Je až neskutočné, akých chrapúnstiev sú schopné niektoré indivíduá, ktoré sa bohorovne vyhlasujú za demokratov a etalón slušnosti. V snahe zdiskreditovať ma sa nezastavia pred ničím, dokonca ani pred majestátom smrti. V deň, keď zomrel bývalý podpredseda NR SR Miroslav Číž a ja som vzdal hold jeho pamiatke, vytiahli niekoľko rokov starý komentár k môjmu statusu, v ktorom zosnulý europoslanec reagoval trochu podráždene na moju kritiku Roberta Fica. Vlastne ani neviem, čo tým chceli povedať, či chceli spochybniť a pošpiniť naše dobré vzťahy vo chvíli, keď sotva vydýchol, ale takéto praktiky sú vyslovene nechutné. Zdôrazňujem, že nešlo o status, ktorý si môžete vygoogliť, išlo o komentár k nemu, čo si vyžaduje dlhodobý monitoring mojej osoby. K podobným eštebáckym metódam snáď už len to, že toľko práce si dali ľudia, ktorí ustavične prskajú, že už nikoho nezaujímam… V skutočnosti si môžete byť istí, že skôr či neskôr upadnú do zabudnutia takíto úbožiaci, ktorí sa živia okydávaním čestných ľudí.
Za oveľa vážnejšiu vec považujem to, k čomu sa znížila a prepožičala Slovenská akadémia vied. Prosím, prečítajte si nasledujúcu analýzu. Informatik a sociológ Peter Dolina, žijúci dlhodobo v Spojených štátoch, v nej reaguje na prapodivný „monitoring médií“, ktorý pre oficiálny časopis SAV urobil pravicový think-tank Memo98. Pripomínam, že táto ideologická organizácia dostáva pre svoje úlohy štedrú podporu od National Endowment dor Democracy napojenej priamo na rozpočet Kongresu USA. Nebolo tomu inak ani tentoraz. Dolina krúti hlavou, čo sa dnes na Slovensku považuje za „vedu“ a upozorňuje na neakceptovateľnú metodiku vopred určených želateľných výsledkov výskumu. Autori si vybrali dve političky (Zuzanu Čaputovú a Veroniku Remišovú) a dve novinárky (Zuzanu Kovačič Hanzelovú a Moniku Tódovú), aby na nich demonštrovali, že sú predmetov „útokov proruských aktérov“. K týmto záverom prišli na základe „výskytu kľúčového slova Čaputová“ v predmetných textoch vybraných osôb. Takže pozor – podľa ich logiky sa len zmienka o Čaputovej či Remišovej považuje za útok na tieto dámy. Oni nielenže nerozlišujú medzi vecnou kritikou a osobným útokom. Oni nerozlišujú ani negatívny kontext, pozitívny kontext a neutrálny kontext – čiže len samotný výskyt ich mena je útokom na ne… Potrebuje to ešte nejaký komentár?
Viete, kedy toto naposledy platilo? V absolutistickej monarchii. Spochybňovať legitimitu kritiky je spochybňovaním demokracie. Ja viem, že veľká mysliteľka Kovačič Hanzelová sa vyjadrila, že o pravde sa nediskutuje a v jednom rozhovore sebavedomo vyhlásila, že ona vo svojej práci nepotrebuje vzdelanie, nuž ale keby dávala lepší pozor na mojich prednáškach, nemohol jej uniknúť slávny výrok Reného Descartesa „De omnibus dubitandum“ (O všetkom treba pochybovať), čo je dnes nielen základ racionalistickej filozofie, ale aj liberálnej teórie slobody prejavu. Demokracia bez kritiky je demokratúra, je to karikatúra slobodnej spoločnosti. Metódy aktivistov Memo98 sú také hlúpe, akoby z výskytu slova „Robert Fico“ v komentároch slovenských novinárov niekto automaticky vyvodil, že nejde o žurnalistiku, ale nenávistné prejavy.
Čo si však naozaj vyprosím, sú ničím nepodložené závery, že kritici dotyčných dám sú napojení na ĽSNS, Mariána Kotlebu a Ľuboša Blahu. Hádzať ma do jedného vreca s extrémistami a neustále o mne šíriť klamstvá bez najmenších dôkazov, už nemôže byť len prejavom primitivizmu, hlúposti a nevzdelanosti, ale dlhodobo a štedro financovaného zámeru. Peter Dolina navrhuje, aby pri tejto „ohavnosti“ spozorneli orgány činné v trestnom konaní. Ja sa však na tomto mieste najprv pýtam, či sa vedenie Slovenskej akadémie vied nehanbí za to, na akú špinavosť prepožičalo svoje meno, ako spochybnilo svoju serióznosť a či sa mi za to aspoň neospravedlní. Lebo my, ktorí sme robili vo výskume médií, prednášali sme o kvantitatívnej analýze médií, vieme, čo takýto výskum obnáša a vidíme v oficiálnom periodiku slovutnej SAV takýto paškvil, sa musíme pýtať, či politizácia Slovenskej akadémie vied nedosiahla v posledných rokoch také obludné rozmery, že je úplne legitímne pýtať sa na jej reálny zmysel existencie. Tým skôr, že univerzity dnes dokážu robiť výskum oveľa nezávislejšie. Tak ako v minulých prípadoch, aj teraz s plnou vážnosťou vyhlasujem, že som pripravený ísť do priamej otvorenej konfrontácie so šíriteľmi takýchto lží a na vecnej odbornej úrovni si vydiskutovať takéto i podobné obvinenia. Ak, pravda, nebudú rovnako zbabelí ako Jaroslav Naď, Juraj Krúpa či Juraj Smatana. Žijeme naozaj extrémnu dobu a ja verím, že pravda vyjde čoskoro na povrch a prenasledovaní ľudia sa dočkajú satisfakcie.
(Viac v priloženom článku Petra Dolinu, ktorému týmto ďakujem, že sa voči týmto hrubým manipuláciám ako odborník ohradil)
