Vždy mi boli sympatickí primitívni pokrytci, ktorí sa verejne hlásili ku svojim „intelektuálnym zvratkom“. Michal Handzuš je jednoznačne jedným z nich. Keď hrával v americkej NHL, necítil potrebu odsudzovať nelegálne americké vojny – tie sú v pohode, všakže? Nevadí, že v nich prišli o život státisíce ľudí priamo a milióny nepriamo.
Dôležité je odsúdiť (dokonca aj) slovenských športovcov, ktorí hrajú hokej v ruskej lige. Toto je snáď už vrchol jeho propagandistickej angažovanosti. Ďalšou métou by snáď mohlo byť verejné odsúdenie všetkých, ktorí majú rusky znejúce mená a ku dnešnému dňu si ich ešte stále nezmenili (napr. Ivan, Igor, Vladimír, Alexander… ono by snáď stačilo zmeniť si ich do podoby, kde by nahradili samohlásky písmenom ,,i” – čiže na Ivin, Igir, Vlidimir…, či?).
Eduard ŠEBO: Jednota Západu, ilúzia alebo vlastný hoax?
Nie, že by som si myslel, že politické názory športovcov alebo hercov sú vhodným zdrojom akýchkoľvek hodnotných informácií, no že budú až takto idiotské, to aj v našich pomeroch dokáže zaujať. Keď je niekto primitívny protiruský šovinista, to ma neprekvapí – to je taká klasická pozícia proamerických rádoby-liberálov. Ale navážať sa do vlastných spoluobčanov, ktorí by mohli byť – vzhľadom na svoje športové výsledky – prínosnými reprezentantmi Slovenskej republiky – to si vskutku vyžaduje vážny intelektuálny deficit.
Vysvetlí niekto takýmto prvoplánovým propagandistom, ako je Handzuš, že nezaradením vynikajúcich športovcov, ochotných reprezentovať našu spoločnú republiku na medzinárodných podujatiach, môže poškodiť iba túto našu republiku a nikoho a nič iné?
Pôvodný text s názvom Vrchol propagandistickej angažovanosti bol publikovaný na noveslovo.eu . Zverejnili sme ho so súhlasom vydavateľa.
