Komu ešte slúži mozog, respektíve komu ho ešte súčasná vládna garnitúra celkom nevymyla, tak ten si určite spomína na mohutné protesty pri kauze Gorila, po ktorej padla vláda Mikuláša Dzurindu.
Gorila znamenala síce veľké zemetrasenie na našej politickej scéne, lenže nič sa po nej neudialo, lebo nikto neniesol za nič zodpovednosť, ktorá sa prehadzovala z jednej strany na druhú ako horúci zemiak. A čuduj sa svete, niektoré „gorily“ sa pomaly a potichučky vracajú naspäť. Dokonca dnes rozdávajú okolo seba rozumy čo a ako sa má robiť, spoliehajúc sa na to, že ľudia zabudli. A veruže sa vôbec nemýlia, pretože ľudia naozaj zabudli. Kto však určite nezabudol je historik, politický komentátor a publicista Eduard Chmelár, ktorý to v statuse Slovákom aj poriadne „vysvetlil“. Je mu jasné, že GORILY SA VRACAJÚ.
Cieľom je zavrieť ústa opozícii a nedopustiť jej návrat k moci
Chmelár hneď v úvode priznáva, že ak ho ešte niečo dokáže prekvapiť na našej súčasnej slovenskej politike tak je to fakt, s akým mediálnym pokojom sa na scénu vracajú gorily, ich mláďatá, ale aj ich praktiky.
„Po dvoch rokoch vlády, ktorá vraj mala vykrútiť krk chobotnici, sa oligarchom darí viac ako kedykoľvek predtým,“ konštatuje politický analytik a dodáva, že namiesto zlodejov a korupčníkov štát naháňa svojich oponentov a najviac energie míňa na umlčanie kritikov a kriminalizáciu rôznych foriem slobody prejavu. „A aby to všetko malo nejaký zmysel, ako vzory cnosti sa nám predkladajú darebáci, ktorí už mali dávno sedieť za svoje ekonomické zločiny a trestné činy proti mieru: Ivan Mikloš sa stal poradcom prezidentky Čaputovej, Mikuláš Dzurinda si rozumie s lídrami Progresívneho Slovenska a v médiách nie sú pripomínaní ako zločinci, ale vyzdvihovaní ako štátnici,“ prízvukuje Chmelár.
Chmelár to vidí úplne jasne: Cieľom USA je oslabiť Rusko, nie oslobodiť Ukrajinu!
„Dnes už deklarovaným cieľom nie je zbaviť Slovensko oligarchie prisatej na štát, ale zavrieť ústa opozícii a nedopustiť, aby sa vrátila k moci. Nikdy. Počúvajte dobre tie slová a ak ste demokrati, nemôže vám z nich nebehať mráz po chrbte: urobíme všetko pre to, aby ste sa už nikdy nemohli vrátiť k moci – hovoria spontánne lídri vládnej koalície. Takto nerozprávajú demokratické sily navyknuté na určitú politickú kultúru. Takto rozprával Hitler po získaní kresla kancelára zdôvodňujúc potrebu čistiek v ríši,“ upozorňuje neúspešný kandidát na prezidenta na doslova desivú paralelu, na ktorú poukazujú aj mnohí ďalší analytici, ktorých hlas sa ale súčasná koalícia snaží spochybniť a umlčať. A Matovič? Ten hovorí, že polícia má rozviazané ruky, zamlčiava nám, že má stále zviazané nohy.
Chmelár: Spôsob komunikácie tejto vlády si zaslúži naše hlboké pohŕdanie
Martin Šimečka je podľa Chmelára iba zmätený nedouk
„Na jednej strane ide po krku Ficovým nominantom, na strane druhej nielenže nevyšetruje aféru Gorila, ale jej protagonistov vyzdvihuje späť k moci a vplyvu,“ konštatuje Chmelár, ktorý poukazuje aj na Pentu a na SaS, ktorá dnes bráni jej záujmy. „Dominancia Penty v zdravotníctve je taká obrovská, že to nemá v Európe obdobu. Ale štát radšej odvádza pozornosť tým, že prenasleduje názorových oponentov… Fico je len zámienka a zaklínadlo. Rozhodujúce sú zisky. Nejde o hodnoty. Ide o prachy,“ prízvukuje Chmelár, ktorý si vyprosuje, aby o „morálnom relativizme západnej ľavice“ kázal taký učebnicový pokrytec ako Martin Šimečka, ktorého nazval zmäteným nedoukom, a pre ktorého, a jemu podobným extrémnym centristom, je uvažovanie v kontexte zradou vytýčenej línie. „Ale keď niekto tak ohavne bezškrupulózny ako Martin Šimečka hovorí o morálnom relativizme, povedzme si, čo to ten morálny relativizmus je,“ píše publicista a politický komentátor.
Eduard Chmelár: Súčasná vláda zneužíva vojnu na postupné nastoľovanie autoritatívneho režimu
„Morálny relativizmus nie je keď celý život dôsledne vystupujete proti všetkým vojenským konfliktom a viete si to racionálne odôvodniť mravne, filozoficky i politicky – tomu sa totiž medzi čestnými ľuďmi ešte stále hovorí principiálny postoj. Morálny relativizmus je, keď vášnivo, občas až komicky podporujete všetky americké vojenské agresie a slovo mier ste objavili až 24. februára tohto roka. Morálny relativizmus je, keď zľahčujete alebo dokonca zamlčiavate (Štefan Hríb kritizoval zverejnenie videí, na ktorých americkí vojaci strieľali do neozbrojených civilistov z vrtuľníka, ako niečo, čo vraj nemalo byť nikdy publikované) vojnové zločiny USA, no za každým mŕtvym na Ukrajine vidíte genocídu,“ vysvetľuje Chmelár.
Šimečka a Korčok oživili plané obvinenia z antiamerikanizmu
„Morálny relativizmus je, keď nie ste schopný odsúdiť vojnové zločiny v Srbsku, Afganistane, Iraku či Líbyi a hanebne až zbabelo si ako štít vymyslíte nezmyselné slovo „whataboutizmus“, ktoré nevzniklo v odborných kruhoch, ale v propagandistických tímoch. Morálny relativizmus je, keď odsudzujete porušovanie ľudských práv v Bielorusku, Rusku a na Kube, ale nie v Saudskej Arábii a na Ukrajine, keď vám je ukradnutý osud väzneného Juliana Assangea a o zavraždenej palestínskej novinárke ani nepípnete. Morálny relativizmus je, keď nevidíte rozdiel medzi fašistami a demokratmi a nevnímate argumentáciu, len jej výsledok,“ konštatuje tvrdo Chmelár, podľa ktorého nie je náhoda, že práve Šimečka a Korčok oživili plané obvinenia z antiamerikanizmu, ktoré používali už pred dvadsiatimi rokmi proti odporcom vojny v Iraku.
Eduard Chmelár: Zastavte ten antiruský šovinizmus
„Keď nie ste schopní rozlišovať medzi odmietaním imperiálnej politiky a nenávisťou k národu, je to rovnako falošné, ako keby ste bojovníkov proti nacizmu volali antinemeckými silami. Odpor voči americkému imperializmu a expanzii NATO neznamená „romantickú lásku k Putinovi“, a kto takéto šialené konštrukcie šíri, nemal by byť považovaný za príčetného človeka,“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa. Neúspešný prezidentský kandidát sa ale pustil aj do súčasnej hlavy štátu, s ktorou boj o prezidentský post prehral. A to za to, že pred pár dňami ocenila vysokým štátnym vyznamenaním troch mužov, ktorí počas vojny kolaborovali s fašistickým režimom u nás, no neskôr z nich boli údajní protikomunistickí bojovníci.
Čo je to za bordel keď prezidentka nevie koho vyznamenáva?
„Zuzana Čaputová, aj keď podľa zdrojov z jej kancelárie zúrila, že z nej urobili pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní trom fašistickým kolaborantom hlupaňu, nebola schopná priznať prešľap a vydala oficiálne stanovisko, z ktorého vyplýva, že si „stojí za ocenením troch členov Bielej légie, no vníma aj polemiku spojenú s ich bojom proti SNP“… Toto úplne vážne?? Takýto postoj považujem za nesmierne zbabelý. Prezidentka sa vyhovára, že tento škandál spôsobil niekto z jej kancelárie, no faktom je, že podľa vydania denníka Pravda mala k dispozícii odborný historický posudok, ktorý sa vyjadroval k trom exponentom ľudáckeho režimu veľmi kriticky až odmietavo, no Zuzana Čaputová si ho neprečítala!!“ konštatuje pohoršene politický analytik.
„Dá sa takáto zodpovednosť zvaliť na úradníkov, keď hlava štátu ani nevie, koho vyznamenáva? Preboha, čo je to za bordel?“ krúti hlavou Eduard Chmelár, podľa ktorého táto vláda už dávno stratila morálnu prevahu nad tou predošlou. „Opája sa priazňou svetových mocenských centier, ktoré im raz hodia cukríček, inokedy aportujú kostičku. Ale pre svoj ľud neurobila nič. No keď na dôvažok vracia do hry gorily a zasieva v spoločnosti atmosféru strachu, prenasledovania a udávania, myslím si, že pohár trpezlivosti v priebehu nasledujúceho roka pretečie a ľud povstane. Ten čas sa blíži,“ konštatuje a varuje zároveň v samom závere svojho rozhodne zaujímavého statusu Eduard Chmelár.
Jozef Uhlárik
