Je veľa Slovákov, ktorí svoju krajinu preslávili prakticky po celom svete. Sú však aj takí „Slováci“, na ktorých si robia nárok aj iné krajiny, lebo sa tam narodili, dlhodobo tam žili, alebo tam zomreli. Medzi takýchto slávnych ľudí sa radí aj Eduard Sacher, na ktorého si nárokujú nielen Želiezovčania, ale aj Rakúšania.
Želiezovčania sa pýšia tým, že slávny Eduard Sacher sa narodil práve v tomto mestečku neďaleko Levíc, a to presne pred 180 rokmi, teda 8. februára 1843. A čímže sa tak preslávil? Mnohí určite vedia, že práve tento muž nielenže vylepšil recept otcovej torty, o čo sa postaral spolu s manželkou Annou Mariou Fuchsovou, ale aj dôsledne zabezpečil ochrannú známku a utajil originálny recept, podľa ktorého sa sladká pochúťka vyrába dodnes.
Nesmrteľný recept objavil iba ako 16-ročný
Eduard Sacher sa narodil 8. februára 1843 v Želiezovciach. Jeho otca, vtedy 26-ročného Franza Sachera, viedenského kuchára a cukrára, pozvala v roku 1842 do svojho zámku Rozina Esterházyová, vdova po grófovi Jánovi Karolovi Esterházym. Franz Sacher prišiel do Želiezoviec aj so svojou manželkou Rózi Veiningerovou, a práve tam sa im narodil prostredný z troch synov Eduard, ktorý neskôr preslávil otcovu delikatesu a vo Viedni založil hotel Sacher. Sacherova torta je pomenovaná po známom a významnom viedenskom cukrárovi Franzovi Sacherovi, ktorý svoj nesmrteľný recept objavil v roku 1832 ako 16-ročný na viedenskom Metternichovom dvore.
Sacherova torta, ktorá sa v najobľúbenejšej kombinácii s čiernou kávou, podáva od Tokia až po San Francisko, sa pritom zrodila ešte v roku 1832 v podstate úplnou náhodou na dvore kniežaťa Metternicha. Práve on dal príkaz šéfkuchárovi pripraviť pre jeho významných hostí niečo špeciálne. „No a keďže šéfkuchár bol vtedy práve chorý, tak za neho zaskočil Franz Sacher a vymyslel tortu,“ prezradil želiezovský amatérsky historik Pavel Polka a dodal, že Franzov syn Eduard ju neskôr, počas svojich učňovských rokov u dvorného cukrára Demela, vylepšil typickou čokoládovou polevou a marhuľovým džemom. Knieža Metternich bol novou delikatesou doslova nadšený.
Eduard Sachcer patril medzi tých, ktorí preslávili Slovensko široko-ďaleko
Vynikajúci gastronóm a znamenitý podnikateľ
Eduard Sacher sa popri vylepšení receptu otcovej torty postaral spolu s manželkou Annou Mariou Fuchsovou tiež o dôsledné zabezpečenie ochrannej známky a o utajenie originálneho receptu, ktorý ukryli v trezore. Sacherova torta začala byť vo Viedni veľmi populárna. Podľa listu, ktorý v roku 1888 napísal Eduard Sacher do redakcie Viedenských novín (Wiener Zeitung), v tom čase sa malo vyrobiť 200 až 400 kusov torty denne, a tie sa ďalej dovážali do Berlína, Paríža či Londýna. Eduard Sacher nebol iba vynikajúci gastronóm, ale aj znamenitý podnikateľ. Povzbudený úspechom svojho prvého obchodu s delikatesami, ktorý otvoril v roku 1865, otvoril v roku 1876 v samotnom srdci Viedne luxusný hotel s názvom Sacher. Torta s rovnakým názvom sa stala vzápätí charakteristickým znakom hotela, z ktorého sa rozšírila do celého sveta.
Slovensko preslávil aj vedec, ktorý sa narodil v Zemnom neďaleko Nových Zámkov
Slávny príbeh dnes už doslova nesmrteľnej sacherovej torty sa však začal písať príchodom grófky Roziny Esterházy de Galantha, rodenej Festetics, do Želiezoviec. „V roku 1842 sa pani grófka, vtedy už vdova po majiteľovi želiezovského kaštieľa Jánovi Karolovi Esterházym, čím ďalej tým viac zdržiavala aj so svojimi troma potomkami v pokojnejšom kaštieli v Želiezovciach než vo svojom sídelnom kaštieli v rušnej Viedni. Jej dvom dcéram Márii a Karolíne sa ale tunajšia vidiecka a asi i pikantnejšia kuchyňa veľmi nepozdávala, a tak apelovali na mamu, aby im ju vylepšila,“ pokračuje v príbehu Polka, podľa ktorého sa grófka rozhodla, že z Viedne zavolá kuchára a cukrára v jednej osobe, 26-ročného Franza Sachera. „On mal mlsným jazýčkom grófkiných dcér dopriať jemnejšie chute a tiež iný charakter pokrmov.“
História sa začala písať v Želiezovciach
„Do Želiezoviec Franz Sacher prišiel aj so svojou mladou manželkou Rozinou Veininger, ktorej sa navyše práve v Želiezovciach, vo februári roku 1843 narodil ich prvorodený syn Eduard,“ prezrádza ďalej Polka, podľa ktorého to bol práve on, kto mal najväčšiu zásluhu na preslávení dnes už svetoznámej pochúťky. V Želiezovciach práve preto na meno Sacher dlhodobo a s vďakou spomínajú. Navyše, v tesnej blízkosti miestneho múzea a Esterházyho kaštieľa je aj vzorne udržiavaný Sacherov dom s pamätnou tabuľou na Franza a Eduarda Sachera. „Veď práve v ňom sa tento preslávený človek narodil,“ pripomína hrdo Polka a dodáva, že zabudnúť by sa nemalo ani na jednu milú miestnu drobnosť.
Mnohí Slováci zrejme ani len netušia, že konštruktérom Eiffelovej veže bol Slovák zo Šale
„Vtedy istých želiezovských manželov Ferencza a Francisku Gálových zapísali v rodnom liste Eduarda Sachera ako krstných rodičov práve tohto novorodenca, ktorého neskôr, už so svojou manželkou Annou Sacher, rodenou Fux, za jeho neoblomnú cieľavedomosť čakala vo fachu priam celosvetová cukrárenská, gastronomická, ale najmä hotelierska nesmrteľnosť,“ prízvukuje Polka, ktorý k celému príbehu dodáva, že zaujímavé sú nielen osudy najslávnejšej torty, ale aj jej autora. „Eduard Sacher nebol Slovák, ktorý nehovoril po slovensky a ani po maďarsky, ale bol to rakúsky Žid, ktorý hovoril len nemecky,“ doplnil želiezovský historik.
„Vojnu“ o slávnu tortu vyhral hotel Sacher
Polka však doplnil aj ďalšiu, nemenej zaujímavú historku: „Po narodení syna Eduarda ho išli dať jeho rodičia zapísať do matriky, no hoci bol Žid, farár Ján Sulhay do matričnej knihy napísal, že jeho rodičia sú katolíci.“ Eduardova manželka Anna, rodená Fuchsová bola veľmi excentrická dáma, ktorá sa po ulici rada prechádzala s milovanými psami a cigaretou v ruke. „Legendárna je aj právna bitka o spomínanú Sacherovu tortu, ktorá trvala od roku 1930 do roku 1965. Odvtedy existujú Demelova Sacherova torta a originálna Sacherova torta,“ pridal Pavel Polka ďalšiu historku, ktorú vie zrejme len málokto.
Slávnym „Slovákom“ bol aj barón Friesenhof, ktorý šíril slávu z okolia Partizánskeho
Po smrti Eduarda Sachera 22. novembra 1892 vo Viedni prevzala správu hotela jeho manželka Anna Maria Sacherová, ktorú prezývali aj ako Mária Terézia európskeho hotelierstva. Spor o používanie ochrannej známky „Original-Sacher-Torte“ medzi hotelom Sacher a vychýrenou viedenskou cukrárňou Demel napokon na základe mimosúdnej dohody vyhral hotel, ktorý má tak právo používať označenie „Original-Sacher-Torte“, zatiaľ čo cukráreň Demel môže ponúkať lahôdku iba s nápisom „Eduard Sacher-Torte“. Sacherov cukrárenský podnik upečie ročne okolo 360-tisíc kúskov dezertu, ktorý vytvára 41 spolupracovníkov a 16 špecializovaných cukrárov. Asi tretinu z nich spotrebuje hotel Sacher, ďalšiu pridružené kaviarne a reštaurácie a zostatok putuje do rôznych kútov sveta.
Dodo Púchovský
