V lete sa rozhodne o výške minimálnej mzdy na rok 2022. Zamestnávatelia chcú zachovať automat (57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, pozn. TASR), avšak privítali by aj zmrazenie na tohtoročnej úrovni. Odborári však voči tomu dôrazne protestujú, chcú minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy z roku 2020.
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov majú čas dohodnúť sa na výške budúcoročnej minimálnej mzdy do štvrtka (15. 7.). Do konca mesiaca by ju potom mali predložiť rezortu práce. Ak sa nedohodnú, tripartita o nej rozhodne do konca augusta. Ak dohoda nepadne ani na pôde Hospodárskej a sociálnej rady SR, podľa zákona sa výška minimálnej mzdy určí ako 57 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve v roku 2020. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michaela Slivková Kirňaková s tým, že preto je zatiaľ predčasné hovoriť o výške minimálnej mzdy na budúci rok.
Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták tvrdí, že o minimálnej mzde by chceli rokovať za zatvorenými dverami. „Vzhľadom na pretrvávajúce nepriaznivé dosahy koronakrízy na mnohé sektory a hrozbu ďalších väčších či menších lockdownov nevidíme príliš veľký priestor pre rast minimálnej mzdy,“ poznamenal pre TASR. Návrh na zmrazenie minimálnej mzdy aspoň na jeden rok, ktorý priniesli analytici z INESS, podľa neho má svoje ratio.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz zase tvrdí, že asociácia bude pri rokovaniach o minimálnej mzde apelovať na zohľadnenie napríklad situácie s nedostupnými vstupnými materiálmi, čo ich cenu rapídne zvyšuje. „Ekonomické dosahy pandémie môžu naplno udrieť až budúci rok po tretej vlne, ktorej silu momentálne nevieme s istotou odhadnúť. Neistá je aj situácia vo svete, ktorá nás bezprostredne ovplyvňuje. Diskusia o prípadnom zvyšovaní minimálnej mzdy musí byť rozvážna,“ uviedol pre TASR.
Priemyselné zväzy preto budú trvať na dodržaní automatu (57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, pozn. TASR). „Zároveň budeme požadovať zachovať odpojenie príplatkov za prácu od minimálnej mzdy a ponechať ich fixne ustanovené v sume z roka 2021. Navrhujeme tiež zachovanie výšky minimálnych mzdových nárokov podľa Zákonníka práce,“ dodal Lasz.
Nepoprel však, že aktuálne by bolo ideálnym riešením zmrazenie minimálnej mzdy aspoň na jeden rok. „Za minimálnu mzdu pracuje naozaj nízke percento zamestnaných, len niečo okolo štyroch percent z 2,5 milióna pracujúcich. Nie je to preto nástroj na zvyšovanie životnej úrovne,“ uzavrel Lasz.
Asociácia zamestnávateľských združení a zväzov (AZZZ) SR sa chce takisto dohodnúť na dodržaní vlani schváleného automatu. Pre TASR to uviedla hovorkyňa asociácie Miriam Filová. Číselne by tak išlo o 646 eur mesačne. „Opakovane poukazujeme na skutočnosť, že v súčasnej situácii, v akej sa nachádzame v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, je veľmi dôležité zodpovedne pristúpiť aj k určeniu výšky minimálnej mzdy tak, aby nedošlo ešte k väčšiemu negatívnemu dosahu na hospodárstvo, ako aj zamestnanosť,“ podotkla Filová s tým, že spoločným cieľom by malo byť zachovanie zamestnanosti v maximálnej možnej miere a udržanie životaschopnosti firiem.
Konfederácia odborových zväzok (KOZ) SR, naopak, bude trvať na zvýšení minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pre TASR to uviedla hovorkyňa odborárov Martina Némethová.
Návrhy na zmrazenie či zníženie minimálnej mzdy, ktoré sa objavujú prakticky každý rok, považuje KOZ za neprijateľné. Základným argumentom pre rast minimálnej mzdy je podľa odborárov to, že všetky prognózy pre rok 2021 a aj pre rok 2022 predpokladajú dynamický rast hospodárstva, ktorý povedie k rastu HDP ročne okolo päť percent.
Zdroj: TASR
