Speváčku Dominiku TITKOVÚ z Nitry hádam netreba ani predstavovať. Je absolventkou Záhradnej a krajinnej architektúry na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre, pravidelne vystupuje ako saxofonistka so svojou kapelou Dominika Titková & Friends. V týchto dňoch pripravila pre svojich fanúšikov krásnu vianočnú pesničku Zimný čas a onedlho uzrie svetlo sveta aj jej nový album.
Dominika, vy ste sa už dosť vážne etablovali na slovenskej hudobnej scéne, no ja sa predsa len spýtam: Čo priviedlo absolventku záhradnej a krajinnej architektúry k hudbe?
Hudba sa so mnou tiahla celý život, od šiestich rokov, takže, skôr sa pýtam niekedy sama seba, čo priviedlo muzikantku srdcom i dušou k štúdiu záhradnej architektúry 🙂 V oboch oboroch však vidím veľkú podobnosť. Častokrát sa ku mne priestor doslova prihovára. Vopred vidím usporiadanie zelene, mobiliáru, architektúry a farby tam, kde ešte nič nie je. Či už priamo v priestore alebo v pôdoryse na papieri.
Podobne to mám aj s hudbou. V hlave mi často znejú rôzne hudobné frázy, melódie, harmónie i kompozície. Najčastejšie som takto kreatívna pri umývaní riadu. Kým však dobehnem do môjho provizórneho štúdiu na poschodí, polovica nápadov už zmizne, ale aspoň tú druhú polovicu rýchlo nahrám. Dokonca sa mi tieto dve vlastnosti aj spojili. Najkreatívnejšie záhrady som navrhla vždy pri počúvaní Horkýže Slíže.
Už počas štúdia na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva som začala hrať, najskôr v reštauráciách – v duu – ako lounge-ovú hudbu do počúvania. Postupne nás začali oslovovať klienti na oslavy, neskôr na firemné akcie či festivaly a s kapelou sme začali rásť. Fyzicky i repertoárovo. Za tých 13 rokov sme sa z dua rozrástli na 8-člennú kapelu Dominika Titková &Friends a v repertoári máme zastúpenie obrovského počtu žánrov – doslova od Duchoňa po Rammstein.
Latino je našou veľkou srdcovkou, takže sme v 2016 založili aj projekt Latinoshow, kde sme sa spojili s Campanou Batucadou, Bailadora dance group, Abadá Capoeirou a zahraničnými hosťami, s ktorými nás bolo dovedna 60 na jednom pódiu. Mám takú malú obsesiu – spájať ľudí 🙂
Živí vás aj „vyučené“ povolanie? 🙂
Aj láska k latinu a záhradná architektúra sa mi krásne spojili, keď som bola rok v rámci školy študovať v Portugalsku. Hneď prvý deň som si vo Fare, mestečku na samom juhu, našla orchester a big band, kde sme sa okrem swingu venovali aj bossa-novám. Krásnym brazílskym skladbám, kde sa portugalčina snúbila s podmanivými melódiami bossa novy. Preto som si neskôr na Slovensku trúfla aj na skladby v portugalčine (samba, bossa-nova) i v španielčine – salsa, merengue, reggaeton.
Soňa Mrázová: Ani príval zákerných slov nedokáže moje sypké sny spláchnuť
A či ma živí aj vyučené povolanie? Donedávna som každoročne pracovala na jednom veľkom kreatívnom projekte pre MPRV SR, ktorý trval vždy okolo 3 – 4 mesiacov. Takže môžem povedať, že približne štvrtinu roka som venovala práci spojenej so záhradnou a krajinnou architektúrou. Bolo to krásne a najviac som sa tešila na moju kolegyňu Moňičku, s ktorou sme tvorili návrh obrovskej interaktívnej expozície vždy s rôznou nosnou témou.
Hráte na saxofón, je to dosť netradičný nástroj, k nemu ste sa dostali ako? Viete hrať aj na iné hudobné nástroje? Bol vám niekto v rodine vzor?
Veľmi romanticky, ako 13-ročná som videla na jednom koncerte hrať nitriansky swingový orchester a strašne sa mi zapáčil jeden chalan. Vtedy neprichádzalo do úvahy osloviť ho, a tak som si vybrala dlhšiu cestu. Zaumienila som si, že sa stanem aj ja členom orchestra. Takže ma čakali prijímačky na flautu, prestup na klarinet a neskôr na saxofón. Povedala som si, že tak o päť rokov budem v orchestri, on sa do mňa zaľúbi a bude to ako z rozprávky 🙂
Maťo Ďurinda z legendárnej TUBLATANKY: Nitru mi pripomínajú staré fotky s milovanou mamou
Našťastie, v orchestri potrebovali saxofonistu omnoho skôr, takže do pol roka som sedela v big bande ako riadny člen. Veľmi rýchlo som sa chytila, keďže som už v tom čase absolvovala 1. stupeň klavíra (po siedmich rokoch). Čítanie nôt bolo jednoduché, na klavíri čítate naraz aj 8 nôt rozdelených do dvoch akordov a saxofón mal v riadku vždy len jednu. Lebo na saxofóne zahráte v jednom momente zakaždým len jeden tón, nie ako na klavíri – z desiatich prstov môže hrať naraz aj desať 🙂
V tom čase som zistila, že romatická detská láska nemusí pretrvať na veky, ale láska k saxofónu áno. Takže žiadna svadba sa nekonala, ale saxofón mi ostal v srdci i fyzicky pri každom koncerte 🙂
Ako dlho trvala cesta dostať sa z regiónu Nitra do celoslovenského povedomia? Ako vás objavili známi hudobníci napr. Valihora, Čekovský a podobne? S kým ste vlastne ešte spolupracovali?
Ako eventová kapela sme začali naplno fungovať v tomto poli pôsobiska pred desiatimi rokmi. Dali sem si za cieľ byť najlepšou eventovou kapelou. Treba mať veľké ciele 🙂 Čiže agentúry a firmy nás už vnímajú dosť dlho. Po založení Latinoshow nás začala vnímať dosť aktívne aj tanečná komunita zaujímajúca sa o latinsko-americké tance a latino hudbu. Na Slovensku je len zopár kapiel venujúcich sa tomuto ohnivému žánru, takže v tomto smere sme sa dostali do povedomia salserosov dosť rýchlo.
Tým, že sme dlho netvorili vlastnú hudbu, široká verejnosť nás nemala ako spoznať. Počas pandémie, keď som mala konečne trochu času, som vymyslela projekt „Pesnička na diaľku“. Cieľom bolo spojiť umelcov z každého kúta Slovenska a nahrať spoločnú skladbu Zastavme to včas. Symbolom bol fakt, že každý problém sa prekoná omnoho jednoduchšie, keď spojíme sily a budeme k sebe empatickejší, ohľaduplnejší. Čekymu sa skladba a myšlienka tak zapáčila, že sa ihneď pridal, za čo mu neskonale ďakujem. My sme sa osobne poznali z rôznych akcií, takže sme sa už poznali. Do projektu sa zapojilo naozaj veľa umelcov, aj tanečníkov, ktorý vytvorili choreografie na skladbu, dokonca aj hercov. Ďuri Hrčka nahral poetickú verziu tejto skladby, moderátor Riško Vrablec to poňal jemne rockovo, Peter Lipa do skladby vložil kus svojho jazzového ducha…
Skladba spojila naozaj rôznych umelcov, čo bolo takým symbolom, že naozaj sa vedia spojiť aj rôznorodé žánre a funguje to. Možno by to fungovalo aj v živote, keby sú ľudia k sebe naozaj trochu ohľaduplnejší.
Kto tvorí Friends – ako ste sa dali dokopy, čo vás spája?
Menovite? 🙂 Snehulienka a sedem trpaslíkov 🙂 Ja a mojich sedem statočných. Dychová sekcia Adam, Matúš, Imrich, chlapci dokonca majú vlastné choreografie počas vystúpenia, kedy doslova „zatienia“ aj speváčku 🙂 Za to im naozaj úprimne ďakujem, lebo sú takí chutní, keď tancujú, že ani ja neviem od nich odlepiť zrak. A v poslednom čase majú po koncertoch zástupy fanúšičiek žiadajúcich si fotku s nimi. Rytmiku tvorí Tomáš, Jurko, Maťko a Kubko.
JEDNODUCHO GABA: Nová kniha aj o súkromí herečky Gabiky DOLNEJ
Našou filozofiou v kapele je tvrdá práca, lebo hudba je vášeň, ale aj práca zároveň, zodpovednosť, spoločné vízie a hlavne priateľstvo. V každej firme je potrebné mať dobrý kolektív a my sme nielen kolegovia, ale aj kamaráti. Každé Vianoce si robíme aj spoločné „posedenie pod jedličkou“. Oslavujeme spoločne sviatky, stretávame sa s našimi rodinami a celkovo sme dobrá partia. Pre mňa je dôležité, že si dôverujeme, pomáhame si a môžeme sa o seba oprieť v ťažkých časoch. Preskákali sme si už kadečím a napríklad, keď je niekto totálne vycucnutý z energie, na pódiu sa mu ju ostatní snažia dodať a podržať ho. Už sme naozaj zažili kadečo na koncertoch, od totálneho fyzického vyčerpania, horiace auto, či zhorené nohavice od fúkača tepla počas vystúpenia, cez návštevu pohotovosti so šestnástimi štichmi, až po tie najkrajšie momenty, kedy nám publikum vracia energiu v podobe radosti, tanca a úprimných úsmevov.
Hovoríte si eventová kapela, čo si pod tým máme predstaviť?
Zamerali sme sa na vystupovanie na firemných večierkoch, spoločenských podujatiach, výročiach firiem, galavečerov, svadbách i oslavách. Väčšinou sú to tie eventy, kde nemá široká verejnosť prístup. Ale hrávame často aj na mestských či obecných slávnostiach, festivaloch a klubových koncertoch pre verejnosť. Eventová kapela vo všeobecnosti má za úlohu zabaviť a riadne vytancovať davy 🙂
Venujete sa aj vlastným projektom? Kto je hlava kapely (píše texty, skladá hudbu…)?
Vlastným projektom, teda tvorbe autorskej hudby, sa z kapely venujem ja so skladateľom, multiinštrumentalistom a vynikajúcim človekom Eugenom Botošom. Stretli sme sa niekedy dávnejšie, ale spoluprácu sme započali vďaka Česko-Slovensko má talent, kde som sa do finále rozhodla pre skladbu Love of my life od Queenu. Chcela som ju však vo vlastnom aranžmáne a s tým mi pomohol Eugen. Poslala som mu nejakú tú moju predstavu a on ju rozvinul do neskutočne krásnej verzie. Tak sme zistili, že sme si ľudsky i muzikantsky sadli a rozhodli sme sa, že spravíme album. Môj vlastne prvý, ktorý by sme chceli pustiť do sveta niekedy na jar. Proces tvorby vyzerá tak, že si spolu sadneme a začneme tvoriť harmóniu, melódiu, nejakú formu skladby. Potom sa rozdelíme, ja idem domov do Nitry a Eugen pracuje na aranžmáne a ja na textoch a prepracovávam melódiu.
Už máme „na sklade“ niekoľko skladieb, ktoré budeme postupne uvádzať na verejnosť v podobe singlov. Veľmi sa na to teším, pretože to je môj sen – tvoriť a hrať na koncertoch vlastné skladby.
Čo vás inšpiruje a čo je témou vašich hudobných textov?
Chcela by som sa dotknúť duše človeka. To je, podľa mňa, zmyslom akéhokoľvek umenia, dotknúť sa človeka. Pozorovaním som zistila, že rada moralizujem, ako napr. v skladbe Zastavme to včas, či Laici, kde sa snažím o to, aby sme boli k sebe navzájom lepší, priateľskejší. Ale nechcem písať ťažké texty, takže plánovaný album by mal byť tanečný, texty jemne nad vecou a príjemný. To sú plány, uvidím, čo zo mňa po textovej stránke „vypadne“. Ono si to niekedy hudba doslova vypýta tému a potom je to už len mravenčia práca, aby slovenčina znela ako slovenčina, a aby text dával zmysel v rámci danej témy.
Juraj „Ďuri“ Hnilica sa vzdal kvôli pravidlám koncertovania: Moja muzika má byť pre všetkých
Nedávno ste ohlásili novinku, vianočnú pieseň, ktorú ste dali dokopy s muzikantom Eugenom Botošom. Ako vznikla samotná pieseň?
Opäť raz sme mali kreatívne stretnutie s Eugenom, kedy sme pracovali na albume a on povedal: „Titková (tak ma nazýva:)) a nechceš ty aj vianočnú pesničku?“ Tak mi dal chrobáka do hlavy. Akurát, že to bolo koncom októbra, takže to boli celkom fofry. Harmónia a melódia vznikli veľmi plynule, nenásilne a rýchlo.
Textu som sa desila. Ako spraviť text, ktorý nebude úplné klišé? Kde sa nebude spomínať kapor v každom druhom takte, kde nebudú visieť gule zo stromčekov a spievať o kapustnici…? V tom mi volala mamina, že mi poslala básničku o Vianociach, ktorá ju v priebehu dňa napadla. Sadlo to úplne dokonale. Motivovali ma jej slová a tak som ich prepracovala, aby text sedel rytmicky do danej skladby.
Teta Marta z Veľkého Kýru: Jej vianočné medovníky vám doslova vyrazia dych!
Vždy som vnímala Vianoce ako niečo jedinečné, no zároveň ma mrzelo, že blízkosť človeka, rodiny, priateľov a ten povestný vianočný pokoj sa spájajú akoby len s Vianocami. Tak som skúsila dať do textu práve silu ľudskosti a vzťahov, ktoré sa nesú vlastne celým našim životom, nielen vianočným obdobím.
Preto som sa rozhodla spraviť klip skôr symbolický, kde sú štyri mikropríbehy poukazujúce na rôzne typy vzťahov a dôležitosť blízkych.
Doma, v Nitre, ste veľmi obľúbená, čo vás spája s týmto mesto a čo na ňom považujete na najkrajšie?
Že je pre mňa domovom. Poznám každý kút Nitry. V mestskom parku mám svoj obľúbený strom, pagaštan, milujem niektoré skryté staré úzke uličky, námestie, keď ožije podujatiami… Spájajú ma s Nitrou všetky tie najkrajšie spomienky z detstva, dospievania i dospelosti. Milujeme tu koncertovať, pravidelne v lete hrávame vonku pred Music a Cafe, kde je úžasná atmosféra, ktorú tvoria samotní diváci.
Nitra je pre mňa naozaj domovom a aj keď vyjdem z domu, cítim sa, akoby som bola vlastne v obývačke.
Onedlho budú Vianoce, chystáte pod Zoborom aj nejaký koncert?
Koncerty sme mali už nedávno. Najbližšie koncert chystáme na jar, bude to asi nejaký klubový koncert v latino duchu.
Prezradíte mi aj, ako budete tráviť tohtoročné Vianoce? Máte nejaké tradície, ktoré sa snažíte udržiavať?
Budeme mať tri štedrovečerné večere. Najskôr u švagrinej s manželovým synovcom a jeho rodinou, potom u našich, spoločne s babkou a na druhý deň romantický „povianočný“ štedrý večer s manželom. Takže Vianoce oslávime trikrát 🙂
The Wild Youth: Nitrianska kapela sa chystá dobyť svet!
Najkrajšou tradíciou je pečenie oblátok s babkou a sesternicou. Mesiac robíme vyše 2000 kusov a je to ten najkrajší čas. Okrem azbestových rúk, ktoré mám vďaka tejto aktivite, trávime ten najkrajší čas s mojimi najbližšími, rozprávame sa, v pozadí väčšinou bežia nejaké dokument o zvieratách, ktoré má babka veľmi rada a celé je to krásne príjemné.
A ešte máme jednu tradíciu, odkedy si pamätám, mamina vždy zazvoní zvončekom, že „už je tu Ježiško“ a všetci sa čudujeme, ako sa tam tie darčeky objavili, hoci ich tam sami nanosíme 🙂 Jednoducho, snažíme sa zachovať si aj to detské čaro Vianoc 🙂
Čo si želáte od Ježiška ? 🙂
Keby mi vyhádzal všetky nepotrebné veci z domu 🙂 A úplne úprimne, aby sme si všetci dokázali vychutnávať krásne momenty, pretože šťastie, radosť, pokoj a zdravie sú tým najkrajším darom, ktorý nie je samozrejmosťou.
