Politika EÚ nedokáže zabezpečiť, aby európski poľnohospodári využívali vodu udržateľným spôsobom. Vyplýva to z osobitnej správy, ktorú v utorok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).
Audítori skonštatovali, že vplyv poľnohospodárstva na vodné zdroje je veľký a nepopierateľný. Poľnohospodári však využívajú príliš veľa výnimiek z politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva, ktoré bránia úsiliu o zabezpečenie správneho využívania vody. Okrem toho agropolitika EÚ presadzuje a často podporuje skôr väčšie než efektívnejšie využívanie vody.
Poľnohospodári sú hlavnými spotrebiteľmi sladkej vody, poľnohospodárstvo predstavuje štvrtinu celkového odberu vody v Únii. Poľnohospodárska činnosť ovplyvňuje kvalitu vody (znečistenie hnojivami či pesticídmi), ako aj množstvo vody.
Súčasný prístup EÚ k hospodáreniu s vodou sa odvíja od rámcovej smernice o vode z roku 2000, v ktorej sa zaviedli zásady udržateľného využívania vody. Je v nej cieľ dosiahnuť dobrý kvantitatívny stav všetkých vodných útvarov v EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika tiež zohráva dôležitú úlohu v súvislosti s udržateľnosťou vodných zdrojov. Ponúka nástroje, ktoré môžu znížiť tlak na vodné zdroje, napríklad prepojenie platieb s ekologickejšími postupmi a financovanie efektívnejšej zavlažovacej infraštruktúry.
„Voda je obmedzeným zdrojom a budúcnosť poľnohospodárstva EÚ vo veľkej miere závisí od toho, nakoľko efektívne a udržateľne ju poľnohospodári využívajú. Politika EÚ však doteraz neprispela k zníženiu vplyvu poľnohospodárstva na vodné zdroje,“ uviedla Joëlle Elvingerová, členka EDA zodpovedná za túto správu.
Rámcová smernica o vode poskytuje záruky proti neudržateľnému využívaniu vody. Členské štáty však poľnohospodárstvu udeľujú množstvo výnimiek umožňujúcich odber vody. Audítori zistili, že sa tieto výnimky udeľujú poľnohospodárom veľkoryso, a to aj v regiónoch s nedostatkom vody. Niektoré vnútroštátne orgány zároveň zriedka uplatňujú sankcie za nezákonné využívanie vody, ktoré zistia.
V rámcovej smernici o vode sa vyžaduje, aby členské štáty prijali zásadu „znečisťovateľ platí“. Voda však zostáva lacnejšia, keď sa používa v poľnohospodárstve a mnohé členské štáty stále neuplatňujú zásadu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby v poľnohospodárstve, ako to robia v iných odvetviach. Audítori upozornili, že poľnohospodárom sa často neúčtuje skutočný objem vody, ktorú používajú.
V rámci spoločnej agropolitiky pomoc EÚ poľnohospodárom väčšinou nezávisí od dodržiavania povinností podporujúcich efektívne využívanie vody. Niektoré platby podporujú plodiny náročné na vodu, ako je ryža, orechy, ovocie a zelenina, bez zemepisného obmedzenia, a to aj v oblastiach s nedostatkom vody. A mechanizmus krížového plnenia nemá takmer žiadny účinok. Požiadavky sa nevzťahujú na všetkých poľnohospodárov a členské štáty nevykonávajú dostatočné a primerané kontroly, aby odrádzali od neudržateľného využívania vody.
Okrem priamych platieb sa zo spoločnej agropolitiky financujú aj investície poľnohospodárov alebo poľnohospodárske postupy, ako sú opatrenia na zadržiavanie vody. Tie môžu mať pozitívny vplyv na využívanie vody, avšak poľnohospodári len zriedka využívajú túto príležitosť a programy rozvoja vidieka málokedy podporujú infraštruktúru opätovného využívania vody.
Ani modernizácia zavlažovacích systémov nie vždy prináša úspory vody, pretože ušetrená voda sa môže presmerovať na plodiny náročné na vodu alebo zavlažovanie väčšej plochy. Podobne aj inštalácia novej infraštruktúry, ktorá rozširuje zavlažovanú oblasť, pravdepodobne zvýši tlak na sladkovodné zdroje.
Podľa audítorov EÚ financovala aj poľnohospodárske podniky a projekty, ktoré narúšajú udržateľné využívanie vody.
Zdroj: TASR
