Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) chce v krátkom čase pripraviť návrh na adresnú pomoc pre približne 50.000 ľudí ohrozených chudobou, ku ktorým sa zatiaľ štátna pomoc nedostala. Celkovo je ohrozených chudobou 662.000 Slovákov. Informoval o tom po okrúhlom stole s expertmi z rôznych oblastí, ktorý vo štvrtok zorganizovala prezidentka Zuzana Čaputová.
„To, na čom sa experti vrátane ministra zhodli je, že nám chýba konkrétna a jasná špecifikácia osôb, prípadne domácností, ktorí pomoc najviac potrebujú,“ uviedla Čaputová s tým, že potrebná je adresná dávka. Ocenila, že minister plánuje o jej príprave ďalej rokovať s expertmi. Existuje podľa nej viacero možností – prijať ju v krátkom čase pre nižší počet osôb, aby bola poskytnutá čo najskôr, a zároveň pripravovať širšie systémovejšie opatrenia.
Demokratická platforma: zákaz nedeľného predaja zoberie ľuďom prácu a zárobok
„Snažili sme sa presne prepočítať z analytických dát, koľko z tých 662.000 ľudí na Slovensku ohrozených chudobou dosiahlo na akú pomoc, doteraz už doručenú alebo doručovanú v tomto roku,“ vysvetlil Krajniak s tým, že podľa odhadov je 50.000 ľudí, ktorým sa okrem energetickej pomoci iná nedostala. Ide podľa neho najmä o ľudí tesne nad hmotnou núdzou s veľmi nízkym príjmom, ktorý v aktuálnej rýchlo rastúcej inflácii nestíha pokrývať všetky životné náklady. Do 10. marca plánuje zvolať ďalšie stretnutie s expertmi na výmenu dát a pripraviť návrh.
Prezidentka upozornila tiež na plánované rozmrazenie minimálnych dôchodkov. Kým sa zavedie do praxe, dôchodcom by mala byť poskytnutá jednorazová pomoc, ktorá by vykompenzovala rozdiel. Považuje to za veľmi dôležitý prísľub a krok. Témou stretnutia bola aj udržateľnosť verejných financií. Prítomní sa podľa Čaputovej zhodli, že náklady spojené s odstraňovaním následkov chudoby sú ďaleko väčšie ako preventívne opatrenia.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová upozornila, že práve riešenie životného minima by mohlo byť nástrojom, ako v čase kríz pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Považuje za dôležité úplne prekopať filozofiu životného minima. „Ako ho zadefinovať, zarámcovať,“ načrtla. Druhým krokom má byť podľa nej nastavenie valorizačného mechanizmu. Ďalším problémom sú podľa Uhlerovej nízke mzdy na Slovensku. Príčiny vidí v ekonomickom modeli, v ktorom chýba kvalitný systém vzdelávania, nízkych investíciách do vedy, výskumu a investícií či malej diverzifikácii hospodárstva. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster tvrdí, že systematické riešenie životného minima by sa mohlo nastaviť tak, aby zahrnulo väčšiu skupinu osôb a lepšie sa nastavila valorizácia. Zároveň upozornil na potrebu konsolidovať verejné financie, keďže prípadné problémy s financovaním štátu a škrtanie dávok by najviac zasiahli ľudí v sociálnej sieti. „Snaha udržať stabilné verejné financie je v skutočnosti aj sociálnym opatrením,“ podotkol. Za ideálne by považoval odpojiť všetky daňové zákony od životného minima.
Ľudmila Ivančíková zo Štatistického úradu SR priblížila, že najohrozenejšie chudobou na Slovensku sú domácnosti jedného rodiča s dieťaťom, domácnosti s väčším počtom závislých detí, riziko chudoby sa zvyšuje aj u dôchodcov. Ako však upozornila, seniori nie sú jednoliata skupina. Chudobou sú napríklad ohrozenejšie ženy nad 75 rokov, ktoré žijú samy.
(tasr)
