Už dlhší čas si všímam, že Rada pre mediálne služby, ktorá má dohliadať nad objektivitou, pluralitou a nestrannosťou televízneho a rozhlasového spravodajstva, sa výrazne odkláňa od tohto svojho poslania a svojim rozhodnutiami posväcuje vládnu propagandu.
Osobne som dával na radu množstvo podnetov, a to v prípadoch, kedy bolo porušenie zákona jasné aj laikovi – a, prepáčte, v mediálnej legislatíve sa predsa len „trošku“ vyznám, vedecky i pedagogicky som sa jej venoval vyše dvadsať rokov – no všetky podnety dopadli bezvýsledne. Ale to, ako subjektívne až svojvoľne rozhoduje rada v posledných mesiacoch, je škandál, ktorý by nemal zostať nepovšimnutý.
Môj posledný podnet sa týkal relácie Interview:24, v ktorej ma moderátor RTVS Miro Frindt špinil spolu s prizvaným „mediálnym expertom“ Martinom Kasardom, ktorý je však stranícky angažovaný v Za ľudí a za túto stranu kandidoval aj vo voľbách. Absurdne tam rozoberali, že ľudí ako ja by nemali púšťať na obrazovku, lebo som vraj demagóg a nikto mi nevie oponovať. Tieto bezočivé urážky tam chrlili bez toho, že by mi dali čo i len minimálny priestor na vyjadrenie – keď už sa bavili o mne.
Eduard Chmelár: Prečo sú nadchádzajúce voľby pre nás kľúčové
Rada pre mediálne služby však moju sťažnosť na porušenie niekoľkých zákonov označila za neopodstatnenú a zamietla ju. Pritom v prípade známeho rozhovoru Anky Žitnej s profesorom Jeffreym Sachsom začala disciplinárne konanie, lebo vraj tam nezaznel iný názor. Absurdné. Na rozdiel od Mira Frindta moderátorka Anka Žitná nikoho neurážala a dala priestor argumentom jedného z najrenomovanejších mysliteľov súčasného sveta. Každá televízia na svete by sa o tento novinársky úlovok išla potrhať, ale podľa našich strážcov mediálnej korektnosti k názorom, s ktorými nesúhlasí vláda, musí byť prizvaný oponent, ale opozíciu môžete urážať, koľko len chcete.
Aj z tohto neuveriteľného prístupu vidno, že členovia Rady pre mediálne služby sú buď absolútni hochštapleri, ktorí nerozumejú žurnalistickej práci alebo najatí žoldnieri vládnej propagandy. Práve druhá možnosť by nás mala znepokojovať. Médiá sú pred voľbami zneužívané na špinavý mocenský boj a táto rada tieto neprípustné praktiky kryje. Keď si vypočujete zvukový záznam zo zasadnutia tohto orgánu, budete žasnúť nad tým, aká je to fraška, ako majú traja ľudia už vopred pripravené odmietavé stanoviská, ako o probléme prakticky ani nediskutujú, iba na bežiacom páse oznamujú verdikty. Tie zdôvodnenia by rozmetal na prach každý právnický elév. Mimochodom, keď už hovoríme o zdôvodneniach – referent rady mi oznámil, že môj podnet bol zamietnutý a že materiály k nemu nájdem pod bodom 32. Tento bod však ako jediný v zápisnici chýbal a bol odstránený aj zo zvukového záznamu. Na moju písomnú námietku rada doteraz nereagovala…
Richard Sulík: Tretina nemeckých elektromobilov jazdí na uhlie. Gratulujeme!
Keď sa zmenia mocenské pomery v štáte, bude nevyhnutné zmeniť aj spôsob kreovania Rady pre mediálne služby a zdemokratizovať ju. Viem si predstaviť, ako budú určité politické kruhy kvičať a ako budú novinári hysterčiť, že im berú slobodu.
V skutočnosti však práve dnešné nekompetentné a nekonzistentné rozhodnutia Rady pre mediálne služby paralyzujú právo každého človeka na slobodu prejavu. Mediálna rada s takýmito praktikami je zbytočná a škodlivá. Pravidlá musia platiť pre všetkých. No činnosť dnešnej Rady pre mediálnej služby je výsmechom objektivity a nestrannosti, ktorú jej ukladá zákon.
Text: Eduard Chmelár, fb
