Slovenská vláda, ktorej parlament vyslovil nedôveru, sa drží svojich stoličiek ako kliešť. Dôvodov, prečo neodísť si nájdu vždy dosť. Hlavu do piesku strčila aj prezidentka, ktorá sa síce vyhrážala úradníckou vládou, doteraz tak ale neurobila a predčasné voľby sú ešte ďaleko. Až na koniec septembra si to totiž odhlasovali poslanci v parlamente.
Podobné problémy majú aj v Bulharsku, kde tamojšia vláda padla v júni minulého roku. Na začiatku októbra mali síce predčasné voľby (po trochu mesiacoch! – pozn. red.), ani tie ale nič nevyriešili, lebo novú vládu sa zostaviť nepodarilo, a tak sa budú konať ďalšie nové predčasné voľby. Turbulentné veci sa však v Bulharsku dejú stále, lenže nie tak, ako si to predstavujú v EÚ, a tak politická kríza ohrozuje plány Bulharska na vstup do eurozóny v roku 2024. Bulharsko sa od roku 2020 nachádza v akomsi politickom pate, ktorý vyvolali masové protesty proti korupcii. Za uplynulé dva roky sa tam konali už štyri parlamentné voľby. Viac o tom napísal v statuse majiteľ českej porcelánovej firmy Jan Cidrych, ktorého slová rozhodne nie sú nezaujímavé.
Dodávky ruského plynu sú nevyhnutné
Pád bulharskej vlády je podľa Cidrycha v Česku prísne tajná informácia! „V Bruseli aj v Prahe vypukla medzi politikmi panika. Včera Rusko prelomilo plynovú blokádu Európy. Udalosti v Bulharsku majú po páde vlády tamojšieho bruselského chránenca Kirila Petkova rýchly spád. Akonáhle ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonora Mitrofanová oznámila, že nevidí žiadne problémy v obnovení plnohodnotného zásobovania Bulharska plynom z Ruska, dali sa udalosti rýchlo do pohybu. Nový minister energetiky Bulharska Rossen Hristov nechal zastaviť „pre administratívne nezrovnalosti“ výstavbu plynovodu do Grécka, ktorú Bulharsku vnútili USA za predchádzajúcej vlády Petkova. Američania totiž chceli do Bulharska cez Grécko dodávať svoj skvapalnený plyn,“ píše v úvode svojho statusu Cidrych.
Najviac stúpli ceny tepla v prípadoch, keď sa teplo vyrába z plynu
„Hneď potom Hristov zrušil kontrakty na dodávky plynu LNG, ktorý sa mal cez turecké a grécke prístavy dopravovať loďami do Bulharska podľa zmlúv uzavretých Petkovom – ako dôvod zrušenia zmlúv Hristov uviedol likvidačné ceny, ktoré si Bulharsko nemôže dovoliť. A do tretice Hristov oznámil, že dodávky ruského plynu do Bulharska sú nevyhnutné, a obvinil predchádzajúcu vládu Petkova z úmyselného poškodzovania, a požiadal Rusko o pomoc v boji proti energetickej chudobe v nadchádzajúcej zime,“ prezrádza majiteľ firmy na český porcelán, podľa ktorého Bulharsko čakajú nové voľby a všetci politici vedia, že kto zoženie lacný plyn a elektrinu, ten vyhrá. Brusel aj Praha sa obávajú, že po Bulharsku bude obdobný vývoj nasledovať v Taliansku, a potom v celej Európe.
Teplo a lacno môže byť aj v Čechách
Rusko aj Bulharsko sú podľa Cidrycha dlhoroční spojenci a v politike zachovávajú neutrálne vzťahy. „Ani Hitler nedonútil Bulharsko, aby Rusku vyhlásilo vojnu. Bulharsko si stále cení oslobodenie zo storočí trvajúceho osmanského jarma Ruskom. Podľa Putinovej veľvyslankyne Eleonory Mitrofanovej stačí do Kremľa vyslať poslov a zaplatiť rubľami a hneď môže byť teplo a lacno aj v Čechách. Mimochodom, priame dodávky lacného plynu z Ruska už majú dojednané okrem Bulharska aj Maďarsko, Rakúsko a Nemecko!“ šokuje v závere Jan Cidrych, ktorý ešte dodáva: „Aby sa niečo zmenilo v Česku, muselo by ako v Bulharsku dôjsť k pádu vlády bruselského (i amerického) chránenca Petra Fialu, inak nás čakajú likvidačné časy. Vyhnanie od korýt sa vlastizradcovia boja, preto embargo na také dôležité informácie!“ Ten strach z vyhnania od korýt je príznačné ešte aj v jednej krajine. Na záver teda malá kvízová otázka: Uhádnete, v ktorej?
Dodo Púchovský
