Podpis vojenskej „obrannej“ dohody medzi Slovensko a USA je na spadnutie. Prezidentka poverila ministrov Korčoka a Naďa aby išli do USA a tam ju podpísali. Čo na tom, že o nej ešte nerozhodol parlament a svoje k nej chceli v referende povedať aj ľudia.
Vládni politici spolu s prezidentkou Čaputovou opäť ukázali, že im je ich ľud absolútne ukradnutý. Najskôr im nedovolili vyjadriť sa v referende k otázke predčasných volieb, pričom hlava štátu sa schovala za Ústavný súd, teraz sa na nich vykašľali v otázke „obrannej“ zmluvy s USA, pričom opäť sa Slováci márne dožadujú referenda. Politický analytik, historik a neúspešný kandidát na prezidenta Eduard Chmelár to v statuse zhrnul viac ako jasne. Ľud musí podľa neho rozhodnúť to, v čom politici zlyhali.
Vládna koalícia sa tvári, akoby argumenty ani nepočula
Nedeľné televízne diskusie o vojenskej zmluve s USA podľa Chmelára potvrdili, že referendum je nevyhnutné a debaty politikov už nemajú nijaký význam. „Diskusie majú zmysel iba vtedy, keď sa obe strany počúvajú, keď si vymieňajú racionálne argumenty a keď ich slovný súboj niekto moderuje,“ píše v úvode statusu Chmelár. „Už sa točíme v jednom začarovanom kruhu, už sa nedozvedáme nič nové, pretože vládna koalícia sa tvári, akoby argumenty ani nepočula, nereaguje na ne a ide podľa dohodnutého manuálu, bez ohľadu na to, že šíri hrubé lži,“ konštatuje politický analytik, ktorý dáva ako príklad výhovorku Borisa Kollára, že si musel overiť u ministra obrany, či tu môžu byť jadrové zbrane, a ten ho vraj ubezpečil, že nemôžu.
„Je to fraška. Boris Kollár dostal všetky potrebné informácie a veľmi dobre vie, že nijaký znalec medzinárodného práva nepotvrdil takú hlúposť, že tu nesmú byť nukleárne zbrane. Spoľahnúť sa pri tom radšej na slová notorického politického klamára Naďa je v tom lepšom prípade alibizmus, v tom horšom pokrytectvo. To isté sa týka ďalších vecí. Ak myslel svoje otázky vážne, zodpovedať mu ich mohli jedine odborníci, nie politici, ktorí majú na prijatí zmluvy osobný záujem,“ prízvukuje Chmelár, podľa ktorého nasadiť do diskusií o DCA Veroniku Remišovú a Janku Cigánikovú je podobná úroveň ako vyslať tam Joža Pročka a Romanu Tabák.
My naozaj nie sme povinní prijať Ukrajinu do NATO
„Obe dámy už ani nemali úlohu niekoho presviedčať, iba naučiť sa noty a odrapotať všetky frázy podľa dohody. Ja sa čudujem, že sa s nimi niekto vôbec bavil. Vysvetľovať Vasilise Premúdrej, že my naozaj nie sme povinní prijať Ukrajinu do NATO? Alebo pokúsiť sa vysvetliť Janke Cigánikovej, že vyriešiť spor na Ukrajine nie je ako stiahnuť gaťky, že si to vyžaduje diplomatický takt a neprilievať olej do ohňa? Prečo vlastne, keď sa táto pani správa ako Vasiľ Biľak, keď tvrdí, že vojská NATO nie sú cudzie a môžu tu kedykoľvek byť, lebo sme členmi NATO? Nuž takto argumentovali vlastizradcovia v roku 1968, že sovietske vojská nie sú cudzie, ale bratské, lebo sme členmi Varšavskej zmluvy,“ konštatuje ďalej uznávaný historik.
„Na jednej strane, keď nechcete amerických vojakov v Kuchyni a na Sliači, povedia vám, že to sú základne NATO (nie sú, je to majetok Ozbrojených síl Slovenskej republiky), a na strane druhej, keď poviete, že tu nechcete (fakticky) americké vojenské základne, vyhovárajú sa, že žiadne tu nebudú, lebo tie základne sú naše (aj keď odovzdané Američanom do bezplatného prenájmu)… Toto naozaj nemá význam. Vymýšľajú si, klamú vás a účelovo vás zavádzajú,“ upozorňuje Chmelár a dodáva, že keď sa im to hodí povedia, že rovnakú zmluvu majú aj Maďari (nie je to pravda), ale keď sa im to nehodí, tak pani Cigániková pospomína Poliakov i Rumunov, ktorí majú amerických vojakov, ale nespomenie Maďarov, ktorí rozmiestnenie ďalších vojakov NATO vo svojej krajine odmietli.
V kresle ministra obrany sme nemali väčšieho grázla a hulváta ako dnes, konštatuje Eduard Chmelár
Kým nenastane zmierenie na Východe, Európa nikdy nebude stabilná
O tom, že ukrajinská kríza nepredstavuje priamu vojenskú hrozbu zo strany Ruska už nehovorí len ukrajinská vláda, ale aj maďarská, ba dokonca i poľský prezident. To len naša vláda naďalej straší, ako nás ohrozujú ruské zbrane. „Napriek ubezpečeniam Kyjeva, že situácia je pokojná, sa Ivan Korčok nepridal k miernejšiemu tónu Európy, ale poplašným správam USA. Rezort diplomacie vyzval Slovákov, aby necestovali na Ukrajinu. No Slováci zasa vyzývajú rezort diplomacie, aby necestoval do Washingtonu a nešíril bludy,“ píše v statuse Chmelár, podľa ktorého kým nenastane zmierenie na Východe (a niekto sa sakramentsky snaží, aby nenastal), Európa sa nikdy nezjednotí a nebude stabilná. „Tak komu môže prekážať historické zmierenie slovanských národov?“ pýta sa historik, ktorého vraj už títo darebáci oklamať nemôžu, lebo ich metódy pozná, pretože ich už zažil.
„Toto tragické rozdelenie spoločnosti už nedokáže zaceliť hlasovanie v parlamente. Ľudia potrebujú referendum. Potrebujú sa k tejto otázke vyjadriť nielen preto, lebo nebola súčasťou programu vládnych strán, ale najmä preto, že ju správne pociťujú ako tak dôležitú otázku s ďalekosiahlymi následkami, že by mali o nej rozhodnúť oni,“ prízvukuje Chmelár, ktorý ešte pripomína, že v roku 1997 bolo zmarené referendu, v ktorom boli aj otázky, či sme za rozmiestnenie jadrových zbraní a cudzích vojenských základní na území Slovenska. Najbližšie k úspechu malo referendum z roku 1998, ktoré sa pýtalo ľudí, či sú za to, aby parlament prijal ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov. K urnám sa dostavilo 44,25 % oprávnených voličov, z ktorých 90% hlasovalo za. Chýbalo necelých 6 percent do platnosti referenda… „Krátko na to sa dostala k moci Dzurindova vláda, ktorá sprivatizovala, presnejšie rozkradla všetky strategické podniky. Lebo ľudia ju nezastavili… Neurobte druhýkrát takú chybu a keď sa vypíše referendum, poďme voliť a zastavme tú škandalóznu zmluvu!“ vyzýva na samý záver statusu Eduard Chmelár slovenský ľud.
Jozef Uhlárik
