Život píše skutočne neuveriteľné príbehy. Niektoré sú krásny, iné smutné, ale sú aj také, nad ktorými zostáva rozum stáť. A presne taký sa stal aj mladej žene menom Janka, ktorej život ukázal tú odvrátenú a najtienistejšiu tvár.
Janka nám vyrozprávala príbeh, ktorý patrí nie do ružovej, ale to tej najčernejšej knižnice. Príbeh, ktorý si síce prežila ako mladé dievča, no ktorý ju poznačil na celý život. A práve na svojej hroznej životnej skúsenosti by chcela varovať aj podobne mladé a naivné ženy. Také, ktoré sa nechajú zlákať na sladké reči od muža, ktorý sa vzápätí mení na toho najhoršieho tyrana.
Najskôr stretnutia a večere, potom najmä nadávky a surové bitky
Jankin vek sa síce blíži k 35-ke, ale na to, čo sa jej stalo pred takmer 20-timi rokmi nedokáže zabudnúť do konca svojho života. „Verím, že zachránim aspoň jedno mladé dievča pred trpkými skúsenosťami života,“ hovorí sklamaná Janka, ktorú jej „láska“ dostala až na invalidný dôchodok. Jej čierna mora sa začala, keď mala iba 16 rokov. „Mala som krásne, po pás dlhé vlasy, tvár bez jedinej chyby, postava tenká ako prútik a chôdza ako laň. Dokonalá na vykročenie do života. Mladá, krásna, no bohužiaľ, bez skúsenosti a s prázdnou hlavou,“ povzdychla si utrápená Janka. Vtedy spoznala muža o 10 rokov staršieho a zaľúbila sa. „Išlo to rýchlo. Stretnutia, večere a bežné veci vo vzťahu, v partnerstve. Začali sme sa stretávať čoraz častejšie až ubehli dva roky,“ spomína Janka na krásne začiatky jej vysnívaného vzťahu.
V tom čase, neskúsená životom, si myslela, že je to všetko v poriadku. Že život bežne vyzerá tak, že žena pre muža urobí všetko. „Chodila som do práce, po nej, aj z nočnej, rovno nakúpiť, unavená nachystať raňajky postarať sa o domácnosť, upratať, navariť a ešte poslúžiť mužovi vo všetkých smeroch,“ pokračuje v spomienkach mladá žena, ktorá vtedy ešte bývala aj u rodičov. „On vraj mal veľa pracovných záležitosti, lenže neskôr som zistila, že to nebola práca, ale v každom meste iná žienka „na hranie“. Žila som tak roky. Nevedela som, že existuje niečo iné, alebo že to tak nemá byť,“ povzdychla si opäť Janka a dodáva, že za štyri roky vzťahu nedostala od Štefana, ako sa jej „láska“ volala, ani len kvety. „V podstate, keď si spomínam, ta vôbec nič,“ dodala.
Jediné, čo chcela ešte raz vidieť, bolo svoju milovanú matku
Pre peniaze to vraj nebolo. „Bola to láska, ale asi len z mojej strany. Alebo skôr v mojej predstave o idealizme,“ zamýšľa sa mladá žena. „Veci“ sa však začali diať, keď si s jej „láskou“ niekam vyšli, aby sa trošku odreagovala. „Skončilo to vždy tak, že alkohol a gemblerstvo malo prevahu. Som abstinentka a nemohla som presvedčiť priateľa, aby prestal, alebo aspoň obmedzil alkohol. Nešlo to. Tak som ticho trpela. Myslela som si, že sa to zmení, až nakoniec prešli skoro štyri roky života. Hádky, nadávky, krik, sem tam facky a nespokojnosť,“ opisuje Janka to, čo sa dialo za múrmi bytu. Štefan na ňu mal vysoké nároky. Prišiel však deň, ktorý nečakala ani v najhoršom sne. „Raz v noci sme sa vracali domov a priateľ mal dosť vypité. Doteraz sa pýtam, čo som urobila, čo… Dávam si tú otázku každučký deň. Nezaslúžila som si to… Veď som predsa bola bez chyby, verná ako pes, tichá bez výčitiek. Tak prečo?“ kladie si Janka aj po toľkých rokoch stále tie isté otázky, no odpovede si na ne dať nedokáže.
„Keď sa zavreli dvere stalo sa to, že krv zaliala moju krásnu mladú tvár. Samé facky, trhance, päste do tváre, vykĺbené rameno v našej spálni, zlomený nos, vyhrážky nožom pri mojom krku s vetou: „Zabijem ťa“, a podobne. Dokázala som to zastaviť s prosbami a plačom. Keď ma rýchla záchranka viezla do nemocnice a slzy mi stekali po mojej tvári, srdce ma bolelo od žiaľu. Ďakovala som však Bohu za to, že som prežila, a že som sa dokázala zachrániť,“ opísala Janka hrôzu, ktorá sa udiala zásluhou jej „milovaného“ priateľa. Zbitá mladá žena ho prosila aby ju nechal tak, že jediné, čo chce je ešte raz vidieť svoju milovanú matku. „Najhoršie na tom je, že som nemala nijakú chybu. Nepila som, nefajčila, nedrogovala, nekomunikovala s mužmi. Vôbec nič! Dokonca som ani nechodila von. Vôbec nič!“ nechápe Janka dôvod, prečo sa k nej Štefan tak hrozne zachoval.
Hrozné rany na tele sa zahojili, tá najhoršia na duši však zostala
Doktor jej po vyšetreniach nasadil liečbu aj lieky na bolesti hlavy, pretože tam boli silné rany. Človek by si myslel, že Janka udala Štefana na políciu a celá vec skončila na súde. Omyl! „Pýtate sa prečo som to nedala na súd a prečo som celé roky bola ticho mlčky trpela? Pretože ešte pred odchodom do záchranky mi priložil k hlave nabitú pištoľ z vetou: „Môžeš sa dať ošetriť, ale ak niečo povieš, zabijem Teba aj Tvoju rodinu!“ V tom momente som vedela že prežijem, zotavím sa, zahoja sa moje rany, ale v živote nikdy nechcem vidieť muža takéhoto typu,“ priznáva dnes mladá žena, ktorá sa dávala „dohromady celé dva mesiace. „Zahojilo sa postupne všetko, ale pýtam sa, kto zahojí rany na mojej duši, ako zabudnem na to, čo som prežila?“ kladie si nezodpovedateľnú otázku. Janka vyrozprávala iba len jeden úryvok, jeden príbeh z jej veľa skúseností, ktoré dostala od života, a ktoré ju, bohužiaľ, priviedli až na invalidný dôchodok.
A to vo veku 35 rokov. „Je to veľmi smutné, pretože som mala toľko životných plánov,“ priznáva mladá žena, ktorá na tie hrôzy nedokáže ani po 15 rokoch zabudnúť. „Chcem veľmi upozorniť dievčatá, najmä tie mladé, aby si dávali pozor s kým sa stýkajú, s kým žijú, koho majú pri sebe. Aby boli veľmi opatrné, aby nikdy nezabudli na to, že svoj vlastný život je najviac čo nám milovaní rodičia mohli dať, a preto si ho netreba nechať zničiť. Nikto nemá žiadne právo siahnuť na Vás,“ odkazuje Janka podobne mladým a možno aj podobne naivným ženám, ktorým sa môže stať to, čo jej. „Ak zachránim aspoň jednu ženu pred násilím a dám jej odvahu mojím príbehom, budem veľmi rada, pretože už teraz viem že správny muž vám musí dať najmä istotu, lásku a bezpečie. Ak tam toto nenájdete, nestrácajte svoj čas a začnite žiť odznovu. Nikdy nie je neskoro na nový začiatok. Radšej samé, slobodné, ako žiť s tyranom,“ končí svoj smutný životný príbeh Janka, ktorá sa chce veľmi poďakovať nadácii Predobro.sk a jej hlavnej koordinátorke Ilone Damborskej, ktorá ju vzala pod ochranné krídla.
Jozef Uhlárik
