Ešte tu nemáme ani leto a covidoví „experti“ už strašia touto pandémiou opäť. Prirodzene, príde jeseň a s ňou sychravé počasie, ktoré sa určite podpíše aj pod nárast chorých na COVID-19. Máme sa ho však obávať? Nemal by sa najmä účinne liečiť? Alebo sa opäť spustí očkovacie šialenstvo?
Experimentálne vakcíny proti koronavírusu sa síce pomaly zlepšujú, no ešte stále je málo času od toho ako pliaga menom COVID-19 napadla celý svet, a tak nemožno povedať, že máme vyhrané a po vakcínach už nehrozia vážne vedľajšie účinky. A že ich je habadej vám potvrdí každý lekár, ktorý je aspoň trochu pri zmysloch.
Žiaľ, len medzi štyrmi očami, lebo nahlas sa to hovoriť nesmie. Kto ale o „skvelých“ vakcínach a boju s koronavírusom hovorí nahlas je Michal Klíma, politológ a rektor Metropolitnej univerzity Praha.
O čom všetkom sa nesmelo hovoriť
Klíma sa k problematike vyjadril v blogu na portáli echo24.cz. „V dobe covidovej, v rokoch 2020-22, existovali mnohé tabu,“ začína politológ a vzápätí vymenúva o čom všetkom sa nesmelo hovoriť.
A) Nesmelo sa hovoriť o šetrnom prístupe vo Švédsku. Ak áno, potom iba negatívne.
B) Nesmelo sa hovoriť o protilátkach po prekonaní Covidu ako o alternatíve k očkovaniu.
C) Nesmelo sa hovoriť o následkoch po očkovaní, hoci každý vo svojom okolí pozná niekoho, kto sa stretával s negatívnymi účinkami.
D) Nesmelo sa hovoriť o očkovaní proti Covidu ako podmienečne schválenej vakcíne, ktorej dlhodobé dopady sú neznáme.
E) Kto sa odvážil povedať, že čínska stratégia nulovej tolerancie ku Covidu s plošnými uzáverami je chybná, so zlou sa pýtal.
F) Kto sa odvážil povedať, že očkovanie nezaisťuje bezinfekčnosť, bol podozrivý. Kto si trúfol povedať, že „kráľ je nahý“, bol označený za nepriateľa číslo 1 – za dezinformátora. Mnohí by mohli rozprávať, napríklad epidemiológ prof. Baran, imunológovia prof. Thon a prof. Turánek.
Je toho málo? Rozhodne nie, no toto všetko sme mali zakázané, respektíve o tomto všetko sa radšej malo mlčať.
Igor Bukovský: Pravidlá, ako máme žiť, nám NEDIKTOVAL žiadny COVID-19, ale psychopati a sociopati vo verejných funkciách
Vraj žiadne cenzúra nebola? To naozaj?
„Vraj žiadna cenzúra nebola, pretože ju oficiálne nevyhlásil štát. To ale nie je nutnou podmienkou. Úplne stačilo, keď väčšinové médiá získali dominantné postavenie vo verejnom priestore a systematicky ukrajovali slobodu slova a potláčali dialóg. Stala sa tak šíriteľom jednej covidovej ideológie, jedného náboženstva dobra, jednej vedeckej pravdy,“ vysvetľuje ďalej Klíma, podľa ktorého sa, paradoxne, covidová cenzúra šírila v dobrej viere, v akože verejnom záujme. „Zaujímavé je, že cenzúra bola vedená v mnohých podobách – ako sú a) zamlčovanie, b) prekrúcanie, c) zastrašovanie, d) konfrontácia, e) početná prevaha. Ide o manipulatívne metódy, ktoré často pôsobili súbežne,“ pridáva rektor Metropolitnej univerzity v Prahe.
1/ Cenzúra – v dobrej viere
Kým pôjdeme po stopách jednotlivých spôsobov cenzúry, odpovedzme si na jednu otázku. Ako sa mohlo stať, že cenzúra v dobe covidovej bola vedená v dobrej viere? Vysvetlenie podáva biológ a filozof Stanislav Komárek: „Pripomínalo to archetypálne, v zásade náboženské myslenie, na ktoré sme podvedome adaptovaní. Napríklad také očkovanie. To vlastne nesie rysy udeľovania cirkevných sviatostí, napríklad krstu. Z hľadiska cirkvi sa delia ľudia na pokrstených a nepokrstených, tu na očkovaných a neočkovaných. Ak má človek nejaké protilátky, bolo úplne jedno. Podobne ako kňaz nemôže lakmusovým papierikom zistiť, či je dotyčný v stave Božej milosti alebo nie je. Keď je ale pokrstený, sú hriechy zmazané, aspoň na čas. Podobne, keď je očkovaný.“
Áno, atmosféra boja proti Covidu pripomínala náboženský zápal križiackych vojen. Boj proti nepriateľským silám prírody sa zvrhol v boj proti nepriateľským silám spoločnosti. Vznikali dokonca celé teórie o novodobých škodcoch medzi nami. A tak médiá rituálne šírili strach, nenávisť, rozkol, očierňovanie kritikov a vytláčanie neposlušných na okraj spoločnosti. Bola pritom odmietnutá stratégia „naučiť sa s covidom žiť“, spätá s primeraným prístupom a cielenými opatreniami na ochranu zdravia a životov najohrozenejších skupín obyvateľstva.
Desivé rozprávania lekárov. Toto nám o vakcínach na Covid-19 radšej nikto nepovie (ŠOKUJÚCE VIDEO)
Opäť sa nenaplnili čierne scenáre „odborníkov“
2/ Švédsko – cenzúra úspešného modelu
Typickým terčom cenzúry sa stalo Švédsko za to, že prijalo umiernený model proticovidových opatrení. Vďaka hlavnému epidemiológovi Andersovi Tegnellovi sa Švédsko – na rozdiel od väčšiny európskych krajín – vyhlo zatváraniu základných škôl, priemyslu, služieb, obchodov, reštaurácií… Hotely a lyžiarske vleky zostali otvorené, iba rozostupy boli odporúčané. Vo verejnej doprave neboli povinné rúšky, len ich odporúčali v dopravnej špičke. Až tento rok v máji Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila pre mnohých prekvapivú tabuľku nadúmrtia. Ide o počet obyvateľov, ktorí zomreli navyše oproti dlhodobému priemeru, a to v dvoch covidových rokoch 2020-2021. Švédsko vykázalo dvakrát menej nadúmrtia ako Nemecko a trikrát menej ako Česko. Opäť sa tak nenaplnili čierne scenáre predstaviteľov akože „vedeckého konsenzu“ o státisícoch mŕtvych vo Švédsku v prípade nezavedenia lockdownov. Opäť skolabovali akože presné matematické výpočty uctievaných tuzemských a zahraničných odborníkov-alarmistov s aureolou Oxfordu… Myslíte si, že sa niekto dodatočne ospravedlnil?
3/ Cenzúra – mlčanie a prekrúcanie
Síce hlavné médiá sem tam spomenuli prvotnú správu o úspechu švédskeho modelu, ale žiadnu debatu k tomu neviedli. Bohužiaľ, aj dnes sa o „covidovom Švédsku“ mlčí a zahmlieva. Ostatne taktiku mlčania a prekrúcania informácií zastávali väčšinové médiá aj vo vzťahu k Anglicku, Floride a Singapuru. A nebolo divu. Aj tu sa v mnohých ohľadoch uplatňovali menej radikálne opatrenia ako v Česku, prípadne sa predtým rušili.
Doktor Andreas Noack bol označený za konšpiračného teoretika, čo však zistil o vakcínach? (video)
Žiadny „vedecký konsenzus“ neexistoval. Bola to ilúzia!
4/ Cenzúra – konfrontácia a prevaha
Až doteraz bola zmienka o 3 formách cenzúry: o zamlčovaní a prekrúcaní informácií, o zastrašovaní oponentov. Teraz uveďme ďalšie dva spôsoby. Najskôr metódu konfrontácie. V tomto prípade je síce názorový oponent pozvaný na rozhovor do médií, ale pristupuje sa k nemu ako k protivníkovi, a nie ako k hosťovi, od ktorého sa očakáva prezentácia názorov. Moderátor vedie rozhovor ako stálu konfrontáciu. Zneužíva svoju profesionálnu rolu, svojmu hosťovi skáče do reči a nedovolí mu rozvinúť myšlienku vo viac ako dvoch vetách. Nekoná sa vecná debata ad rem, ale osobné útoky ad hominom. Moderátor na prvý pohľad triumfuje, darí sa mu deštruovať myšlienkové pochody hosťa. V realite ale zlyháva v úlohe objektívneho sprostredkovateľa názorov. Demokratická kultúra plače. Dôvera v médiá klesá. V neposlednom rade veľké médiá používajú voči kritikom metódu početnej prevahy. Do debaty pozvú jedného názorového oponenta a proti nemu dvoch, troch i štyroch zástancov tvrdých lockdownov. Logicky to navodzuje dojem, že väčšina má pravdu a šíri „vedecký konsenzus“, zatiaľ čo menšina zastáva pochybné názory.
MUDr. Monika WAKSMUNDSKÁ: Prečo sa za každú cenu musí tá vakcína dostať do tela každého človeka?
Nie sú dôkazy, že lockdowny plošného typu fungujú
5/ Ilúzia „vedeckého konsenzu“
Pritom žiadny „vedecký konsenzus“ neexistoval. To bola obyčajná ilúzia! Zúfalé prianie, aby veda poznala riešenie! Zúfalé prianie vidieť svetlo, teda bodku, na konci tunela. V skutočnosti, koľko je štátov sveta, toľko bolo riešení. Optimálne opatrenia totiž nepadajú zhora, ale sú výsledkom slobodného dialógu expertov, sú výsledkom hľadania. Tomu všetkému bránila cenzúra! Je smutné, že hlavné médiá v Česku, ale aj na Slovensku, doteraz nenašli odvahu k sebareflexii a ospravedlneniu za prevádzkovanie cenzúry, za očierňovanie kritikov, za výzvy na vylúčenie miliónov ľudí zo spoločenského života, za prispenie k najdlhšej uzávere škôl v Európe… Na druhej strane je smutné aj to, že nové dáta o úspechu švédskeho modelu vlastne vôbec neprekvapili kritickú časť expertov. Napríklad biochemik Zdeněk Hostomský už v marci 2021 povedal: „Epidémia má vlastnú dynamiku. Nie sú dôkazy, že lockdowny fungujú, najmä plošného typu. Neexistuje príčinná súvislosť, čím väčšia lockdown, tým viac ľudí ochránime. Kreatívnych riešení je oveľa viac… Akýkoľvek lockdown je nedostatok imaginácie, je to prehra. Ide skôr o politické rozhodnutia než vedecké.“
6/ Sloboda – nie je čerešnička na torte…
A nakoniec ešte jeden výrečný citát. Liberálny ekonóm Josef Šíma pri príležitosti 32. výročia 17. novembra napísal, že slobodná spoločnosť: „…nie je čerešnička na torte použiteľná len v dobách dobrých, ale sloboda a súkromné vlastníctvo má kľúčový význam aj v dobách kríz, teda aj v dobe pandemickej… Je treba hľadať, poznávať, objavovať.“
Jozef Uhlárik
