid automatu pomaličky začína odievať do jesenných farieb, no my sme spokojní, že túto peknú akciu sme stihli, ešte kým sa okres Komárno zelenal.
Eka Balašková
