Duševné ochorenia u detí a mládeže sa za posledných desať rokov zvýšili o viac ako 100 percent. Detskí psychiatri na to upozornili na celoslovenskom pedopsychiatrickom kongrese Hlavolamy v detskej psychiatrii, ktorý sa konal tento týždeň v Martine.
TASR o tom informovala Zuzana Marčeková z oddelenia marketingovej komunikácie Univerzitnej nemocnice Martin (UNM).
Doplnila, že účastníci sa na kongrese zaoberali skúsenosťami z klinickej praxe detských psychiatrov – diskutovali, ako správne liečiť a ako postupovať pri diagnostike psychiatrických diagnóz u detských pacientov. „Druhou oblasťou boli práce prepojené s vedou a výskumom. Čo je doména, ktorej sa na Psychiatrickej klinike UNM aj v spolupráci s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine veľmi intenzívne venujeme,“ uviedol zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky UNM Igor Hrtánek. Upozornil na to, že obrovský nárast duševných ochorení u detí a mládeže súvisí najmä s poruchami správania a s veľkým tlakom, ktorému sú dnešní mladí ľudia vystavovaní. „Doba je dnes iná, rodina a spoločnosť funguje inak, mení sa hodnotový systém,“ vysvetlil Hrtánek s tým, že toto všetko pôsobí na detskú psychiku a môže vyústiť až do duševnej poruchy.
Negatívny trend potvrdila aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre pedopsychiatriu Terézia Rosenbergerová. „Narastá nielen počet detí s duševnými poruchami, ale aj ich závažnosť. Máme veľmi veľa detí po samovražedných pokusoch, detí s depresiami, narastá počet autistických porúch. Je veľa prípadov porúch príjmu potravy – anorexie, riešime transgender populáciu, množstvo sebapoškodzovania, deti liečime zo závislosti od sociálnych sietí,“ zdôraznila Rosenbergerová.
Odborníci na konferencii zároveň upozornili na vážny nedostatok lôžok pre detských psychiatrických pacientov, na nedostatok pedopsychiatrov a na chýbajúce ambulancie, ktoré by mohli pomôcť ľahším stavom duševných porúch. „U nás sú hospitalizované deti v akútnych stavoch, v ohrození života. Deti, ktorých stav už nedovoľuje fungovať mimo bezpečnej zóny nemocnice. Doba hospitalizácie sa pohybuje od dvoch do troch týždňov,“ priblížil Hrtánek. Oddelenie detskej psychiatrie martinskej nemocnice je pre 11 pacientov, boli však situácie, keď tam hospitalizovali viac ako 20 detských pacientov. „Robili sme tak na úkor lôžok pre dospelých pacientov, avšak to je skôr kompromis. Ideálne by bolo mať kvalitné podmienky na hospitalizáciu, aké si detskí a adolescentní pacienti zaslúžia,“ doplnil Hrtánek.
Vyriešiť situáciu s nedostatkom pedopsychiatrických lôžok a zároveň liečiť duševné choroby v príjemnom prostredí bude podľa Marčekovej jednou z úloh novej Univerzitnej nemocnice v Martine.
(tasr)
