Nežná revolúcia, počas ktorej bol zvrhnutý „nenávidený“ socializmus, mala priniesť Slovensku nielen slobodu, ale aj krajšie zajtrajšky. Sľubované bolo druhé Švajčiarsko, alebo minimálne aspoň dobehnutie vyspelého západu. Prirodzene, nie hneď, ale o pár rokov. A realita?
V súčasnosti u nás určite nie je sloboda vyjadrovania a západ nedobehneme ani keby cúval. O druhom Švajčiarsku môžeme snívať asi ako kozmickí vedci o živote ľudí na Marse. Takže, čo sme vlastne Nežnou revolúciou získali?
Komu je lepšie ako za socializmu, nech zdvihne ruku. Iste, našli by sa takí i takí, podľa prieskumov však tesne vyhrávajú tí, ktorí už len s nostalgiou spomínajú, aké to bolo pred rokom 1989. Tie istoty, ktoré boli vtedy, dnes nie sú ani náhodou a aj sloboda slova sa pri súčasnej vládnej garnitúre vytráca rýchlejšie ako smrad v ovzduší. Krachujúcich podnikateľov je stále viac a počty ľudí, ktorí sa boja o prácu sa tiež zvyšujú. Ceny v obchodoch aj na benzínkach idú do takých šialených výšok, že hoci sú plné regále, ľudia si drahé výrobky môžu dovoliť kúpiť stále menej a menej. A na niektoré výrobky sa už čaká takmer rovnako tak dlho ako za socíku.
17. november: Aj v NITRE sme si sľúbili lásku. Prišiel Dubček, Havel aj Mečiar (FOTO)
Diktát z Moskvy sme vymenili za diktát z Bruselu
Takže, čo nám zostáva z tých výhod „rozvinutého kapitalizmu“? Slobodne ísť do kostola a cestovať do zahraničia? Wáááu! Ale za čo keď ľudia majú stále hlbšie a hlbšie do vrecka? Takže nám zostáva už len sloboda ísť do kostola a tam sa modliť k Bohu, aby nám už bolo konečne tak, ako nám to sľubovali počas Nežnej revolúcie. Lebo ak naplnia lekári svoje sľuby, tak nás nebude mať ani kto ošetriť a budeme zomierať na odvrátiteľné choroby ako za stredoveku. A ak prestanú v školách učiť dôchodcovia, tak kto bude učiť naše deti, keď mladí o flek učiteľa majú iba minimálny záujem? Akí teda budeme? Chorí a… Sprostí! Teda, to už asi aj sme, keď nedokážeme zastaviť pád našej spoločnosti. Ekonomický, i morálny. Nad tým, čo sme získali 33 rokov od revolúcie, sa v statuse zamyslel bežný slovenský občan Andrej Krátky, ktorý zhrnul svoje pocity do pár viet.
„33 rokov od revolúcie… Čo sme získali…? Že dnes si môžeme zobrať 40-ročnú hypotéku na 50-ročný byt, ktorý kedysi „zlí“ komunisti dávali ľuďom zadarmo… naozaj výdobytok. Žijeme v dobe totálnych antihodnôt, diktát z Moskvy sme vymenili za diktát z Bruselu, prosperitu za neustále krízy a dlhy a sloboda slova a názoru je dnes snáď ešte horšia ako vtedy, vtedy sa nesmeli kritizovať komunisti, dnes sa nesmie kritizovať vláda, EÚ, Brusel, LPGTDIQXYZ… komunita, green deal, atď, atď, atď, lebo hneď je človek označený za „extrémistu“ (predtým triedny nepriateľ). Naozaj máme čo oslavovať??“ pýta sa na záver Andrej Krátky, ktorého slová určite nejedného Slováka privedú k zamysleniu sa.
„Dobre napísané, plná pravda, bolo toho ešte viac o čo sme prišli, i keď sme s veľkou nádejou prichádzali do večerných ulíc, aby sme počúvali, za čo bojujeme, ale, bohužiaľ, nič sa nenaplnilo. Že môžeme cestovať do USA alebo Austrálie? Tam som nebola ani nebudem. Precestovala som celú Európu vrátane vtedajšej Juhoslávie. Inak nemám nič viac ako pre rokom 1989,“ pridala Alena K. A kritických slov pri porovnaní súčasnosti s rokmi pred „Nežnou revolúciou“ je na sociálnej sieti naozaj veľa. „To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo,“ píše sa v hymnickej piesni Janka Matúšku, ktorá sa stala aj našou hymnou. Lenže to Slovensko naše tvrdo spí aj teraz, rovnako ako Šípková Ruženka, ktorá vraj spala v rozprávke dlhých 100 rokov. Koľko ešte bude spať Slovensko? Tretinu, teda 33-rokov, už má za sebou…
Dodo Púchovský
