Situácia na Slovensku v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa vyhrotila najmä pri oslavách Dňa oslobodenia. To, čo sa dialo na našom ikonickom cintoríne padlých v II. svetovej vojne na Slavíne, to ozaj hraničí so zdravým rozumom.
Slováci si každoročne uctievajú Deň oslobodenia v II. svetovej vojne kladením vencov padlým vojakov na bratislavskom Slavíne. V tomto roku sa, aj zásluhou vojny na Ukrajine, táto slávnosť zmenila doslova na frašku. Zásluhu na tom majú najmä tí, čo išli „brániť“ Ukrajinu a nedovoľovali tým, ktorí išli iba položiť vence hrdinom padlým pri oslobodzovaní našej vlasti. Nad tým, čo sa tam dialo krútil v statuse neveriacky hlavou i politický analytik a historik Eduard Chmelár.
Slavín nie je žiadne „verejné priestranstvo“!
Podľa Chmelára Západ zvyšuje stávku a v hre je doslova osud celej našej planéty! „Ešte nikdy som nezažil smutnejšie, nedôstojnejšie a trápnejšie oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom. To, na čo sa zvrhli tohtoročné spomienkové slávnosti, je zneuctením pamiatky tých, ktorí položili svoje životy za našu slobodu,“ smutne skonštatoval hneď v úvode a zároveň sa pýta, ako je vôbec možné, že bratislavské Staré mesto povolilo na Slavíne protiruskú demonštráciu s tým, že vraj ide o „verejné priestranstvo“. „Hlupáci! To kde ste videli? Viete si predstaviť, že by na cintoríne amerických vojakov z druhej svetovej vojny demonštrovali proti americkej vojne v Iraku?? Že by celé pietne miesto okupovali demonštranti a nedovolili tam prejsť veteránom?,“ píše ďalej Chmelár.
„Takmer som sa od hanby prepadol, keď polícia musela raziť cestu aspoň posledným žijúcim hrdinom druhej svetovej vojny, ktorí sa prišli pokloniť pamiatke svojich bojových druhov – a ostatných tam nepustili, lebo dnes to vraj má vyhradené iniciatíva Mier proti Ukrajine!“ krúti hlavou nad absurdnosťou situácie uznávaný historik a politický komentátor a publicista, podľa ktorého okupovať Slavín a klásť prekážky na schody, aby starčekovia nemohli prejsť, je barbarstvo. „Slavín nie je žiadne „verejné priestranstvo“, je to cintorín, je to pietne miesto, najposvätnejšia nekropola na Slovensku, nie Hyde Park pre protiruské šovinistické reči Mesežnikova a spol.,“ čertí sa Chmelár, ktorý poukázal aj na ďalšiu absurdnosť a nechutnosť zároveň.
Chmelár: Spôsob komunikácie tejto vlády si zaslúži naše hlboké pohŕdanie
Čo ste to vy za tupí nevzdelaní ignoranti?
No absolútny vrchol podľa Chmelára predviedla TA3, keď vo svojom hlavnom spravodajstve uviedla, že zhromaždenie na podporu Ukrajiny vraj narušili proruské skupinky, pričom toto sprievodné slovo sprevádzal záber na pani Annu Bergerovú a pána Karola Kunu, jedných z najstarších žijúcich hrdinov SNP, ktorí stále neúnavne chodia na oslavy, ale aj do škôl svedčiť o hrôzach druhej svetovej vojny… „Môjtybože, čo ste sa zbláznili?! Ako môže niečo takéto vyjsť niekomu z úst? Akým právom sa opovažujete takto osočovať ľudí, ktorým v odvahe nesiahate ani po päty?“ konštatuje pobúrený neúspešný kandidát na prezidenta a dodáva, že oni vždy boli v takéto dni tí prví a najdôležitejší, s ktorými sa Čaputová alebo pred ňou Kiska usilovali objať alebo aspoň odfotiť pre imidž.
„Lenže tento rok sa rozhodli, že nebudú robiť politikom krovie a boli klásť vence dnes, tradične, s členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. A vy im pľujete do tváre, lebo neviete o tom období nič, nie ste schopní rozoznať bojovú vlajku Červenej armády od komunistickej a hnusí sa vám sovietska zástava, symbol víťazstva, ktorý po neopísateľných útrapách vyvesili na sídlo Reichstagu po dobytí Berlína. Toto je mládež, naša budúcnosť? Čo ste to vy za tupí nevzdelaní ignoranti?“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa. „Svet dnes potrebuje mier. A som zúfalý z toho, ako málo ľudí ho v skutočnosti chce, hoci ho majú plné ústa. Modrožltí vlajočkári na Slavíne nechcú „mier na Ukrajine“, ale vojnu proti Rusku,“ pridáva historik a politický komentátor.
Eduard Chmelár: Súčasná vláda zneužíva vojnu na postupné nastoľovanie autoritatívneho režimu
Prepadnutie Ukrajiny je čistá pohroma
„Vladimír Putin je zločinec. Jeho dnešný prejav pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom mohol presvedčiť len totálnych fanatikov. Ruské vojská v Donbase nebojujú za svoju vlasť, tak ako za ňu nebojovali ani nacistické vojská na Horehroní, turecké vojská pod Viedňou alebo maďarské vojská pri Lučenci. To nie je ich vlasť a oni tam nemajú čo robiť, rovnako ako váš sused, ktorého nachytáte prášiť vašu manželku, nesúloží za vašu rodinu. Tieto elementárne veci predsa príčetným ľuďom nemusím a nebudem vysvetľovať,“ píše Chmelár a dodáva, že mierumilovní ľudia by ruskému prezidentovi nemali odpustiť, že urobil Severoatlantickú alianciu nachádzajúcu sa v stave politickej kómy opäť relevantnou, a že vyryl brázdu nenávisti medzi dvoma najväčšími slovanskými národmi, ktorú len tak ľahko niekto nezasype.
„Ak niekto nechápe, že prepadnutie Ukrajiny je čistá pohroma, potom sa hodnotovo pohybuje v svete, s ktorým nechcem mať nič spoločné. Ale nenahovárajme si, že druhej strane ide o blaho Ukrajincov. Nevidím rozdiel medzi generálnym tajomníkom NATO Stoltenbergom a nejakým nacistickým pohlavárom, ak sa najvyšší predstaviteľ Severoatlantickej aliancie vyhráža, že keď chceli mať Rusi na hraniciach menej západných vojakov, budú ich mať viac, že Ukrajinci budú dostávať zbrane dovtedy, kým nevyhrajú. To znamená, že tomu človeku absolútne nezáleží na ľudských životoch,“ prízvukuje náš politický komentátor, podľa ktorého kto ešte stále nechápe i po tom, čo aj americký minister obrany otvorene povedal, že cieľom USA je oslabiť Rusko (nie oslobodiť Ukrajinu!), ten by sa už k medzinárodnej politike radšej nemal vyjadrovať.
Washington zvýšil stávku a hrá sa o všetko
„Prečo však slovenskí katolíci nepočúvajú svojho pápeža, ktorý odmieta vojnu, rozširovanie NATO, zbrojenie a volá po mierových rokovaniach? Prečo mlčia slovenskí biskupi a nechávajú Františka v jeho mierových posolstvách osamoteného? Prečo sa Heger a Čaputová teraz nechvastajú „duchovným osviežením a povzbudením od Svätého otca“?“ pýta sa Chmelár, podľa ktorého pre tých, ktorí si vedia spočítať dva a dva, je to od začiatku jasné. Ešte zrozumiteľnejšie to, podľa neho, povedal iránsky minister zahraničných vecí Hossein Amir Abdollahian na spoločnej tlačovej konferencii so svojím poľským kolegom Zbigniewom Rauom v Teheráne: „Sme proti vojne na Ukrajine, rovnako ako sme proti vojne v Jemene, v Afganistane, v Sýrii, v Iraku alebo v akejkoľvek inej časti sveta. Veríme, že riešenie na Ukrajine je politické a politické rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou musia viesť k ukončeniu vojny.“
„Jasnejšie sa to povedať nedalo. Ale toto ste v našich médiách nenašli. Je morálne nesprávne povzbudzovať Ukrajincov, aby bojovali vo vojne, ktorú nemôžu vyhrať, resp. nevyhrajú ju bez toho, aby úplne nezničili svoju krajinu a celý región. Vojna je čoraz agresívnejšia a správanie oboch hlavných veľmocenských aktérov naznačuje, že sú odhodlaní ísť až do konca – pričom koniec v tomto prípade znamená už zničenie planéty,“ konštatuje náš historik, ktorý vraj nevie, či si v Kremli naozaj naivne myslia, že Rusko dnes bojuje o svoju bezpečnosť, ale Washington zvýšil stávku. „Hrá sa o všetko. Prvá si to uvedomila Čína, ktorá začína byť z vývoja nervózna. Nebudem prekvapený, keď Európania budú poslední, ktorí pochopia, že nehrajú vlastnú hru. Ak je Európa mierový projekt (ako znie milosrdná lož opakovaná pravidelne pri dnešnom Dni Európy), potom by nemala rozkrúcať kolotoč vojen a zbrojenia, ale mieru a uvoľňovania napätia. Pretože za mier sa nebojuje. Mier sa vytvára,“ píše na samý záver statusu Eduard Chmelár.
Jozef Uhlárik
