In vino veritas, v preklade Vo víne je pravda. Mnohí Slováci majú v hlave zafixované, že víno sa robí v drvivej väčšine z hrozna. Nie je to však pravda, pretože víno sa dá spraviť aj z iného ovocia, ktoré rastie v záhrade. Spĺňať ale musí jednu podmienku – nesmie byť „kyseué“.
Pili ste už jahodové, čerešňové, višňové, jablkové či slivkové víno? Drvivá väčšina Slovákov také určite ešte nepila, pretože v obchodoch sú dostať iba výnimočne, a navyše je drahé. Lenže… Lenže kto chce, môže si také vyrobiť aj sám doma. Chce to možno trochu viac práce ako pri hrozne, výsledok ale v konečnej fáze môže stáť za to. A ako na to, to prezradil Miloš Ševčík, výrobný riaditeľ vinárstva Château Topoľčianky.
Najlepšie vína sú z červených a čiernych ríbezlí
„Áno, bežný človek si môže doma sám vyrobiť víno prakticky s hocijakého ovocia čo má na záhrade, ktoré má dostatok sladkosti. Iné faktory ako je sladkosť totiž nie sú, ale aj s tým sa dá pomôcť tým, že si zakúpite bežný cukor v hociktorom obchode a dosladíte to. Každé ovocie má oveľa viacej pektínu ako hrozno, a preto je doporučené, aby sa tá vylisovaná ovocná šťava riedila minimálne v pomere 1:1 prípadne 1:2, teda 1 diel šťavy a 1 až 2 diely vody,“ vysvetľuje Ševčík hlavnú zásadu pri výrobe domáceho ovocného vínka.
Tri zlaté a sedem strieborných medailí priviezli vinári Topoľčianok zo súťaže vo Viedni
A ďalšia vec, či už sú to ríbezle, višne alebo jahody či jablká, je dôležité celú tú zmiešanú zmes dosladiť tak, aby mala minimálne 21 stupňov normálneho muštomera. To preto, aby to víno malo 9 až 11 percent alkoholu. „Najlepšie vína, aby to malo potrebnú kyselinku aj vôňu, sú z červených a čiernych ríbezlí. Dobré sú však aj višne, čerešne, naproti tomu sú dosť háklivé jahody, kde nie sú celkom dobré kyseliny, ale aj z nich sa dá urobiť kvalitné víno. Keď sa robí víno z ovocia, ktoré je málo sladké alebo kyslé, tak sa to dá dosladiť cukrom a dokysliť kyselinou citrónovou prípadne kyselinou vínnou,“ dodáva výrobný riaditeľ zo Château Topoľčianky.
Ľadového vína bude v tomto roku menej ako po iné roky, môže za to teplé počasie
O pomere ovocia a vody rozhoduje sladkosť
Kto by chcel robiť víno z čerešní, višní či sliviek tak by mal vedieť, že ovocie sa pred vysypaním do lisu odkôstkovávať nemusí. Pozor je treba dať len na to, aby sa nemlelo v mlynčeku a neporušila sa kôstka, pretože potom by to víno bolo cítiť po kôstke a bolo by dosť nechutné. „Ovocie by sa malo trochu pomágať, zaliať vodou a nechať to nejakých 7 až 10 dní kvasiť. Až potom sa dá vylisovať aby sa zbavilo šupiek, pretože takto do vína ísť nemôže. A jahody by sa mali lisovať cez plachtičku, aby odišiel len ten tekutý podiel, lebo ak by tá hustá hmota prešla do vína, tak by to bola len taká kalná kaša,“ prízvukuje výrobný riaditeľ vinárstva v Topoľčiankach, podľa ktorého sa na normálnych lisoch dajú lisovať višne aj ríbezle, ale nie jahody či maliny. Ťažko sa lisujú aj slivky.
Vinárstvo Predium z Vrábeľ si priviezlo z Japonska za štyri vína štyri zlaté medaily!
Slivkové vína si robievajú najmä tí, ktorí neobľubujú pálenku… Ak si teda začínajúci „ovocný“ vinár myslí, že existuje nejaký pomer medzi ovocím a vodou, tak to teda nie je. „To si musí každý zistiť sám podľa toho, aké má sladké ovocie. Inak je to, ako som už hovoril, teda 1 diel šťavy a 1 diel vody a dosladiť na tých približne 21 stupňov muštomera,“ prízvukuje skúsený vinár. Ovocie by sa však nemalo zbierať narušené plesňou, ale v čo najlepšej kvalite. „Prirodzene, aj ovocné víno musí prejsť kvasným procesom. Ideálne je tam pridať sušené vínne kvasinky, aby bol celý ten proces pod kontrolou. Prekvasiť by sa malo 7 až 10 dní,“ dodáva Miloš Ševčík zo Château Topoľčianky, kde robia ovocné vína z čiernych ríbezlí. Dobrou správou je, že aj z ovocného vína sa dá robiť burčiak.
Dodo Púchovský, freepick, arch
