Stavbou tela a krídiel dážďovníka obyčajného sa inšpirujú i tvorcovia stíhačiek. Podľa tela tohto chráneného druhu operenca už niekoľko stíhacích lietadiel i vyrobili. Dážďovníka môže verejnosť pozorovať i na hornej Nitre, kde hniezdi vo viacerých lokalitách.
„Dážďovník obyčajný sa ako mnohé ďalšie druhy živočíchov úspešne adaptoval na život v ľudskej blízkosti. A to priamo pod strechami našich domov, takže počas krátko trvajúcej hniezdnej sezóny (apríl – začiatok augusta) nám ponúka pohľad do svojho súkromia v nenápadnom hniezde zloženom z niekoľkých kúskov prírodného materiálu,“ načrtla pre TASR ekologička Tatiana Šolomeková.
Hniezdo dážďovníka je podľa nej úplne odlišné od hniezd lastovičiek a belorítok, s ktorými si ho často ľudia zamieňajú. „Okrem hniezda po ňom nenájdeme ani trus, ktorý vypúšťa počas celodenných letov vysoko na oblohe. Búdky nainštalované na budovách po rekonštrukcii a zatepľovaní si tak vďaka jeho hygienickým návykom našli svojich priaznivcov medzi majiteľmi a spoločenstvami vlastníkov bytov,“ priblížila.
Hniezdne úkryty boli dážďovníky nútené v priebehu desiatok rokov zmeniť zo stromových dutín v pôvodných, momentálne už neexistujúcich lesoch pralesovitého typu a skalných brál na duté priestory a škáry v kostolných vežiach a rôznych budovách. „Tých je dostatok najmä v nezateplených domoch s vhodným konštrukčným typom s prítomnosťou strešnej atiky, špajzových vetracích otvorov a podkrovných priestorov. Tento hmyzožravec kolonizuje vo vyšších počtoch aj historické budovy,“ ozrejmila Šolomeková. Na prežitie dážďovníka v našom prostredí je preto podľa nej dôležité počítať s jeho prítomnosťou a použiť šetrné spôsoby renovácie, ktoré sú výsledkom skĺbenia ochrany prírody a rekonštrukčných prác.
„Dážďovník je len jedným druhom zabezpečujúcim správne fungovanie potravinového reťazca. Ak ochránime dážďovníky, bude sa v ich prirodzenom prostredí dariť aj netopierom a ďalším druhom vtákov požierajúcim hmyz vo veľkých množstvách,“ dodala ekologička.
Dážďovníky sú okrem stavby svojho tela zaujímavé i tým, že pristávajú len vtedy, keď hniezdia alebo kŕmia mladé. Naberú výšku a plachtia v kruhoch dole. Dokonca počas letu i spia. Majú malé nožičky, preto majú problém po zosadnutí opäť vzlietnuť. Keď preto uvidia ľudia uvidia dážďovníka na zemi, mali by mu pomôcť, uzavrela Silvia Sulíková zo Základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Prievidza.
Jedna veľká kolónia dážďovníka hniezdi aj na sídlisku Píly v Prievidzi, ďalšie môžu ľudia pozorovať v obci Nedožery-Brezany v okrese Prievidza.
Slovenská ornitologická spoločnosť vybrala dážďovníka obyčajného za vtáka roka 2008. Je sťahovavý, zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je podľa vyhlášky 460 eur.
Zdroj: TASR
