To, čo si dnes dovolil predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa v živom vysielaní RTVS, preráža akékoľvek mysliteľné dno politickej diskusie.
Voči jedným z najkultivovanejších poslancov opozície Petrovi Kmecovi a Mariánovi Kérymu sa zachoval ako ten posledný grobian, a to spôsobom, akí si nedovolia ani fašisti.
Je príznačné, že médiá o tomto incidente mlčia, aby nenarušili imidž vládnej koalície.
Konflikt sa začal už v zákulisí relácie O päť minút dvanásť, kde moderátor informoval hostí, že by sa chcel dotknúť aj škandálu zneužívania NAKA na politické ciele, ktorý vytiahla na piatkovej tlačovej konferencii strana Smer-SD. Poslanec Krúpa zareagoval extrémne podráždene s otázkou „Koho zaujímajú tie smerácke sračky?!“ Keď sa voči tomuto slovníku ohradil poslanec Kéry, Juraj Krúpa sa na neho vyrútil tak, že podľa mojich informácií prišlo takmer k fyzickej inzultácii. Krúpa sa oboril na svojho kolegu so slovami „ty smerácky mafián“ a keď si to opozičný politik vyprosil a pripomenul mu, že si netykajú, poslanec za OĽaNO zareagoval ako čistý hulvát: „Ja si budem tykať, komu ja chcem.“
Súmrak neoliberalizmu, komentuje Róbert Merva
Ešte horšie sa správal priamo vo vysielaní. Na pokojnú a vecnú argumentáciu poslanca Petra Kmeca zareagoval Krúpa so slovami „ty panák“ – „to môžeš rozprávať svojej materi“ a keď sa Marián Kéry zastal svojho kolegu so slovami „Čo si to dovoľujete??“, Krúpa ešte pridal urážku, že sú „kremeľskí bratia“.
Mimoriadne neprofesionálne sa zachoval moderátor relácie Marek Makara, ktorý vulgárnu hádku nielenže nezastavil, ale na konci sa poďakoval hosťom za „dynamickú diskusiu“.
Ak bude nabudúce minister Korčok hovoriť o opozícii ako o žumpe, nech sa pozrie najprv do tej svojej. To je proste príšerné, ako sa správajú. Ja si pamätám Mečiara, pamätám si Dzurindu, ale takáto arogancia moci tu ešte nebola.
Po všetkých tých skúsenostiach mi je jasné, že toto je ich taktika.
Namiesto vecných argumentov oponentov dourážať, ponížiť, onálepkovať, pošpiniť, a potom, keď niekomu rupnú nervy, začať hystericky jačať a ukazovať na nich prstom, že sú plní nenávisti a násilia.
Príkladom je dnešné moralizovanie Krúpu, Klusa a Remišovej, že „generálny prokurátor si nezaslúži byť vypočutý v parlamente s tými znôškami klamstiev, ktoré si povymýšľal“.
Tak po prvé, generálny prokurátor nie je nejaký prosebníček, ktorý by mal byť láskavo vypočutý volenými zástupcami ľudu. Je to šiesty najvyšší ústavný činiteľ, má na to zo zákona právo a poslanci jeho odmietnutím prejavujú hrubú neúctu k štátnej inštitúcii, ktorú reprezentuje.
Po druhé, generálny prokurátor si nič nenavymýšľal, vyjadroval sa mimoriadne presne a v podstate len zopakoval to, na čo som upozornil už pred niekoľkými týždňami ja.
Pravidelnými „znôškami klamstiev“ je známy skôr poslanec Krúpa a špinením iných sa dlhodobo snaží odpútať pozornosť od vlastných zlyhaní. Napokon, sám sa prejavil ako úbohý zbabelec, ktorý ma najprv vyzval na diskusiu tak, že ma dourážal a nakládol si nejaké podmienky, a keď som ho argumentačne tvrdo, ale slušne zotrel, pustil do gatí a viac sa neozval. A presne ako taký zbabelý gauner to skúšal aj dnes na tých, o ktorých vie, že sa nebudú znižovať na jeho úroveň a vracať mu jeho neokrôchané výpady.
Ale buďme konkrétni. Generálny prokurátor ani náznakom neobhajoval okupáciu. Iba porovnal dva právnické texty.
Ak zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR z roku 1968 v článku 9, ods. 1 hovorí, že pri trestných činoch a priestupkoch vojakov sa uplatňuje československé právo a pôsobia československé súdy a prokuratúra – kým vojenská zmluva s USA v čl. 12, ods. 1 hovorí, že Slovenská republika sa na žiadosť Spojených štátov vzdáva svojho práva na výkon trestnej právomoci; ak okupačná zmluva v čl. 10 zaväzuje vládu ZSSR k náhrade škôd – kým čl. 14 DCA hovorí o tom, že príslušníci Ozbrojených síl USA sú vyňatí z konania o náhrade škôd atď., atď., atď. – je hádam jasné, ktorá zmluva je z právneho hľadiska pre nás výhodnejšia.
Moralizovanie Krúpu, Klusa, Remišovej a ostatných je strašne falošné, lebo práve to, že pod hlavňami sovietskych tankov odsúhlasil parlament lepšiu zmluvu ako je tá súčasná; práve to, že kým našich predstaviteľov dovliekli do Moskvy k podpisu zmluvy násilím, kým Naď s Korčokom bežali do Washingtonu dobrovoľne – práve tieto okolnosti sú zneuctením pamiatky obetí 1968. Lebo nikto zodpovedný s historickou pamäťou nemohol niečo také podpísať.
A to už nehovorím o primitívnej argumentácii Juraja Krúpu, že vlastizradca je vraj ten, kto sa stavia na odpor našim spojencom. V tom prípade bol Vasiľ Biľak rovnaký „vlastenec“ ako Krúpa, lebo ZSSR bolo vtedy naším spojencom a on konal v súlade s jeho pokynmi.
Nedajte sa preto pomýliť, priatelia.
Oni už nemajú nijaké morálne právo hovoriť o slušnosti a demokracii. Patria k tým, ktorí tieto pojmy najviac pošpinili.
Nie náhodou sa po dlhých mesiacoch mlčania dnes ozvala iniciatíva Za slušné Slovensko. Kým tu vyvádzali títo vládni grázli, ani nemukli. Ale keď ich treba použiť proti opozícii, vtedy sú k dispozícii.
Nie, títo ľudia ma už o nenávisti, slušnosti, slobode a demokracii nebudú poúčať. Grázli ma nemajú čo naučiť. A ani ja si s nimi nemám čo povedať. Mám ich prečítaných. Toto nie je alternatíva, ktorá by nás mohla priviesť k lepšiemu Slovensku.
Text: Eduard Chmelár, fb
