Nič nás tak nepribližuje k občianskej vojne ako strata akéhokoľvek rešpektu medzi politickými rivalmi. O súčasnej vládnej koalícii som si síce nikdy nič dobré nemyslel, ale taktika, ktorou napáda opozíciu, už dávno presahuje akékoľvek mysliteľné rámce politickej kultúry demokratickej spoločnosti. Ťažko povedať, či Eduardovi Hegerovi po návrate z Ukrajiny narástlo sebavedomie, ale spôsob, akým sa vyrútil počas tlačovej konferencie na opozičných lídrov, prekročil všetky extrémy, ktoré si pamätáme v novodobej ére slovenskej politiky.
Od päťdesiatych rokov minulého storočia sa nestalo, aby premiér nazval svojich politických oponentov agentmi platenými iným štátom. Vtedy to vykrikoval Viliam Široký, tento víkend Eduard Heger. V tej chvíli som pred sebou nevidel predsedu vlády, ale toho podomového podvodníčka, pôvodne dílera vodky, ktorý sa v Spojených štátoch opíjal so súčasným bratislavským županom Ďurom Drobom, bez akejkoľvek dôstojnosti a zodpovednosti. Samozrejme, ochotne sa k nemu pridal minister obrany Jaro Naď, ktorý nazval expremiéra Pellegriniho „bystrickým kvetinárom“, bývalého veľvyslanca v USA a špičkového diplomata Petra Kmeca spochybnil ako odborníka, lebo vyštudoval za komunizmu v Moskve a na ministerstve zahraničných vecí si vraj o neho už ani bicykel neoprú, ani pes po nich neštekne, sú na smiech, skončili – zakončil svoj výsmech v mafiánskom štýle známy hulvát s funkciou Naď. To, že sa s chuťou pridal aj minister financií Igor Matovič, ktorý nazval oboch expremiérov „skorumpovaný zmrd Fico a jeho pelerína“, vari netreba pripomínať – áno, takto sa správa bývalý predseda vlády…
Nechcem týmto nekultúrnym indivíduám venovať viac času, ako si zaslúžia, ale treba predsa len upozorniť na niekoľko skutočností. Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov je najlepšou diplomatickou školou na svete – za komunizmu, bez komunizmu, to je úplne jedno, jeho globálne uznávanú prestíž ocenil aj Henry Kissinger, a stále si udržiava vynikajúcu úroveň. Eduard Kukan, Maroš Šefčovič, Ján Kubiš, Miroslav Lajčák či Peter Kmec sa naozaj nemusia hanbiť za to, na akej škole študovali. Ale ak sa chce náš Jarko hrdiť s výsledkami z akadémie v Liptovskom Mikuláši, s ktorými by ho nezobrali ani do Bratislavy, prosím, len by verejnosť mala vedieť, s akým polovzdelaným čudom má dočinenia. Netuším, čo má znamenať invektíva voči expremiérovi Pellegrinimu „bystrický kvetinár“ (asi mi chýba orientácia v bulvárnych plátkoch), ale púšťať sa do urážok bývalej garnitúry s bývalým dílerom vodky, kaderníkom, bábkoherečkou, mafiánom a kadečím iným vo vláde, chce naozaj veľkú guráž – alebo nedostatok akejkoľvek sebareflexie.
Samozrejme, že pri takejto suterénnej úrovni komunikácie vládnej junty sa opäť ušlo aj mne. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana mi venoval celý status svojej FB stránky „Dezinformácie Hoaxy Propaganda“, na ktorej zbabelo, podpásovo, a preto anonymne útočí na všetkých, ktorí mu z nejakého nízkeho dôvodu ležia v žalúdku. Ten status je bezvýznamný a hlúpy, plný primitívnych až zúrivých urážok bez akéhokoľvek argumentu, ale dovoľte sa mi pri ňom na chvíľu pristaviť, pointu zhrniem na konci. Smatana ma na pomerne malom priestore nazval chrapúňom, klamárom, demagógom, bezcharakterným cynikom, cynickým úbožiakom bez chrbtovej kosti, zbabelým človekom bez svedomia, bez hrdosti a bez vlasti… a nič viac. Pýtate sa prečo? To tam manipulatívne náročky neuviedol, ale vy, ktorí ma čítate, to viete: preto, lebo som citoval analýzy a zistenia amerického týždenníka Newsweek a denníka Washington Post, ktoré u nás nikto neuvádzal a ktoré nehrajú do karát americkej propagande. Z toho krištáľovo čisto vidíte, kto má aké úmysly a čo ho tak rozzúrilo – obyčajná komplexná pravda. Ako to už pri takýchto darebákoch býva, práve na Smatanu (ktorého – a to nepovažujem za zanedbateľné – nikto nikdy nevidel usmiať sa), do bodky a do písmena sedia všetky tie vulgárne invektívy, ktorými častuje iných. A je ich tým viac, čím menej mi dokáže oponovať. Smatana veľmi dobre vie, že klame, keď tvrdí, že obdivujem Putinov režim a bagatelizujem ruskú agresiu. Osočuje zámerne s cieľom pokúsiť sa zdiskreditovať každú nepohodlnú osobu s vyšším vplyvom bez ohľadu na relevantnosť jej postojov. Vedome vám neponúka fakty, nepolemizuje s uvedenými dôkazmi, lebo žiadne argumenty nemá. On sa len čierno-bielym podsúvaním problému pokúša ako typický demagóg zamedziť akémukoľvek uvažovaniu v súvislostiach, akýmkoľvek nepohodlným skutočnostiam, aj keby prichádzali (alebo práve preto, že prichádzajú) z americkej strany, ako v tomto prípade. Je to číra propagandistická taktika s cieľom umlčať vás – napokon, on sa tým netají, keď hneď v titulku ziape, že takí ako ja nemajú miesto vo verejnom mediálnom priestore. Preto si vybíja zlosť na mne a zneužíva emócie, ako sa silným chlapom tisnú slzy do očí, len takí cynici ako ja vraj nie sú schopní prejaviť elementárnu empatiu s ľudským utrpením…
Vy, ktorí ma poznáte alebo čítate s porozumením, viete veľmi dobre, že toto všetko je zlomyseľne a zákerne vyfabrikovaná lož. Napokon, Smatanu som už dávnejšie nazval slovenským Josephom McCarthym, je to profesionálny luhár, a odkedy som ho odhalil, je až posadnutý pomstou. Keby som ho nepoznal, tak by som si myslel, že ten jeho amok vznikol v dôsledku neschopnosti porozumieť prečítanému textu. Ale keďže viem, že u Smatanu je všetko, čo kedy robil, čistý mocenský kalkul, až toto je definícia chrapúnstva. Vysoký predstaviteľ štátu zámerne hecuje verejnosť k nenávisti, no toto besnenie nás nemôže vyrušiť. Práve naopak. Dnes už môžeme s istotou tvrdiť, že súčasná vládna koalícia sa pokúša cielene zničiť morálny a odborný kredit každého, kto ju ohrozuje. Robí tak spôsobom, ktorý bol v minulosti vyhranený len najväčším hulvátom slovenskej politiky a la Slota. Dnes by už nikto nemal pochybovať o tom, že Matovič, Heger, Naď či Smatana nie sú a nikdy neboli slušní ľudia, že iniciatíva „za slušné Slovensko“ bola od začiatku podvod a účelový trik, ako sa dostať k moci. Možno mi už dnes niektorí lepšie rozumejú, prečo som sa v roku 2018 odmietol pripojiť k tomuto marketingovému ošiaľu a varoval som, že slušnosť je veľmi subjektívny termín a politicky sa dá ľahko zneužiť, že v politike treba staviť na čestnosť a konkrétne hodnoty, nie abstraktné pojmy. A nemôžeme obísť ani Zuzanu Čaputovú, ktorá zlyhala na celej čiare. Zjednocovať spoločnosť je totiž jej úloha. Ona však falošne volala po slušnosti len vtedy, keď ju kritizovali, no keď vládna moc uráža nielen politickú opozíciu, ale aj kriticky mysliacich nezávislých ľudí, nepovie ani slovo a mení sa na nepresvedčivú hovorkyňu vlády, ktorá s malým odstupom zopakuje to, čo hlása Heger a spol.
Takže aby sme si vyjasnili veci: ak nám chce niekto nasadiť psiu hlavu a obviniť nás z toho, že nám nie je ľúto obetí ukrajinskej vojny alebo že ruskú agresiu nebodaj bagatelizujeme – až to je cynická lož. To, čo robia malomeštiacki pokrytci zlomyseľní darebáci typu Heger či Smatana, je to najodpornejšie zneužívanie prirodzených ľudských emócií na politický boj. A hneď vám to vysvetlím na konkrétnom príklade. Znovu sa vás opýtam, či viete, kde je najstrašnejšia vojna súčasnosti. Je to Jemen s takmer 400 000 mŕtvymi. OSN ju označila za najväčšiu humanitárnu krízu súčasnosti. Spýtajte sa Hegera, Korčoka, Naďa a Čaputovej, koľkokrát odsúdili túto špinavú vojnu. Spýtajte sa Smatanu, koľkokrát sa mu „tisli slzy do očí“, keď počul o viac ako stotisíc deťoch, ktoré zomreli od hladu. Odpoveď: ani raz. Nič. Nula! OSN označila situáciu za katastrofu. Počet ľudí, ktorí čelia hladomoru, sa minulý rok zvýšil päťnásobne a ohrozuje 2,2 milióna detí. Kým na darcovskej konferencii pre Ukrajinu vyzbierali vo Varšave nadmieru spokojní 9 miliárd eur, minulý rok získala OSN od členských štátov pre Jemen len 1,7 miliardy dolárov, čo nebola ani polovica z toho, čo nevyhnutne potrebovala. V dôsledku toho sa v októbri minulého roka stiahli z Jemenu monitorovacie skupiny. Jemenčania sa cítia opustení, zradení a odvtedy sa počet civilných obetí vojny zdvojnásobil.
Už chápete? Predstavitelia vládnej koalície sú hysterickí a agresívni, pretože sú usvedčení z neúprimnosti. Im nejde o žiadne mŕtve detičky. Oni milujú vojnu. Tak ako milovali tú v Iraku, Sýrii a Líbyi, tak milujú aj tú na Ukrajine a v Jemene. Jeden z najväčších vojnových zločincov spoluzodpovedných za peklo v Jemene, britský premiér Boris Johnson jednou rukou posiela Ukrajincom obrnené vozidlá a druhou rukou vyzbrojuje Saudov, aby naďalej páchali vojnové zločiny v Jemene. Ale toto svet nechce vidieť a máva premiérovi Jej Veličenstva, ako sa rozžiarene prechádza po Kyjeve s Volodymyrom Zelenským. A všetci títo páni s krvavými paprčami sú nervózni z toho, že tieto ich podvody nezostanú neodhalené a nepotrestané. Preto opozíciu kriminalizujú, lebo sami sú kriminálnymi živlami. Čo si myslia? Že im to len tak prejde? Že netransparentne darujú polmiliardový štátny majetok, ďalších vyše 500 miliónov z nevyčerpaných eurofondov, takže malá krajinka rozdá z peňazí slovenských daňovníkov Ukrajine vyše miliardy eur a ukrajinský veľvyslanec na Slovensku má ešte tú drzosť vyčítať nám, že málo pomáhame? Čo ste všetci rozum potratili? Očakávam ospravedlnenie ukrajinského veľvyslanca slovenskému ľudu.
Čo bude nasledovať? Hegerova junta nás zderie z kože. Niečo už naznačil štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer, ktorý celý problém obrátil na hlavu. Vraj po vzdaní sa S-300 máme byť vďační spojencom za časový komfort dlhodobého zapožičania systému Patriot, ktorý nás však nezbavuje zodpovednosti postarať sa o nákup vlastného systému! Rozumiete? Takže malý štát sa bez náhrady zbaví svojho ťažko nadobudnutého drahého majetku, spojenci nám do posledného centu vyúčtujú svoju „veľkorysú“ pôžičku a ešte nám to v tejto katastrofálnej finančnej situácii zvýši náklady, lebo budú od nás aj tak požadovať nákup nového systému. Kto normálny by toto urobil? Prečo nedarovali Ukrajine takýto systém oveľa bohatšie Spojené štáty, resp. prečo nám to nepreplatili, keď im na tom tak záležalo? A nechcela by Hegerova vláda darovať Ukrajine aj náš podiel v SPP alebo štátne lesy, keď už je také pekné darovať niečo z nášho štátneho majetku?
Priatelia, nedajte sa citovo vydierať. Toto nie je o našej ochote pomáhať. Toto je o ich zlom svedomí z toho, ako nás permanentne okrádajú. Ukončiť utrpenie Ukrajincov znamená urobiť všetko pre zastavenie vojny, nie nekrofilne kvíliť nad hrobmi a predlžovať vojnu ďalšími dodávkami zbraní. Je vari pápež František tiež „ruský agent“, keď žiada okamžité zastavenie vojny? Komu najviac vyhovuje masaker v Buči? Našou nádejou nie je vojna, našou nádejou je mier, a ten sa dosahuje obnovením diplomatických rokovaní, nie hecovaním do ďalších bojov. Preto nikdy nesmieme ochabovať v racionálnej argumentácii, nesmieme rezignovať na trpezlivé vysvetľovanie a všetkým takýmto vojnovým štváčom, ktorí sa nás usilujú vyprovokovať čoraz agresívnejšími urážkami, adresujme len znudené, ľahostajné a hlboké pohŕdanie.
A čo je zo všetkého najdôležitejšie – keď to nerobí hlava štátu, musím vás k tomu vyzvať ja – prosím vás, nedajte sa vyprovokovať a neznižujte sa k takému vulgárnemu správaniu. Ak sa budeme navzájom urážať, vulgárne po sebe pokrikovať a častovať sa nadávkami, svet sa nebude pozerať ani na jedných z nás ako na víťazov, ale na všetkých ako na nezrelých, nekultúrnych a neschopných riadiť svoje osudy. Vláda, ktorej malomeštiacky viac záleží na tom, aby ju zahraničie pochválilo, než na tom, aby jej ľud prosperoval, sa nepodobá na dobrého správcu gazdovstva, ale na psa, ktorý aportuje kostičku. Vláda, ktorá objavila pojmy vlasť a štátne záujmy až vo chvíli, keď ich zrádza a keď sa bojí hnevu národa, neslúži svojmu ľudu. Ale my sme jedna spoločnosť, ktorá sa v čase existenčného ohrozenia nemôže nechať rozdeliť cudzími záujmami.
Poviem to obrazne. Pápež, ktorému sa nosia dary, sídli v Ríme, nie v Kyjeve. Rozmýšľajme triezvo a neprepadajme modloslužobníctvu.
Zdroj: Eduard Chmelár, fb
