Štrajk učiteľov, pedagogických a nepedagogických pracovníkov pred pár dňami ukázal, že aj Slováci dokážu vyjsť do ulíc vo veľkom množstve. Žiaľ, iba „úzka“ skupina ľudí a – v nesprávnom čase.
Tisíce nepokojných pracovníkov v školstve mal poukázať na to, ako sa im zle žije a ako veľmi to chcú zmeniť. Kde však boli títo ľudia, a kde boli napríklad zdravotníci, ktorí chcú tiež v tisícoch dať výpovede, keď boli pred pár mesiacmi v uliciach tí, ktorí chceli celospoločenskú zmenu? Vtedy sa ich zišlo iba niekoľko stoviek, prípadne niekoľko málo tisícok. Škoda, lebo Slovensko mohlo byť vo svojich želaniach o kus napred.
Príde vám nedoplatok, zvýšia sa rodinné náklady: Títo ľudia sa môžu rovno obesiť, povedal Fico
Nad protestom školských zamestnancov a vecí okolo sa v statuse zamýšľa aj politický komentátor, historik a neúspešný prezidentský kandidát Eduard Chmelár. Jeho slová sú, ako obvykle, trefné.
Nezáviďte si ako malé deti a navzájom si držte palce
Podľa Eduarda Chmelára iba solidaritou všetkých pracujúcich dosiahneme víťazstvo. „Slovensko zažilo jeden z najväčších sociálnych protestov v ponovembrovej histórii. Na konci dňa sa k štrajku pracovníkov školstva prihlásili prakticky všetci politici – zo strachu, nie zo solidarity. Masovosť protestov ukazuje cestu, ako von z tohto marazmu,“ píše hneď v úvode politický komentátor, ktorý má ale k tomuto postupu dve poznámky.
1. Protestovať v júni (a školské odbory to robia už tradične) nedáva prakticky nijaký význam. Odbory ukázali svoju silu, ale využiť ju treba na začiatku školského roka, nie pred prázdninami. Bez toho, že by sa nezavreli školy a ľudia nebudú mať kam dať svoje deti, si spoločnosť neuvedomí nič a politikmi to ani nepohne.
2. S veľkou nevôľou registrujem neprajnícke až závistlivé reči, že prečo len učitelia, aj iní sú tu, aj oni chcú viac peňazí… Toto je elementárne nepochopenie pravidiel sociálneho zápasu. Vážení, vo svojom živote som podporoval všetky štrajky a protesty za sociálne práva: učiteľov, lekárov, sestričiek, železničiarov, robotníkov, všetkých bez výnimky. Bez solidarity a vzájomnej podpory nedosiahneme nič. Metódu „rozdeľ a panuj“ poznajú mocenské zložky už od starého Ríma. Tak si nezáviďte ako malé deti a navzájom si držte palce, inak budete sami vinní za to, ako to tu vyzerá. Napokon, nič vám nebráni zorganizovať sa tak ako pracovníci školstva.
Neúspešný prezidentský kandidát Eduard Chmelár na samý záver ľuďom sľubuje: „Váš oprávnený boj za sociálne práva podporím. Iba tak zvíťazíme!“
Prirodzene, pod jeho statusom sa strhla vlna diskusií. Názory boli rôznorodé a ukazujú, že naša spoločnosť je skutočne až neuveriteľne rozdelená. Škoda, no práve toto súčasní politici potrebujú…
Jozef Uhlárik
