Situácia okolo COVID-19, jeho mutácií, ale aj očkovania proti nemu sa vôbec nelepší. A to nielen preto, že čím viac sa očkuje tým je viac nových mutácií, ale aj preto, že experimentálne vakcíny sú málo účinné, ba prinášajú so sebou i veľa nežiadúcich účinkov, ba aj nečakane veľa mŕtvych.
Vo svete je stále veľa takých, ktorí očkovanie experimentálnymi vakcínami odmietajú, pretože im neveria. Radšej by videli, keby skutočne zberali, že je po nich oveľa menej vedľajších účinkov a tiež mŕtvych ľudí, prípadne takých, ktorým po nich zostanú trvalé následky. Smutné je, že vlády mnohých štátov odmietajú na túto tému diskutovať a prijíma sa iba jeden názor – očkovať! Že je ale chybný, uvádza aj zakladateľ českej imunológie a popredný český imunológ a internista Jaroslav Svoboda, ktorý poskytol rozhovor pre Týždenník Echo. Prvú časť z neho priniesol portál nitranoviny.sk včera, dnes ponúkame jeho pokračovanie.
Pred očkovaním by mal urobiť lekár minimálne test protilátok
Doktor Jaroslav Svoboda absolvoval množstvo zahraničných stáží. V známom Pasteurovom ústave v Paríži sa ako jeden z prvých podieľal na výskume AIDS. V súčasnosti prevádzkuje v Prahe vyhlásenú imunulogickú ordináciu. Jaroslav Svoboda má na celú vec iný pohľad ako mnohí provládni „odborníci“. Podľa neho sa s vakcínami a liekmi dá s Covidom žiť bez obmedzenia. Je ale dôležité, aby sa u ľudí najskôr zmerali aktuálne protikoronavírusové protilátky. Ak sú u človeka vysoké, vtedy vôbec neodporúča očkovať. Lekári podľa neho majú v ruke obrovský arzenál, ale siahajú predovšetkým po očkovaní. „Všeobecne platí vo svete zásada, hoci to má každá krajina trochu inak, že očkovanie má indikovať ošetrujúci lekár, ktorý pozná zdravotný stav pacienta z minulosti. Vie, čo mu bolo. Aké má choroby. Urobiť by mal minimálne test protilátok. Až potom môže zodpovedne povedať, či si človek môže alebo nemôže dať vakcínu,“ prízvukuje Jaroslav Svoboda.
Ministerstvo zdravotníctva však namiesto toho za jedinú kontraindikáciu očkovania berie alergiu na prvú dávku vakcíny. „To je úplný nezmysel. Keď niekto tvorí protilátky na iné choroby, bude ich zväčša rovnako intenzívne tvoriť aj na COVID. Ten, kto všeobecne dobre netvorí protilátky, má po vakcinácii väčšinou komplikácie. Rovnako ich majú ľudia s vysokými hladinami protilátok,“ tvrdí vedec, podľa ktorého ďalšia skupina, ktorá by sa rozhodne nemala očkovať, sú tí, ktorí majú imunologickú hyperreaktivitu. „To znamená, že majú nejaké autoimunitné ochorenie. Napríklad systémový lupus erythematosus alebo ťažkú reumatoidnú artritídu. Títo ľudia vytvoria obrovský titer protilátok, ktorý vyvolá niekde v tele zápal. Tieto dve situácie sú jasná kontraindikácia,“ konštatuje Svoboda a dodáva, že to sa tu vôbec neuznáva.
Českí odborníci o koronavíruse: Covid by sme mali brať už ako sezónne ochorenie
Koronavírus sa adaptoval na človeka a imunita sa adaptovala na neho
A čo robí s imunitou aktuálny variant omicron? „Zatiaľ to vyzerá, že je výrazne infekčnejšia ako delta, ale má oveľa miernejší priebeh. Na potvrdenie tých predpokladov ale ešte musíme počkať, pretože to chce viac štúdií a dát,“ hovorí skúsený imunológ, ktorému to trochu pripomenulo príbeh s takzvanou ruskou chrípkou, ktorý sa vo vedeckej literatúre objavil len nedávno. „V roku 1899, asi dvadsať rokov pred známou španielskou chrípkou, prebehla takzvaná ruská chrípka. Tie ťažké chrípky mávajú také dvadsaťročné cykly. Na svete na ňu umrelo vyše milióna ľudí. Bralo sa to ako chrípka a šírilo sa to z východu. Rovnako ako pri španielskej chrípke aj tu sa našli ľudia pochovaní v ľade, u ktorých sa sekvenoval vírus. To sa dá u mŕtvych robiť aj po tridsiatich tisícoch rokoch. Rôzne vírusy môžete takto spätne skúmať. Pritom sa zistilo, že celá ruská chrípka nebola žiadna chrípka, ale koronavírus. Ten objav prišiel teraz, teda v dobe pandémie Covidu,“ vysvetľuje Svoboda.
„Takže tento koronavírus z roku 1899 je jeden z tých štyroch koronavírusov, ktoré tu s nami normálne žijú a nijako vážne nám neubližujú. Spôsobujú maximálne tak dva-tri dni nádchu, možno ľahkú teplotu. Je to ten istý koronavírus, ktorý sa adaptoval na človeka. A ľudská imunita sa adaptovala na neho. Určite tá vzájomná adaptácia netrvala 120 rokov. Mohla trvať rok dva,“ konštatuje český imunológ, podľa ktorého je problém v tom, že tu je strašne málo skutočných epidemiológov. Jaroslav Svoboda už vlani presne popisoval kto sú tí rizikoví ľudia, pre ktorých je Covid vážne ohrozenie. Upozorňoval, že nadváha zohráva zásadnú úlohu pre všetky ďalšie rizikové faktory. A každá ďalšia vlna Covidu jeho slová iba potvrdzovala. Teraz sa objavila nová štúdia, ktorá priamo ukazuje, ako vírusy Covidu napádajú priamo tukové bunky. Tá tuková bunka navyše nie je vôbec pasívna. O tom, že Covid je epidémia obéznych, sa však z nejakých politicko-korektných dôvodov málo hovorí.
Najrizikovejšou skupinou pri Covide sú obézni a plešatí muži
„Covid sa nejako evolučne adaptuje. Až ale príde ďalšia choroba, obézni ľudia budú znova medzi rizikovými. Ten, kto je obézny, trpí metabolickým syndrómom. To je v podstate permanentný chronický zápal v tele. Aj arterioskleróza začína ako zápal cievy. V jednej štúdii dokonca vyšlo, že najviac rizikovou skupinou pri Covide sú obézni muži, hypertonici, ktorí sú plešatí. Nevie sa, prečo je tam súvislosť práve s plešatosťou,“ konštatuje uznávaný vedec, podľa ktorého aktuálne štúdie potvrdzujú, že ženy sú Covidom ohrozené výrazne menej ako muži. „Vychádza to z toho, že ženský hormón estrogén zvyšuje imunitnú reaktivitu. Preto majú ženy až deväťkrát častejšie autoagresívne choroby. To je tá nadmerná imunita, keď vlastné biele krvinky napádajú organizmus. Ženy sa lepšie bránia, ale tá silná obrana sa môže otočiť proti telu. To by sa tiež malo brať do úvahy pri očkovaní,“ upozorňuje Svoboda, podľa ktorého by sa malo urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo civilizačným chorobám, ktoré začínajú nadváhou.
Jaroslav Svoboda ukázal aj na príklade Švédska ako sa dá bez tlaku dosiahnuť požadovaný cieľ, teda zaočkovať čo najviac ľudí. „Obrovskú úlohu v tom zohral ich charizmatický epidemiológ Anders Tegnell, ktorý v epidemiológii pracuje takmer dvadsať rokov a ľudia mu dôverujú viac ako premiérovi. Tegnell od samého začiatku len odporúčal. Nič nenariaďoval. Žiadne plošné: všetci sa musia vakcionovať, všetci musia nosiť rúšky. A výsledkom je, že vo Švédsku sa dobrovoľne nechalo naočkovať viac ľudí ako v krajinách, kde vlády ľudí do očkovania tlačia a manipulujú. Tegnell očkovanie odporúčal, ale nenariaďoval. Posledná štúdia teraz ukazuje, že vo Švédsku je z celej Európy najmenej nakazených, najmenej ľudí na JIS-kách a najmenej mŕtvych na počet obyvateľov,“ konštatuje uznávaný vedec, podľa ktorého je to dané aj mentalitou, lebo Švédi tie odporúčania berú vážne.
Vakcinácia vôbec neznižuje nákazlivosť očkovaných ľudí
Čo je teda pri tom, čo dnes vieme o vakcínach a liekoch proti Covidu potrebné urobiť, aby neboli žiadne reštrikcie a ľudia nekončili v nemocniciach? „Po prvé, rozumne pristupovať k očkovaniu, využívať jeho prednosti, ale nehrať sa na to, že je to cesta ku kolektívnej imunite a eradikácii vírusu. Nie je a ani nikdy nemala byť. Od začiatku bola vakcína vyvíjaná na zmiernenie príznakov Covidu a na to, aby ľudia nekončili na jednotkách intenzívnej starostlivosti. A tiež na to, aby zabránila úmrtiam. Vakcinácia totiž neznižuje nákazlivosť očkovaných ľudí. Rovnako tak môžu vírus šíriť očkované aj neočkované deti, i keď riziko ochorenia je u nich hlboko pod jedno percento,“ prízvukuje česká imunologická kapacita, ktorá si získala uznanie aj vo svete a dodáva, že je potrebné dať zásadný dôraz na včasnú liečbu.
„Zasahovať je potrebné okamžite po zistení nákazy, lebo lieky už na to máme. Okamžite po pozitívnom PCR teste je potrebné nasadiť buď monoklonálne protilátky, ktoré ale bohužiaľ musí injekčne aplikovať zdravotník. Výrazne jednoduchšie je využiť úplne nové lieky Molnupiravir alebo Paxlovid. Každý z nich je potrebné podať u každého dospelého pozitívneho okamžite po zistení príznakov,“ vysvetľuje doktor, podľa ktorého pri dôslednom dodržiavaní týchto vecí nemôže byť prekročená kapacita JIS a ARO v nemocniciach. „Napríklad Dánsko už 16. decembra zaregistrovalo Molnupiravir na okamžité podávanie. Rovnako ako už predtým Francúzsko a Taliansko. Nasledovať by ich mali aj iné vlády a čo najskôr zariadiť, aby sa k týmto liekom každý okamžite dostal,“ hovorí na záver uznávaný český imunológ a internista Jaroslav Svoboda.
Jozef Uhlárik
