Niekedy nastane čas, kedy treba pripustiť, že niektoré veci končia. Napríklad, niekedy končí naša kariéra a treba sa pohnúť. Dôvody môžu byť rôzne. Niekedy končí náš študijný život a my sa musíme postaviť na vlastné nohy. Vždy je to však kapitola o životných zmenách, o nových príležitostiach. Niekedy pritom potrebujeme maják, ktorý by nám svietil na cestu, aby sme sa azda pustili i do zatiaľ skrytých miest našej budúcej profesijnej dráhy. Ako svoju kariéru smerovať? Ako ju rozvíjať? A ako zaistiť, aby prakticky nikdy neskončila? Ako mať pocit, že práca je skvelá? Na moje otázky mi odpovedala certifikovaná koučka, kariéra mentorka 40+ a sebarozvojová arteterapeutka v jednej osobe, Dáša POLIEVKOVÁ.
Dáška, venuješ sa kariérnemu poradenstvu. Čo to vlastne znamená?
Kariérne poradenstvo je poradenská služba pre každého, kto potrebuje poradiť, usmerniť, pomôcť, nájsť vo svojej kariére smer, cieľ, zdroje. V praxi to znamená podporu kariérneho experta, keď meníte zamestnanie, hľadáte nový zmysel svojej kariéry, alebo ste sa ocitli bez zamestnania. S poradcom si spoločne prechádzate vašu situáciu, zameranie, potreby, skúsenosti a zručnosti. Prostredníctvom poradenského rozhovoru, mentoringu, vzdelávania, psychometriky a ďalších techník vám pomáha poznať svoje ciele, schopnosti, manažovať očakávania, vyznať sa v kariérnej zmene, byť v nej aktívny a úspešný. Pre mňa je kariérne poradenstvo prirodzeným pokračovaním mojej dlhoročnej praxe v personalistike, v ktorej som pracovala skoro 25 rokov na rôznych pozíciách, od asistentky vedúceho katedry až po personálnu riaditeľku. V oblasti budovania kariéry som talenty hľadala, prijímala, starala sa o ich ďalšie vzdelávanie a kariérny rast, spoluvytvárala talent manažment atď. Dnes sa mu venujem od roku 2018 ako podnikateľka. Mojou cieľovou skupinou sú klienti 40+, špecializujem sa na manažérky a podnikateľky hľadajúce vo svojej práci, svojom poslaní, naplnenie a zmysel a byť úspešné.
Nedávno si sa v Nitre na Agrokomplexe zúčastnila podujatia pod názvom Kariéra EXPO. Čo ti toto podujatie dalo?
Vždy mám radosť, keď môžem zdieľať svoje skúsenosti a znalosti s publikom, ktoré má živý záujem o témach, o ktorých hovorím. Tentoraz som hovorila o tom, aké dôležité je na začiatku všetkého vedieť kto ste a čo od života naozaj chcete. Až na týchto základoch potom môžete začať stavať svoju kariéru bez obáv, že sa zrúti pri prvých problémoch a vypýtať si toľko peňazí, koľko „ste hodní“.
Zvlášť na takýchto podujatiach, akým bola aj Kariéra Expo v Nitre, sa rada stretávam so zamestnávateľmi a získavam informácie z prvej ruky o tom, čím žije región, ako tu „dýcha“ trh práce a s akými starosťami sa potýkajú. Pre mňa ako pre kariérneho poradcu a kouča sú to drahocenné informácie, pretože mi pomáhajú lepšie pracovať s mojimi klientami. V našom stánku Slovenskej asociácie koučov som mala spolu s mojimi kolegyňami koučkami možnosť koučovať a mentorovať veľmi dobrých a sľubných zamestnancov a podnikateľov vo veku 39-52 rokov, ktorí jednoznačne majú čo ponúknuť. Keďže sa špecializujem na 40+, zaujímali ma hlavne títo ľudia.
A čo si odnášam? Potvrdenie, že kariérni poradcovia a kouči sú v procese budovania kariéry nesmierne užitoční, a že by sa takéto podujatia mali (aj v Nitre) konať viackrát do roka. Verím, že podobných akcií bude viac a viac. Bude to užitočné pre obe strany trhu práce – zamestnancov aj zamestnávateľov.
Ako vnímaš aktuálne trendy na trhu práce? Čo všetko sa mení?
Mení sa toho dosť. Zamestnanosť sa odvíja od vývoja v ekonomike a aj keď sa momentálne zdá, že nezamestnanosť opäť klesá, nebude to trvať dlho a môže opäť narásť. Už teraz badať zmeny v regiónoch, kde začína klesať dopyt po nových zamestnancoch. Tam, kde je nedostatok menej kvalifikovaných síl, nám síce pomáhajú pracovníci zo zahraničia, naďalej nám však chýbajú kvalifikovaní zamestnanci v IT sektore, zdravotníctve, školstve, energetike, technike, gastre, atd. Je avizované, že inflácia naďalej porastie a dopady krízy, ktorú prežívame, sa na trhu práce (ako napríklad vysoká fluktuácia, odliv mozgov, nezáujem -gastro, školstvo) ukážu až postupne. Prioritou pre firmy bude preto získanie a udržanie si kvalifikovaných zamestnancov a to znamená investície. Zatiaľ mnohé ešte vyčkávajú a nechce sa im „zbytočne investovať“, keď aj vďaka vojne na Ukrajine a kríze nie je jasné, ako to s cenami energií a materiálov bude. Mnohé ohlasujú organizačné zmeny a prepúšťanie, aj keď najväčšie IT firmy na Slovensku sa nechali počuť, že sa to slovenských pobočiek priveľmi nedotkne. Ale kto vie?
Experti múdro radia investovať aspoň do zostávajúcich zamestnancov. Do ich benefitov, pracovných podmienok, pracovného prostredia, ak to už nejde urobiť naplno v mzdách alebo väčších náboroch nových kvalifikovaných ľudí.
Ďalšia vec, s ktorou trh práce musí počítať, je strednodobá budúcnosť, kedy sa na pracovný trh dostane súčasná generácia Z. Mileniáni (generácia Y, 1977-1994) nespájajú svoju kariéru s jednou firmou alebo v jednom odvetví, cenia si nadovšetko vlastnú slobodu, komfort a flexibilita pre nich znamená hlavne práca odkiaľkoľvek na svete bez „dýchania na krk“ a porád. Nová generácia Z (1996-2010) bude vyžadovať zodpovednosť samých za seba, poznať zmysel toho, čo robia, možnosť o tom diskutovať, plne funkčné digitálne prostredie, prácu a komunikáciu online, dobré benefity a pokiaľ sa vôbec rozhodnú zostať a pracovať, budú to pozície, ktoré dnes ešte neexistujú. Budú si klásť svoje podmienky a zavádzať zmeny, na ktoré ešte nie sme pripravení. Kybernetika, automatizácia, AI sú len zlomkom tejto budúcnosti. A ja im držím palce.
Sme na tieto zmeny pripravení? Zodpovedá, podľa teba, dnešný školský systém potrebám trhu práce? Čo by sa prípadne malo zmeniť?
Obávam sa, že napríklad v školstve sme stále tvrdohlavo ochotní učiť sa viac po starom ako po novom. Akoby sme si neuvedomovali že pokrok nás predbehol a nebude na nás čakať. Málo načúvame vede a výskumu, učiteľov nie vždy podporujeme v ich raste a potrebám budúcnosti sa niekedy točíme chrbtom. Vo firmách nechávame talenty odísť, a vedomosti a vzácne skúsenosti seniorov akoby nemali cenu.
Zmeniť by sa malo mnohé – určite podporiť modernizáciu školstva ako systému aj jeho obsahu, nastaviť motivačné mzdy pre učiteľov a podporovať ich v osobnom raste a hľadaní tej najlepšej možnej cesty k poznaniu a vedomostiam.
V školstve dnes chýba prepojenie na prax. Študenti ovládajú ťažké matematické vzorce, ale nevedia si spočítať rodinný rozpočet a v banke ich oklamú. Vedia napísať výklad „Bezpečne na sociálnych sieťach“, ale podľahnú manipulátorom a nevedia vyhľadávať korektné a vierohodné zdroje. Vedia odrecitovať Hviezdoslavovho Eža Vlkolínskeho, ale nevedia napísať životopis, motivačný list, nerozumejú pracovnej zmluve a už vôbec netušia, o čom hovoriť na pohovoroch. Pevne verím, že aj u nás na Slovensku sú medzi zodpovednými aj ľudia múdri, vzdelaní a nadšení, ktorí hovoria, že to ide, keď sa chce a aj tak robia. Len potrebujú systémovú podporu a užitočné pravidlá, aby to mohlo fungovať všade. Nielen v treťom sektore.
A čo prepojenie vyučovania teórie s praxou? Je na našich školách dostatočné?
Niekedy to u nás vyzerá, akoby prax potrebovali len študenti – budúci remeselníci, alebo predajcovia, kuchári a čašníci. Nie je to pravda. Prax potrebujeme všetci. A nielen tú „praktickú“. Pamätám si na gymnáziu, na ktorom som študovala, sme chodili z občianskej náuky na náčuvy do súdnych siení, a potom sme o tom diskutovali. Z estetickej výchovy sme chodievali na výstavy, divadelné predstavenia, koncerty a potom sme o nich diskutovali. Z matematiky a fyziky sme chodievali oproti na elektrotechnickú fakultu počúvať prednášky, čudovať sa nad pneumatickým kyberstrojom a dierkovacími štítkami. A potom sme o tom spolu diskutovali. A toto je to, čo mi na školách chýba najviac. Otvorenosť k informáciám, podpora kritického myslenia, kreativita, schopnosť argumentovať a prezentovať svoj názor, chápať hodnoty nie ako fikciu z knihy rozprávok, ale ako niečo reálne a živé. Prepojenie na reálny život, aby sa nebáli robiť chyby, aby boli pripravení a nestratili sa, keď doštudujú. Diskusie s ľuďmi z praxe, stáže, projekty, prezentácie, diskusné kluby, sú len zlomkom možností, ktoré môžeme uplatniť v modernom školstve.
Príbeh Petra VARGU: Od šéfkuchára na vojne po šéfkuchára v michelinskej reštaurácii luxusného hotela
Ovplyvnila pandémia prístup firiem k zamestnancom alebo ku spôsobu práce? Vznikli nejaké dlhodobé trendy, či zmeny v prístupoch? A ako to vnímajú zamestnanci?
Samozrejme, áno, ovplyvnila. Prežívali sme vtedy nevídané stresy. Zamestnávatelia museli na seba prevziať nové kompetencie, byť flexibilní, starať sa o úplne iné veci, na ktoré neboli pripravení. Navyše štát nebol z počiatku o nič múdrejší a v mnohom im to neuľahčoval. Podľa môjho názoru, najzásadnejšia vec, aká sa v tom období „v spôsobe práce“ udiala, bola zmena v prístupe kategórie „práca z domu“. Kým dovtedy zamestnanci mohli pracovať na tzv. HO len na určitých pozíciách a na určitý počet dní v roku, naraz bolo treba „poslať domov“ často väčšinu zamestnancov a tomu prispôsobiť technické, procesné, materiálne aj personálne zdroje.
Zamestnanci predaja v maloobchodných prevádzkach to asi pocítili najviac. Oni pracovať z domu nemohli a bolo to mimoriadne náročné pracovať v tak ťažkých podmienkach (neustále sa meniaca legislatíva, určujúca podmienky predajní, slabé vodcovské schopnosti manažérov, chorobnosť, fluktuácia, stres). Po skončení pandémie sme všetci dúfali, že stres pominie a s ním aj všetky problémy. Veľmi sme sa mýlili. Dnes zamestnávatelia čelia novým výzvam, medzi najväčšími je udržanie kvalifikovaných zamestnancov a ich návrat späť do kancelárií.
Ako vnímaš na Slovensku problematiku tzv. “odlivu mozgov”?
Trend, bohužiaľ, nie je optimistický. Aktuálne máme „vonku“ 40 000 mladých ľudí, študujúcich v zahraničí. A nová generácia, ktorá v týchto rokoch maturuje, sa za nimi už chystá tiež. Mrzí ma to o to viac, že vidím, že by sme naše talenty mohli udržať na Slovensku, keby sme chceli. Premrhalo sa úžasné množstvo zdrojov, ktoré sme mohli využiť na školstvo a vedu.
Často sa hovorí o generácii, tzv. Mileniánoch, ale už tiež o generácii Z. Aké výzvy tieto nové generácie prinášajú?
O týchto generáciách som hovorila vyššie. Výhodou zamestnania generácie Y je zisk v podobe skvelého vzdelania, ambícií, rýchleho kariérneho rastu a novátorstva. V súčasnosti už mnohí zastávajú vysoké riadiace a manažérske posty. Výhodou zamestnania generácie Z budú super digitálne znalosti, IT zručnosti, potreba zmysluplnosti práce, ktorú vykonávajú, vnímanie súvislostí, zvedavosť, ale nebude sa im chcieť ísť do všetkého, čo sa im bude ponúkať.
Môj názor na zamestnávanie mladých generácií všeobecne je, že každý múdry zamestnávateľ sa bude snažiť mať tímy poskladané rovnomerne tak, aby mladých mal kto učiť a starších kto učiť. Vzájomná dynamika je zaručená.
O aký typ práce má mladá generácia najväčší záujem? A kde je naopak nedostatok záujmu? Sú mladí ľudia dostatočne zorientovaní v tom, čo ich čaká v reálnom živote na trhu práce?
Obe nové generácie Y, Z uprednostňujú rýchlu kariéru, neznášajú monotónnosť (viac Z) a vyberajú si na trhu práce ako z bonboniéry. Nie raz ale viackrát. Naoko môže ich životopis vyzerať ako CV fluktuanta, ale nie je to tak. Skúšajú a budú skúšať ďalej. Nebudú chcieť zostať tam, kde im nebude dobre. Kde sa s nimi nikto nebude chcieť rozprávať o zmysle ich práce, nebudú mať potrebné flexibilné podmienky a kde ich nezaplatia. Nebudú dlho premýšľať, pretože budú slobodní a nezávislí. Predpokladám, že aj rodiny si budú naďalej zakladať menej a neskôr.
Týždenník Trend aktuálne zverejnil výsledky prieskumu Mladí ľudia a trh práce, ktorý pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) zrealizovala Rada mládeže Slovenska. Dáta zozbierala agentúra Focus v dňoch 21. októbra až 6. novembra 2022 na reprezentatívnej vzorke mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov. Podľa neho mladí ľudia „rozhodne alebo skôr súhlasia s názorom, že práca musí človeka robiť šťastným. Viac ako 80 percent respondentov takisto vyjadrilo súhlas s tým, že nepracujúci ľudia zlenivejú a 73 percent z nich je toho názoru, že človek potrebuje prácu, aby mohol naplno rozvíjať svoje nadanie a vlohy. Prácu označilo za povinnosť, ktorú máme voči spoločnosti, 62 percent opýtaných.“
Mária POTOČÁROVÁ o pomeroch na Filozofickej fakulte UK: Žiaľ, už to nie je o slobode myslenia
Veľký záujem medzi mladými ľuďmi je, napríklad, aj o prácu, kde sa menej pracuje a viac zarába – ale to sa asi objavuje u každej novej generácii. Nezáujem na trhu práce je možné cítiť, napríklad, na pozíciách technikov, technológov, v energetike, zdravotníctve a školstve.
Na Kariéra Expo vystúpila s veľmi zaujímavou prednáškou Talent and Strenghts Development Coach aj lektorka Ing. Lenka Šablatúrová,
PhD., ktorá hovorila o zručnostiach budúcnosti (podľa Bernarda Marra), bez ktorých sa ani nové generácie nezaobídu:
- Digitálna gramotnosť
- Dátová gramotnosť
- Kritické myslenie
- Emocionálna inteligencia
- Kreativita
- Spolupráca
- Flexibilita
- Vodcovské schopnosti
- Riadenie času
- Zvedavosť a neustále učenie
Mnohé už ovládajú, niektoré sa ešte musia naučiť. Lenka Šablatúrová sama konštatovala, že za najdôležitejšiu zručnosť považuje sebapoznanie. Cez neho podľa nej získavame najpodstatnejšie dáta, ktorými vytyčujeme smer a charakter budúcnosti. Pomáha nám, aby sme naše zručnosti vedeli používať s vysokou spoľahlivosťou aj v náročných a rýchlo sa meniacich podmienkach.
Ak si niekto dlhodobo nevie nájsť prácu, čo býva najčastejšou príčinou?
Môže byť niekoľko príčin:
- Kandidát nevie presne, čo chce
- Podcenenie výberového procesu. Kandidát pošle nedobré CV desiatim podobným zamestnávateľom, skopíruje motivačný list, obvykle aj s chybami. Ak ho aj pozvú na pohovor, nepripraví sa
- Kandidát nespĺňa podmienky
- Kandidát patrí do jednej z rizikových skupín (50+, ZŤP, Mama po MD/RD, atd)
Ako vidíš budúcnosť na pracovnom trhu? Vzniknú nové pracovné pozície, nové potreby? V akej oblasti? Na čo by sme sa mali prípadne pripraviť?
Určite nás nejaká budúcnosť čaká a ja dúfam, že práve vďaka novým generáciám bude pozitívna. Predpokladám, že nové generácie budú mať viac guráže, vedomostí, schopností aj sily, urobiť všetky potrebné zmeny a transformácie v našej spoločnosti, aby to naozaj mohlo fungovať. Pretože bez zásadných zmien sa nepohneme ďalej.
Sú ľudia, ktorí prácu majú, ale chcú ju zmeniť. Čo býva najčastejším dôvodom?
Mladí ľudia menia kariéru hlavne kvôli lepším pracovným podmienkam, kariérnemu rastu, slobode. Flexibilita, ktorú očakávajú a potrebujú je pre nich vážna vec. Obvykle znamená možnosť cestovať, pracovať „z domu“ odkiaľkoľvek, poznať a mať reálny vplyv svojej práce na finálny produkt. Ich práca im musí dávať zmysel a vzťahu na pracovisku otvorené. Starší zamestnanci sú opatrnejší a obvykle menia pozíciu až po dôkladnom zvážení. Väčšinou si budujú kariéru interne – preto si radi vyberajú väčšie firmy, kde je kariérny postup reálny. Ak zmenu nemajú vo svojich rukách a ocitnú sa, napríklad, pod organizačnou zmenou, stávajú sa aktívnejší, pretože ich to prinúti hľadať si nové uplatnenie, aj keď sa na to vždy necítia.
Plánovanie kariéry je u nás niekde na vysokej úrovni a niekde ešte v plienkach. Na Slovensku nie je zatiaľ bežné spolupracovať s kariérnym poradcom, koučom, mentorom, skrátka radiť sa, poznať svoje skutočné zručnosti a budovať si kariéru cielene. Pridaná hodnota takejto spolupráce je pritom nevyčísliteľná. U nás v Slovenskej asociácii koučov pracujeme na témach koučovania klientov pri budovaní kariéry už roky a máme veľmi dobré skúsenosti. Kolegovia zo Združenia pre kariérne poradenstvo sú na tento druh poradenstva zameraní, stačí si už len vybrať, vyskúšať a začať. Rada by som tiež vyzdvihla prácu personalistov a L&D tých firiem, ktoré na talent manažmente a budovaní kariéry talentov pracujú spoločne a zodpovedne.
Čo by si odporučila ľuďom, ktorí si potrebujú nájsť prácu alebo chcú svoju prácu zmeniť?
Predovšetkým im chcem dodať odvahu, aby sa nikdy nevzdávali a ako prvé si ujasnili, kto sú a čo naozaj v živote chcú dosiahnuť. Toto je prvý a hádam najdôležitejší krok, ktorý rozhodne, či budú úspešní a spokojní. Toto je kľúč.
Ako to môže takýto človek urobiť?
- Začne od seba. Prestane sa ľutovať a porovnávať, hľadať chyby a dôvody, prečo to nejde
- Požiada o podporu, radu a učí sa (kouč, kariérny mentor, alebo niekto v jeho okolí, komu dôveruje a kto mu vie poradiť)
- Bude zvedavejší a otvorený príležitostiam. Zaujíma ho, kto je, čo dokáže s ľahkosťou a čo nie. Pýta si spätnú väzbu. Ujasní si, aké hodnoty sú pre neho dôležité
- Bude vytrvalejší, nastaví si cieľ, nebude chcieť riešiť všetko naraz a sily si rozloží rovnomerne
- Kontroluje si, kde v kariérnom pláne je a či sa posúva k cieľu
- Vytvorí si také kontakty a prepojenia na ľudí, ktorí mu chcú, vedia a môžu pomôcť
- Chcieť-vedieť-môcť – bude aj jeho budúca mantra úspechu a svoje interné zdroje si chráni
Pýtala sa Lucia Balagová
