Tak sa nám už asi zvolebnieva.
Neviem, ako vy, ale ja si chcem ešte vychutnať pokojné a horúce leto. Bez politiky.
A tak sa teším na konečne otvorené výstavy, malé koncerty, večerné bicyklovanie a stretnutia s priateľmi. Denne chodím okolo kina Lipa a spomínam na to, ako som ako malá prváčka chodila okolo cez cestu do školy na vtedajšiu Poľnú a pozerala sa na obrovskú skládku betónov, z ktorých sa napokon celý komplex Lipy postavil. Vyrástol tam obchod, v ďalšej budove na poschodí bola kedysi reštaurácia (neskôr kasíno), pod ňou je dnes zmrzlina, no a napokon samostatne stálo kino, ktoré vlastne nikdy poriadnym kinom nebolo. Budovu stavali ešte za socializmu, otvorili ju až po revolúcii. Nedávno sme sa bavili s priateľmi o tom, čo sa vlastne v tom kine, okrem kina, vlastne odohrávalo. Boli sme len chvíľku dospelí a pamätáme si len to, že v tom kine premietali film len vtedy, keď sa nazbieral tuším nejaký počet ľudí. A tak, keď sme si chceli na Chrenovej pozrieť nejaký film, museli sme sa vonku postretávať a presvedčiť jeden druhého, aby sme do kina išli spolu. Lebo inak sa kino nekonalo.
Čo bolo hore na poschodí, to si veru nepamätám. Neskôr tam bolo čistenie šperkov a tuším nejaké krajčírstvo, nie som si istá. No a potom sme si ani nevšimli, že tam začali pribúdať drobné prevádzky, obchodíky, krčma, drogéria a z kina sa stal starý exekučný sklad. Čo je na poschodí, netuším stále, pred časom sme tam chceli získať priestor pre občianske združenie a spustiť tam otvorený ateliér, ale nemali sme, a teraz poviem sama za seba, ani ja, také kamarátske vzťahy na mestskom úrade, aby nám niekto vyhovel. A prosíkať sme sa nechceli. Pretože ako novinárke mi bolo jasné, že to takto – požiadaš a vyhovejú ti, v mojom prípade nikdy nefungovalo a zrejme ani fungovať nebude 😊
Nápad využiť kino Lipa ako priestor na kultúrne vyžitie, hovorím konkrétne o Nájomnej jednotke 210, sa mi páči. Na sídlisku totiž veľa možností, kam večer ísť, nemáme. Teda, ak nechceme chodiť len do krčiem.
Nepáči sa mi však to, čo sa začalo diať, keď sa o tomto dobrom nápade začalo hovoriť a najmä, keď s ním začali koketovať komunálni politici. Pretože kultúra a politika – to je problém vždy. Stačí si spomenúť na skutočný dom kultúry Orbis v centre mesta, ktorý nechala Nitra spráchnivieť a vybrakovať. A nebolo ani aktivistov, ktorí by sa za jeho záchranu postavili.
A tak namiesto toho, aby sa dobré spojilo a vytvorilo niečo nové a užitočné, ešte stále nezrealizovaný zámer rozložil obyvateľov sídliska na tých, ktorí sa nevedia zmieriť odchodom dlhoročných prevádzok a tých, ktorí sa už tešia, že sa z kina stane supermoderný stánok kultúry, aktuálne už prebieha príprava projektovej dokumentácie a v najbližších týždňoch bude vyhlásená súťaž na dodávateľa. Neskôr prejdú rekonštrukciou priestory na prízemí, potom aj vonkajšia časť budovy. V poslednej štvrtej etape pôjde o rekonštrukciu poschodia. Ako dlho sa táto prestavba pripravovala? Z čoho ju mesto zaplatí? A kedy bude hotová?
Ako som na úvod poznamenala, asi sa nám začína zvolebnievať. To je presne to obdobie, keď všetci politici, aj tí komunálni (teda mestskí, aj vuckárski), začnú radi vyťahovať projekty a peniaze na to, aby ulahodili. Možno sebe, možno voličom a možno aj svojim kritikom. Je pekné hovoriť o kultúre a súkať nápady, čo všetko by sa dalo a má urobiť. Ešte stále však neviem, čo vlastne bude s kinom Palace, prečo bábkové divadlo nie je stále vo svojich priestoroch a podobne. A vždy, keď si sadnem na bicykel, zostávam len v nemom úžase, v akom stave sú sídliskové chodníky, po ktorých chodia ešte stále žijúci seniori, mamičky s kočíkmi, či vozíčkari. Pretože nie všetci majú tridsať a za kultúru zvyčajne treba považovať aj prostredie, v ktorom sa dennodenne pohybujeme.
Teším sa teda na horúce leto, no bez politiky si ho zrejme neužijem.
PS: K tejto téme písal dnes kolega Jožko Uhlárik, o vyjadrenie k téme som požiadala aj majiteľa Nájomnej jednotky 210 pána Jacka, a rovnako aj poslanca mesta Nitra Petra Košťála. Ich názory budeme publikovať v plnom znení.
Reagovať na komentár môžete na redakcia@nitranoviny.sk
Henrieta Ďurovová
foto: arch, aut, NN
