Strašiak menom COVID-19 stále vytvára ľuďom po celom svete vrásky na čele. Mnohí „odborníci“ vidia jedinú záchranu v experimentálnych vakcínach, iní skutoční odborníci majú na to ale iný názor. Podľa nich existuje aj iná cesta, tá je však zatiaľ nežiadúca.
Vakcína, vakcína, vakcína… Najmä toto slovo sa skloňuje u drvivej väčšiny politikov. Experimentálna vakcína má byť spásou boja s COVID-19, lenže, ako sa ukazuje, mnohým ľuďom môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, ba u niekoho dokonca až smrť. Zakladateľ českej imunológie doktor Jaroslav Svoboda má ale na vec odlišný pohľad. Podľa neho je dôležité aby sa u ľudí najskôr zmerali aktuálne protikoronavírusové protilátky. Ak sú totiž u človeka vysoké, v takom prípade vôbec neodporúča očkovať.
Lekári majú v ruke obrovský arzenál, ale siahajú predovšetkým po očkovaní
Jaroslav Svoboda je popredný český imunológ a internista, ktorý spolu s profesorkou Terezou Fučíkovou spoluzakladal v roku 1978 klinickú imunológiu. Absolvoval množstvo zahraničných stáží. V známom Pasteurovom ústave v Paríži sa ako jeden z prvých podieľal na výskume AIDS. V súčasnosti v Prahe prevádzkuje vyhlásenú imunulogickú ordináciu. Jaroslav Svoboda si myslí, že s vakcínami a liekmi sa dá s Covidom žiť bez obmedzenia. Na jeseň 2020 v rozhovore pre Týždenník Echo popisoval, ako by sa mal štát sústrediť na to, aby pred nákazou COVID-19 ochránil rizikových ľudí. Apeloval, aby boli vytipovaní na základe veku a zdravotného stavu zdravotnými poisťovňami a predovšetkým praktickými lekármi. Zdôrazňoval tiež, aká zásadná je hlavne u rizikových skupín včasná a dobre cielená liečba, a to na základe najnovších vedeckých poznatkov, ktoré sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Navyše, na trh prišli vakcíny, monoklonálne protilátky aj lieky na COVID.
Protilátky NIE SÚ indikátorom pre rozhodnutie o očkovaní
„Lekári majú v ruke obrovský arzenál, ako predchádzať vážnym následkom a úmrtiam na COVID. Opäť ale siahajú predovšetkým pri očkovaní k plošnosti, ktorá je nebezpečná. Každého človeka by mal pred očkovaním prezrieť lekár, ktorý z minulosti dobre pozná jeho zdravotný stav, a ktorý mu minimálne nechá zmerať aktuálne protikoronavírusové protilátky. V ideálnom prípade aj bunkovú imunitu,“ konštatuje Svoboda a dodáva, že vo Švédsku jej meranie bežne platia zdravotné poisťovne. Čo nám teda COVID-19 doteraz ukázal? Vo Švédsku teraz nedávno publikovali štúdiu, ktorá ukazuje, že bunková imunita na tento veľmi nebezpečný koronavírus SARS pretrváva prinajmenšom sedemnásť rokov. To je maximum, čo šlo vzhľadom na časový odstup od tej epidémie zistiť. Možno je imunita aj oveľa dlhšia, ale to ukáže až čas. Tá protilátková samozrejme klesá, a z toho sú ľudia vydesení. Že už nemajú protilátky.
Viete, prečo nechcú uznávať protilátky po covide? Tu je neuveriteľná odpoveď
U tých, ktorí COVID-19 prekonali už zrejme nie je potrebná žiadna vakcína
„Lenže v organizme vznikajú pamäťové B-lymfocyty a T-lymfocyty. Tie „téčka“ sú nevyhnutné pre tie „béčka“. Niekedy tým „téčkam“ dôjde dych. Prvé protilátky, ktoré sa po stretnutí s vírusom tvoria, sú IgM. Potom sú IgG a posledné sú IgA, ktorých časť okrem iného chráni sliznicu. Preto je tá slizničná imunita, ktorá sa vyvinie, zo všetkých imunít najslabšia. Preto sú dnes skúmané aj vakcíny do nosa, alebo v tabletách priamo do tráviaceho traktu, ktoré by u ohrozených ľudí posilňovali paralelne so systémovou vakcínou aj slizničnú imunitu. Aj preto má veľa ľudí po Covide pozitívny PCR test, pričom vôbec žiadnu chorobu nemajú. Hovorí sa tomu kolonizácia alebo infestácia. Vírus sa na sliznici chytí. Je tam dva-tri dni. Človek to môže roznášať. Sám ale vôbec neochorie. To sú tí čo majú vybudovanú bunkovú imunitu z prekonania Covidu, hoci bezpríznakového, ktorého si ani nemuseli všimnúť. Alebo aj imunitu po vakcinácii. Títo ľudia vírus ďalej roznášajú bez toho, aby sami ochoreli.
„Práve preto, že majú vybudovanú systémovú imunitu. Dnes vieme, že ľudia, ktorí nikdy neboli v styku s týmto novým koronavírusom, majú T-lymfocyty, ktoré SARS-CoV-2 ničia. Vláda neustále mení stratégiu, ako sa majú očkovať ľudia, ktorí Covid prekonali, ale pravdepodobne u tých, ktorí ho prekonali, nie je potrebná už žiadna vakcína. V štúdiách zo sveta sa hovorí, že za šesť mesiacov po Covide možno jedna dávka. Ale zásadne vždy po stanovení protilátok,“ dopĺňa Svoboda, podľa ktorého keď má človek dostatok IgG protilátok, nie je potrebné sa očkovať. „Je dôležité, že v organizme zostávajú pamäťové B-lymfocyty a T-lymfocyty. Tie okamžite zareagujú, pokiaľ sa človek znova s nákazou stretne. Keď vám klesnú protilátky, vôbec to neznamená, že nie ste proti Covidu chránení,“ vysvetľuje český vedec, podľa ktorého je ale z imunologických dôvodov strašne dôležité, aby sa pred každou vakcináciou, už pred tou vôbec prvou dávkou, stanovili protilátky.
Pred každou vakcináciou by jednoznačne mali byť stanovené protilátky
„Pri stanovovaní protilátok by však mohol klesnúť záujem o vakcíny. Ak sú protilátky skutočne vysoké, povedzme nad päť tisíc AU/ml, tak v žiadnom prípade neočkovať. Nehovorím, že neočkovať v budúcnosti, ale vo chvíli, keď takto vysokú hodnotu nameriam, tak rozhodne neočkovať. Sú ľudia, u ktorých sa objaví aj titer protilátok okolo 80 až 100 tisíc AU/ml,“ uvádza ďalej Svoboda, podľa ktorého poradcovia minulej vlády Andreja Babiša tvrdili, že nie je jasné, aká hladina protilátok chráni, a ako dlho pretrvávajú. „Argumentovali, že sa ich hladina v čase mení. To je pravda, ale stále zostávajú pamäťové lymfocyty. Pred každou vakcináciou by jednoznačne mali byť stanovené protilátky. To je základné imunologické pravidlo. Očkovať ľudí, ktorí majú imunitu je zbytočné. Keď sa vakcína aplikuje ľuďom, ktorí majú vysokú hladinu protilátok, tak vznikajú komplikácie. Často dosť vážne,“ prízvukuje český vedec a dodáva, že mechanizmus tých komplikácií nie je úplne jasný.
Miro Toman: Vážení priatelia, áno, covid sa dá aj liečiť!
„Môžu to byť buď imunokomplexy, ktoré si sadajú do tkanív a vyvolajú tam zápal. Kdekoľvek v tele, alebo vznikajú vaskulitídy, zápaly malinkých ciev. Ďalšou komplikáciou sú antiidiotypové protilátky, teda protilátky proti protilátkam, ktoré sa viažu s miestom každej nepárnej generácie protilátok, ktoré sa viažu s vírusom, a preto priestorovo musia napodobňovať vírusový znak. Aj z nich môžu vznikať imunokomplexy, ktoré po usadení sa v tkanivách môžu vyvolať poškodzujúci zápal,“ konštatuje uznávaný vedec. Spoločnosť by podľa neho dnes pri súčasnej úrovni znalosti diagnostiky protilátok, bunkovej imunity, vakcín a liekov mohla Covid zvládať bez akýchkoľvek reštrikcií a nemocnice by sa vôbec neplnili. „Len dôsledne testovať imunitu, vakcinovať tých, ktorí to potrebujú, a včas dať lieky tým, ktorí sa nakazia a patria k ohrozeným,“ prízvukuje Jaroslav Svoboda a dodáva, že dôslednými plošnými testami bunkovej imunity sme schopní povedať, kto je ohrozený a mal by sa očkovať, a kto má naopak imunitu a nenakazí sa.
Jozef Uhlárik
