„Obranná“ dohoda medzi USA a Slovensko, na ktorej podpis dostal zelenú od prezidentky Čaputovej náš minister obrany Jaroslav Naď, vyvoláva stále veľké vášne. Logicky. Pre Slovensko totiž nie je vôbec taká výhodná ako sa nám to naši „mocní“ snažia nahovoriť.
Ako by to mohlo asi u nás vyzerať po podpise „obrannej“ dohody dokumentujú USA teraz, keď je už poriadne vyhrotený konflikt na ukrajinsko-ruskej hranici. Pýtate sa kým? Nuž práve Američanmi, ktorí na rozdiel od Ukrajiny aj Ruska vidia, že Rusko ide vojensky obsadiť Ukrajinu a opäť jej ukradnúť nejakú časť územia, ba možno zabrať i celé. K veľmi vážnej situácii sa opäť v statuse vyjadril aj politický analytik, historik a neúspešný prezidentský kandidát Eduard Chmelár, ktorý naším poslancom v parlamente pred schvaľovaní podpisu dohody niečo pripomína.
Viete ktoríže „odborníci“ to vyzývajú na podpis „obrannej“ dohody?
Pripomína im to, že ako budú za DCA hlasovať, ľudia si to budú pamätať tak ako ich hlasovanie za Ústavu SR. „Museli ich hľadať veľmi dlho. Titulok správy TASR znie „Odborníci vyzývajú poslancov, aby podporili obrannú zmluvu s USA“. V texte však ich mená nenájdete, ale keď si ich vyhľadáte, pochopíte, prečo. Za odborníkov tu považujú hulváta Arpiho Soltésza z Jojky, vinára Jána Hacaja z Pezinka, hudobníka Mariána Jaslovského či teológa Miroslava Kocúra,“ píše v úvode statusu Chmelár, podľa ktorého tam chýba už len vyháňač diabla, vyvolávač duchov, astrologička a masérka. „Takáto zostava pobaví o to viac, že práve nositelia týchto postojov urážali expertov na ústavné právo, medzinárodné právo či sudkyne, že sa tomu nerozumejú,“ pokračuje politický analytik a dodáva, že táto výzva nemohla prekvapiť.
Chmelár: Referendum je nevyhnuté, ľud musí rozhodnúť to, v čom politici zlyhali!
„A to preto, lebo ju tvoria zväčša propagandistické mimovládky, ktoré poberajú štedré dotácie z ministerstva zahraničných vecí a obrany, ako aj tradičná zostava starých známych firiem ako je Martin Bútora, Pavol Demeš, Grigorij Mesežnikov, Peter Zajac, Soňa Szomolányi, Alexander Duleba, Ivan Šimko, Michal Vašečka a podobní. Je dôležité zdôrazniť, že sú to tí istí ľudia, ktorí verejne podporovali všetky americké imperiálne vojny, ktoré boli v príkrom rozpore s medzinárodným právom, či už to bolo bombardovanie Juhoslávie silami NATO alebo invázia do Iraku a ďalšie zločiny, ktoré si vyžiadali státisíce mŕtvych,“ konštatuje Chmelár, podľa ktorého tí istí ľudia písali Barackovi Obamovi ufňukaný list, keď sa rozhodol znížiť podporu proamerickým think-tankom v strednej Európe, aby na nich nezabúdal.
Médiá poznajú odpovede ešte skôr, ako začnú klásť „ správne “ otázky
„Tí istí, ktorí neprejavili štipku ľútosti nad svojimi postojmi, nad obhajobou vojenských agresií, ktoré odvtedy odsúdil celý civilizovaný svet. Zdravá spoločnosť by si kládla otázky, prečo by sme ich mali po toľkých zlyhaniach ešte počúvať. Ale my nie sme zdravá spoločnosť, a tak naše médiá poznajú odpovede ešte skôr ako si začnú klásť správne otázky, zavrávajú všetky opodstatnené znepokojenia, osočujú kritikov brachiálnej moci v medzinárodnej politike, a to aj tých (alebo najmä tých), ktorých varovania a prognózy sa ukázali byť správne,“ pokračuje v kritike politický analytik, pre ktorého je z tohto jediným prekvapením vydavateľ euractiv.sk Radovan Geist. A v zápätí Chmelár vysvetľuje aj prečo.
„Prepáčte, že budem teraz trochu osobný, ale je to pre mňa smutný pohľad na niekdajšieho podpredsedu Mladej demokratickej ľavice, na človeka, ktorý so mnou a s mnohými ďalšími mladými ľuďmi kedysi protestoval proti bombardovaniu Juhoslávie, proti vstupu do NATO, proti vojne v Iraku, citoval talianskeho marxistického filozofa Gramsciho a vyzýval na odvahu vymaniť sa spod americkej hegemónie – aby sa napokon dal dokopy s tými najodpornejšími kreatúrami, ktoré sú popretím všetkého, čo kedysi robil a čomu kedysi veril, a spoločne s nimi vyzval na „pevnejšie ukotvenie vzťahov s naším strategickým partnerom Spojenými štátmi americkými“. Tá výzva, ktorú podporil, je faktograficky falošná a intelektuálne nepoctivá,“ prezrádza Chmelár.
V kresle ministra obrany sme nemali väčšieho grázla a hulváta ako dnes, konštatuje Eduard Chmelár
Intelektuáli vyzývajú štátnu moc aby zabránila verejnej diskusii
Jej signatári podľa Chmelára tvrdia, že ich „list prichádza ako reakcia na vlnu nezodpovedného populizmu, ktorý sa snaží prehlušiť odbornú diskusiu na tému obrannej dohody so Spojenými štátmi“. „To je zjavná lož, pretože kým sme nevystúpili s konkrétnymi námietkami voči návrhu zmluvy, žiadna diskusia o nej nebola, dokonca sa ju snažili utajiť. Za najodpornejšiu časť ich spoločného textu však považujem výzvu poslancom, aby ukončili diskusiu a urýchlene dohodu s USA prijali… Aj vás ovanul pri týchto slovách závan z päťdesiatych rokov minulého storočia? V žiadnom inom období sa nepodpisovali výzvy na umlčanie kritikov a ukončenie verejnej diskusie, ktorá sa prakticky ani nekonala. Ešte nám chýbajú vyjadrenia kolektívu pracujúcich z Podpolianskych strojární a rázne odsúdenie rozvracačov od zamestnancov Dusla Šaľa,“ píše sarkasticky skúsený politický analytik.
„Je naozaj kuriózne, že intelektuáli vo formálne demokratickej krajine vyzývajú štátnu moc na to, aby zabránila pokračovaniu verejnej diskusie. Bývalý predseda Zahraničného výboru NR SR (a často sa zabúda, že aj prvý podpredseda NR SR v rokoch 1992 – 1994) Peter Weiss správne pripomenul, že niečo také by sa v Spojených štátoch nemohlo stať, aby návrh medzinárodnej zmluvy neprešiel ani rokovaním vo výboroch kongresu. A to je USA republikou prezidentského typu, kým my sme parlamentnou demokraciou. Títo ľudia nekonajú ani ako verejní intelektuáli, ani ako odborníci, ale ako lokaji politickej moci. Je desivé uvedomiť si, že za dvadsať rokov sa slovenská spoločnosť nikam neposunula,“ konštatuje neúspešný prezidentský kandidát.
Dohoda o obrannej spolupráci s USA: Takéto sú podmienky spolupráce najmenej na desať rokov
Pri Dzurindových slovách musel grcať každý, kto si pamätá rok 2003
Slovenská spoločnosť nie je podľa Chmelára rozdelená, ale ona už dnes fakticky neexistuje, stratila spoločné záujmy, rozpadla sa na nezlučiteľné svety. „Verejný diskurz ovládajú tí istí „ctihodní“ luhári, ktorí sa za svoje klamstvá a zločiny nemuseli ani zodpovedať, ani ospravedlniť, a tak dnes smelo vyliezajú zo všetkých dier a naďalej verejnosť zavádzajú, akoby sa medzitým nič nestalo,“ píše ďalej politický analytik a dodáva, že vrcholom nevkusnosti bol rozhovor s expremiérom Mikulášom Dzurindom na TA3. „Ako je možné, že tento usvedčený podvodník dostal taký veľkorysý ničím nerušený priestor? Veď pri jeho slovách „ja som proti agresii, ja som proti porušovaniu práva“ musel grcať každý, kto si pamätá rok 2003! Prečo je pri dnešnom stave poznania možné takto beztrestne klamať? Čo to stváral moderátor, keď dovolil nazývať principiálny odpor proti dokázanému porušeniu medzinárodného práva „vajataním“, keď dovolil Dzurindovi chvastať sa tým, že mal odvahu alebo skôr drzosť ignorovať všetky pravidlá svetového spoločenstva a stať sa spolupáchateľom vojnových zločinov, ktoré si v konečnej bilancii vyžiadali milión mŕtvych?“ pýta sa Chmelár.
https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/5119919641373220
„Ako je toto vôbec možné?! Mikuláš Dzurinda má (povedané jeho slovníkom) krvavé paprče a v spravodlivom svete by už dávno hnil vo väzení. Tu stojí medzinárodné právo a svetový poriadok – a tamto je jasná vojenská agresia podľa všetkých kritérií a definícií. Ľudia, ktorí nás hnali do zničenia Juhoslávie, Afganistanu a Iraku, ľudia, ktorí rozbili Blízky východ a severnú Afriku, morálne zlyhali a spáchali strašné zločiny. A namiesto toho, aby za ne pykali, naďalej ovládajú verejnú mienku a snažia sa umlčať tých, ktorí mali vtedy i dnes pravdu,“ kritizuje tvrdo Chmelár, podľa ktorého Ivan Korčok sa rozhorčuje, že sa zdvihla vlna nevôle proti prítomnosti amerických vojakov na Slovensku a opakuje mantru, že nám z členstva v NATO vyplývajú určité záväzky a kedy ich máme plniť, ak nie dnes. „Nie, pán minister. My Američanom ani Severoatlantickej aliancii nič nedlžíme. Neboli to americkí vojaci, ktorí bojovali za nás, ale boli to naši vojaci, ktorí umierali v nezmyselných amerických imperiálnych vojnách, pomáhali sme nad rámec našich povinností zakotvených v Severoatlantickej zmluve a nikto nám nemá právo nič vyčítať,“ prízvukuje Chmelár.
Ide o skutočnej vôli zastávať štátne záujmy Slovenskej republiky
Dnes, podľa Chmelára, chceme jediné právo – právo suverénneho štátu rozhodnúť sa, že odmietame to, čo chcú oni, ale čo nepotrebujeme my: bez nátlaku, bez vyhrážok, bez strašenia. „A vy, páni poslanci a panie poslankyne, uvedomte si, že to, ako budete hlasovať v prípade tejto zmluvy, sa bude ešte dlho pamätať, bude sa to pamätať tak, ako sa dodnes pamätá na to, kto ako hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky. Nie je to žiadna „technická zmluva“, bude to principiálne a historické rozhodovanie o skutočnom stave našej slobody, o skutočnom stave našej nezávislosti a o skutočnej vôli zastávať štátne záujmy Slovenskej republiky. Pamätajte na to,“ odkazuje na konci statusu Eduard Chmelár naším poslancom v Národnej rade.
Jozef Uhlárik
