Vedci po celom svete sa zamýšľajú nad tým, čo bude ľudstvo jesť, keď bude neustále pribúdať obyvateľov na našej planéte a pôdy bude nedostatok. Isté riešenie sa črtá v geneticky modifikovaných potravinách (GMO), ktoré by mali pomôcť tento problém vyriešiť. Mnohí ľudia, a to aj na Slovensku, sú však proti.
Geneticky modifikované potraviny (GMO) sú také potraviny, ktoré sú geneticky upravené. Tieto potraviny vznikajú odobratím DNA z jedného druhu a následne ich DNA vložené do iného druhu, ktorému by mala poskytnúť lepšie vlastnosti. Zdá sa to síce jednoduché, pretože s týmto riešením súhlasí aj vedenie Európskej únie, lenže to je iba na prvý pohľad. Mnohé štáty sú totiž proti. Viac o tejto problematike píše portál euractiv.sk, podľa ktorého chce síce eurokomisia uvoľniť pravidlá pre geneticky upravené plodiny, Slovensko je však proti.
Zámery rozdeľujú politikov aj odborníkov
Z uniknutého dokumentu podľa euractiv.sk vyplýva, že eurokomisia chce vyňať rastliny vyrobené novými genomickými technikami spod smernice o geneticky modifikovaných organizmoch. Európska komisia (EK) chce rozviazať prísnu legislatívu pre GMO, pretože tento krok sa očakáva už dlhšie, lenže teraz na verejnosť unikol jej návrh, ktorý ukazuje, ako si to exekutíva EÚ predstavuje. Spod smernice o GMO by sa podľa neho mali vylúčiť rastliny vyrobené novými genomickými technikami (NGT). Oficiálne by komisia návrh mala zverejniť v júli, no už teraz jej zámery rozdeľujú politikov aj odbornú verejnosť. Slovenská verejnosť podľa nášho agrorezortu ale GMO potraviny odmieta. GMO sú organizmy, ktorým sa menia vlastnosti tým, že sa umelo mení ich genetická výbava, napríklad pridaním génu. Robí sa to preto, aby boli úrodnejšie a odolnejšie voči chorobám, škodcom alebo suchu. Využíva sa hlavne pri technických plodinách: kukurici, sóji, repke alebo cukrovej repe.
Nemôžeme predsa ľudí nútiť, aby si dali GMO do tela v podobe vakcíny, hovorí poslanec Patrik Linhart
Použitie nových techník editácie genómu však dnes ešte nie je možné pre prísne právne predpisy EÚ o GMO. Otázku, ktorú teraz rieši Európska únia je, či by pod legislatívu o GMO mali spadať i nové genomické techniky. NGT sa totiž odlišujú tým, že ide o techniky bez zanášania cudzieho genetického materiálu. Česká europoslankyňa Michaela Šojdrová (EPP) skonštatovala, že sa veľmi podobajú prírodnému priebehu mutácie, len sú urýchlené. Kým Súdny dvor EÚ v roku 2018 rozhodol, že NGT spadajú pod GMO, časť vedeckej komunity vidí v oboch technikách rozdiel. Európska komisia chce teraz niektoré NGT zo smernice predsa len vyňať. Hlavným dôvodom je jej snaha znížiť používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Šľachtenie odolných plodín má byť popri povinnom znižovaní používania chémie jedným z hlavných nástrojov, ako to dosiahnuť. Podľa potravinovej stratégie Z farmy na stôl by sa používanie pesticídov a ich rizík malo do konca roku 2030 znížiť o polovicu.
Návrh tlačia veľké chemické koncerny?
EK sa odvoláva aj na svoju štúdiu z roku 2021, ktorá analyzovala právne postavenie a riziká NGT. Konštatuje sa v nej, že vybrané NGT nie sú nebezpečnejšie pre ľudské zdravie ako bežné šľachtiteľské postupy. V jej návrhu sa píše, že súčasné postupy povoľovania a hodnotenia rizík podľa smernice o GMO sú zastaralé. „Nie sú prispôsobené rozmanitosti potenciálnych rastlinných produktov, ktoré možno získať cielenou mutagenézou a cisgenézou, a v dôsledku toho sú v určitých prípadoch neprimerané alebo nedostatočné,“ tvrdí eurokomisia, ktorá v dokumente navrhuje rozdeliť NGT na dve kategórie. Do „Katégorie 1“ budú spadať rastliny s maximálne 20 genetickými modifikáciami a budú sa považovať za ekvivalent konvenčne šľachtených plodín. Nebudú tak potrebovať povolenie, hodnotenie rizík a produkty z nich nebudú označené ako GMO.
Potraviny sa môžu predávať aj po dátume minimálnej trvanlivosti
V „Kategórii 2“ budú techniky s výraznejšími zmenami v DNA. Tak ako pôvodné GMO budú musieť byť označované, budú mať ale nižšie nároky na hodnotenie rizík. Štáty EÚ navyše nebudú mať možnosť zakázať ich pestovanie. Obidve NGT však naďalej budú zakázané v ekologickom poľnohospodárstve. Už teraz je ale jasné, že návrh EK vzbudí v celej EÚ rozruch. „Táto kombinácia v najväčšej možnej miere zaistí, že plodiny z NGT a potraviny/krmivá z nich sú rovnako bezpečné ako ich konvenčné náprotivky, pričom nespôsobujú zbytočnú regulačnú záťaž,“ uvádza sa v návrhu EK, „zelení“ europoslanci však za návrhom vidia tlak veľkých chemických koncernov. Martin Häusling (Zelení/EFA) varoval, že ak sa tento návrh stane zákonom, spotrebitelia „nebudú mať ako vedieť, či jedia GMO potraviny“ a chovatelia, farmári spolu s výrobcami potravín budú mať problém vyhnúť sa kontaminácii GMO.
V téme GMO máme dlhodobo nemennú pozíciu
To preto, že vývojári GMO potravín si svoje metódy zisťovania nechajú pre seba a vysledovateľnosť pripadne na organizáciu prevádzkovateľov potravinového reťazca. Politická skupina okolo Häuslinga tiež zverejnila dokument, ktorý zhŕňa všetky riziká spojené s NGT. Nesúhlas s plánovaným návrhom EK už v petícii vyslovilo viac ako 400-tisíc obyvateľov EÚ. Proti vyňatiu NGT zo smernice o GMO je aj Slovensko, čo vyplýva zo stanoviska, ktoré portálu EURACTIV Slovensko zaslalo ministerstvo pôdohospodárstva. „Slovenská republika má v téme GMO dlhodobo nemennú pozíciu. Vzhľadom na skutočnosť, že slovenská verejnosť odmieta GMO potraviny a krmivá, má Slovensko vôľu podporovať produkty bez použitia GMO,“ uviedol náš agrorezort.
Slovensko teda bude hlasovať proti návrhom na povolenie uvádzať na európsky trh „výrobky vyrobených, obsahujúcich alebo pozostávajúce z GMO surovín či zdrojov“. S návrhom eurokomisie nie sú však spokojné ani firmy, ktoré vyvíjajú nové genomické techniky. Proces, ktorý EK navrhuje pre povoľovanie nových genomických techník, je podľa Európskeho osivárskeho združenia Euroseeds príliš komplexný a náročný. Euroseeds sa tiež nepáči zákaz používania NGT v ekologickom poľnohospodárstve, čo považuje za „nelogické a diskriminačné“. Združenie Euroseeds okrem toho varovalo, že tým sa riskuje spolitizovanie toho, čo by malo byť obyčajne administratívne rozhodnutie, založené na jasných vedeckých kritériách.
Dodo Púchovský, euractiv.sk, pinterest
